justíciu, ale aj médiá. V úlohe obžalovaného stál pred súdom 38-ročný Jaroslav B. z Michaloviec, ktorého obžaloba vinila z trestných činov znásilnenia, obmedzovania osobnej slobody, lúpeže a vydierania. Tak, ako prvostupňový, aj odvolací súd však dospeli k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa naozaj stal.
Ide o prípad z januára 2000, keď v byte neidentifikovaného obytného bloku v Košiciach, mal obžalovaný spolu s komplicom, ktorý hovoril po ukrajinsky, násilne zadržiavať 18-ročnú dievčinu. Vanda (nie je to jej skutočné meno), tvrdila, že s ňou počas piatich dní obidvaja opakovane súložili. A nielen to, nútili ju vraj aj k orálnemu styku a pod hrozbou násilia si privlastnili jej zlatú retiazku, náušnice a dva zlaté prstene. Do bytu ju zavliekli a zadržiavali ju tam napriek jej nesúhlasu a to po tom, čo jej zastavili, keď stopovala na výpadovke smerom na Humenné. Ujsť sa jej podarilo až po piatich dňoch, keď oklamala chlípnika, čo ju práve strážil. Vypátrať sa ho nepodarilo, Vanda ho totiž opísala tak, že to mohol byť ktokoľvek. Podobne to bolo aj v prípade Jaroslava B. Okrem toho, že sa vozil v čiernom Mercedese a mal fúzy, sa popis dievčiny na neho vôbec nehodil.
"Necítim sa byť vinný. Všetko to, čo svedkyňa tvrdila, sa nezakladá na pravde. Ona si celý svoj pobyt v Košiciach iba vymyslela a to zrejme kvôli absenciám v škole. Veď aj z dokazovania vyplynulo, že už aj predtým sa jej stalo, že na vyučovaní chýbala celý týždeň. Mne dosvedčilo veľa svedkov, že v čase, keď som mal ´poškodenú´ nasilu držať v byte a znásilňovať, som bol na rôznych iných miestach, ale nie v Košiciach," uviedol obžalovaný.
Okrem iného upriamil pozornosť senátu na fakt, že po takej otrasnej skúsenosti so stopovaním, ako mala mať Vanda s ním a jeho údajným komplicom, len čo ako tvrdila ušla z bytu, v ktorom ju týždeň znásilňovali, išla na výpadovku opäť stopovať. Jaroslav B. poukázal najmä na to, že uvádzala len veci, z ktorých sa ani jedna jediná nedala overiť. 0d začiatku prípravného konania tvrdil, že Vandu nepozná a v Košiciach v inkriminovanom čase vôbec nebol. Podrobne opísal, čo ktorý deň robil, s kým sa stretol, o čom sa rozprávali, kde boli a podobne. V súvislosti s tým pred súdom defilovalo veľa svedkov, ktorí mali k tomu čo povedať. Takýmto spôsobom získal senát prehľad o pohybe obžalovaného v kritickom týždni, víkend nevynímajúc.
Jaroslav B. ho strávil v kruhu rodiny, o čom svedčila videokazeta z oslavy päťdesiatin jeho príbuzného. Oslavujúcich bolo neúrekom. Na niektorých, čo neskôr odišli do Anglicka, čakal senát niekoľko mesiacov. Medzi poslednými z nich boli sestra a švagor obžalovaného. Tak, ako všetci pred nimi, aj oni potvrdili, že Jaroslav B. oslavoval s nimi a teda nemohol byť v Košiciach, ktoré sú od Michaloviec vzdialené zhruba 50 km.
Na druhej strane, Vandin pobyt v Košiciach je zahalený tajomstvom. Potvrdiť ho nemôže ani len jeden svedok. Ona sama farbisto opísala len to, čo s ňou mali obžalovaný a jeho komplic robiť v byte, z ktorého sa jej po piatich dňoch podarilo ujsť. Nebola však schopná uviesť ani len jeden záchytný bod, podľa ktorého by sa dalo zistiť, kde sa byt, v ktorom ju mali tí dvaja znásilňovať, nachádza. A to napriek tomu, že po tom, čo jedného uspala tabletkou Dithiadenu, z bytu ušla a pešo, bez použitia dopravného prostriedku, sa sporo odetá, takmer 12 hodín v zime a snehu, túlala po Košiciach. Napriek nadpriemernému intelektu si nezapamätala ani jednu ulicu, ktorou prechádzala, nepožiadala o pomoc okoloidúcich, neobrátila sa na políciu, nevyhľadala lekára. Naopak, nehľadiac na to, čo sa jej stalo, tvrdila, že išla na výpadovku a stopovala. Do Michaloviec ju mali zobrať starší manželia, ale keďže Vanda o nich nič konkrétne neuviedla, vypátrať ich bolo nemožné.
V priebehu desiatky pojednávaní vyplávali na povrch rôzne skutočnosti. Okrem pochybných praktík polície v súvislosti s vyšetrovaním prípadu, sa napríklad objavilo aj zopár svedkov, čo mali maslo na hlave v iných trestných veciach (vraždu nevynímajúc) a tak radšej mlčali, aby sa nedostali do problémov.
Osobitnou kapitolou bola Vanda. Vysvitlo totiž, že kvôli absenciám mala naozaj vážne problémy v škole, i to, že po návrate zo zájazdu v Taliansku ju viac zaujímal 31-ročný ženatý priateľ, s ktorým intímne žila a namiesto školy, chodila po baroch... Poprela to napriek tomu, že to vedela nielen jej najlepšia kamarátka, ale všetci v jej najbližšom okolí. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že pred spolužiakmi neopisovala dianie v byte rovnako, ale čoraz viac ho dramatizovala, v niektorých skutočnostiach nadsadzovala, až fantazírovala…
Rozsiahle dokazovanie uvedenej kauzy pred okresným súdom bolo zavŕšené oslobodzujúcim rozsudkom. S verdiktom nesúhlasil prokurátor, ktorý mal za to, že súd vyhodnotil vykonané dôkazy tendenčne, v prospech obžalovaného, a nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli jednoznačne preukázané. To sa však nepotvrdilo. Svedčí o tom právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ktorý oslobodzujúci verdikt spečatil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
