sa, že najnovšie technológie spredmetnené v zameraní kradnutého telefónu IMEI kódom budú bičom na zlodejov a aparáty miznúť nebudú. Opak je pravdou, biznis rozkvitá a samotné zameranie "imeikom" znepríjemňuje život skôr nadobúdateľom, ktorí nakupujú v dobrej viere telefóny aj v autorizovaných predajniach.

Ján D. z Košíc kúpil takýto mobil v obchodnom dome Dargov, no o niekoľko dní ho zamerali: "Nokiu 3210 som kúpil od autorizovaného predajcu Orange v Dargove na prízemí. Daroval som ho synovi, no po istom čase nám na dvere zaklopali uniformovaní muži a žiadali mobil späť. Vraj bol kradnutý a my sme museli ísť na políciu vypovedať. Aparát som však kúpil riadne na zmluvu, preto som sa nestal podozrivým, ale prišiel som o peniaze i mobil."

Oklamaný zákazník žiada svoje peniaze späť: "Viem, že sa mám obrátiť na súd a v zmysle Občianskeho zákonníka si škodu nárokovať u predajcu, lenže naše súdy sú pomalé, preto som sa obrátil listom na majiteľa obchodu v Dargove a na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Skúsim sa dohodnúť mimosúdne - napokon, z princípu to tak nenechám."

V Korzári sme už o tejto predajni písali v rovnakej súvislosti. Obyvateľ Malej Idy prišiel presne týmto spôsobom o telefón. Vedúca predajne nám vtedy povedala, že oni za pôvod telefónu nezodpovedajú a pôvod neskúmajú, pretože obchod iba sprostredkúvajú, teda zodpovednosť za uvedené skutočnosti nenesú.

Preto sme sa obrátili na firmu Orange, pod ktorou táto predajňa aparáty sprostredkúva. "Nejde o našu predajňu, ide o nezávislého predajcu, s ktorým má Orange licenčnú zmluvu, teda môže predávať pod našou značkou," povedal nám hovorca Orange Peter Tóth.

Ako ďalej uviedol, komisionálny predaj je legálna činnosť. "Samotný predajca nemusí vedieť, že aparát pochádza z trestnej činnosti. Mnohokrát sa stáva, že sa kradnutý telefón do obchodu dostáva až trikrát. Prejde reťazcom majiteľov a posledný z nich na to doplatí. Predajca nemá nástroje na to, aby zistil, že telefón je odcudzený, nemá totiž k dispozícii databázu IMEI kódu. My sa však tento problém pokúšame riešiť vzhľadom na to, že je to pre zákazníka veľmi nepríjemné."

Hovorcu Tótha sme sa opýtali, kto je teda zodpovedný za škodu. "Predajca je skutočne iba sprostredkovateľ, zodpovedná by mala byť osoba, ktorá telefón dodala."

Zaujímalo nás tiež, či nevadí firme Orange, že sa pod jej menom predávajú odcudzené aparáty. "Žiaľbohu, je to skutočnosť. Chcem však povedať, že sa to nedeje iba v tejto predajni, ale na viacerých miestach. Rovnako to nie je fenomén iba našej firmy."

Napokon zhodnotil využívanie IMEI kódu pri hľadaní odcudzených mobilov: "Tento úkon realizujeme zriedkavo. Na základe tohto kódu sa našlo niekoľko telefónov, avšak najnovšie sa dá IMEI kód na odcudzenom telefóne zmeniť vhodným softvérovym zariadením, čím sa živia najmä študenti na internátoch," povedal na záver P. Tóth.

Podľa informácií polície objasnenosť nie je zďaleka dostačujuca, pričom sa skôr darí odhaľovať krádeže, ku ktorým dochádza pri lúpežiach. Policajtom neostáva nič iné iba majiteľov mobilov varovať, aby si ich na frekventovaných miestach strážili. Rovnako by ich vodiči nemali nechávať voľne položené vo vozidlách. V takomto prípade zlodej neváha a mobil položený na palubnej doske či na sedadle okamžite rekvíruje. Zdá sa teda, že účinná represia v tomto smere neexistuje a zlyhala aj nádej, ktorou bola možnosť kradnutý mobil vyhľadávať. Navyše zlodejom nahráva aj skutočnosť, že mnohé odcudzené mobily nedosahujú hodnotu 4-tisíc, čo je potrebné na prijatie trestného oznámenia. Majiteľ, ktorý teda o mobil príde, si môže iba pískať, alebo zájsť do predajne a poobzerať sa, či si ten svoj vo výklade nenájde.

Autor: ss

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári