Chaplina o jeho slávnom otcovi. Tento štyridsaťdeväťročný režisér a producent sa narodil vo Švajčiarsku ako piate dieťa večného tuláka s dcérou nositeľa Nobelovej ceny za dramatickú tvorbu Eugena O´Neila - Oonou. V Košiciach strávil päť dní, ktoré mu dali poriadne zabrať, najmä kvôli neutíchajúcemu záujmu novinárov.

Eugene, čo nového prináša váš snímok?

- Na thoročné Vianoce bude 25. výročie smrti otca. Robil som množstvo rozhovorov do rôznych strihových filmov a naraz sa ma ktosi spýtal: "Prečo neurobíš niečo vlastné? Osobné." Tak teda áno. Získal som finančné prostriedky a pustil sa do práce. Pokiaľ sa pýtate, čo nového hovorím, musím povedať, že nič. Ale pokúsil som sa dať veci na pravú mieru. Keď sa totiž hovorí o Chaplinovi, každý všetko vie. Vie sa o jeho živote, filmografii, ženách. Nikto ho však dosiaľ nepredstavil ako otca rodiny.

Tak teda, aký bol otec rodiny?

- Medzi mojimi rodičmi bol viac ako tridsaťročný rozdiel. Keď sa zoznámili, on mal 54 a ona 17. Čiže mám pred sebou ešte štyri roky, aby som si niekoho mladšieho našiel. Dobre, nikto nikdy neveril, že im to tak dlho spolu vydrží. Každý analyzoval, prečo sa vôbec dali dokopy. Jedni tvrdili, že matke šlo o peniaze, iní, že otcovi o slávne meno dramatika. Ale bola to jednoducho láska 20. storočia, čo sa pokúšam vo filme ukázať.

A aký bol otec rodiny? Alebo skôr, aké to bolo žiť s takým slávnym otcom?

- Poznal som ho šťastného, vyrovnaného, kľudného, už po všetkých tých amerických maccarthyovských problémoch. Nebol to veľký intelektuál, ale ako človek vychádzajúci z malých pomerov vždy cítil sociálne a bol proti nespravodlivosti. Ona bola jeho chrbticou, pokoj nachádzal jej prostredníctvom, pretože ona sa zaoberala domácnosťou a odbremeňovala ho od všetkých nepodstatných problémov.

Mal zmysel pre humor aj doma?

- Zvláštny, skôr sarkastický a keď chcel niekomu ublížiť vedel ho náležito použiť.

Ako vyzeral jeho bežný deň?

- Ráno sa s mamou naraňajkovali, o desiatej začal pracovať, o jednej sa naobedoval, potom pokračoval v práci do štvrtej či piatej. Na to si dal aperitív a o siedmej sme všetci spolu jedli. Trval na tom, že aspoň raz denne musí byť rodina pokope. Potom sme sledovali televíziu.

Hovoríte, že pracoval, ale veď on už predsa veľmi netočil?

- Málokto vie, že sa venoval svojej životnej vášni písaniu muziky. Napísal desiatky hudieb pre filmy, pre cirkus a okrem toho dával dohromady svoju autobiografiu, čo trvalo dva roky.

Čo tie aperitívy?

- Väčšinou šlo o pernod alebo whisky. Ale celkovo, keďže jeho rodičia boli alkoholikmi, staval sa rázne proti pitiu, rovnako ako aj proti fajčeniu, lebo to škodí zdraviu.

Ako sa staval k televízii?

- Musím vám porozprávať historku. Prvé švajčiarske vysielanie kedysi trvalo od 14. do 17. hodiny. Otec kúpil prvú čiernobielu televíziu niekedy začiatkom 60. rokov. Mal ju v knižnici a občas sme mali právo sa ňu pozerať aj my deti. Potom si kúpil farebnú televíziu a čiernobielu dal nám deťom. My sme boli, pochopiteľne, šťastní. Ale po týždni zistil, že farby nie sú také dokonalé - to boli začiatky - tak nám potom zase vzal tu čiernobielu a vrazil nám farebnú.

Načo sa pozeral?

- Mal rád najmä dokumenty. Zajímali ho otázky 2. svetovej vojny a tak podobne.

Vraj ste mali nejaké nezhody so sestrou Geraldine kvôli otcovi?

- Keď je vás osem detí, každý máte iný pohľad a názor na otca. Čiže, keď sa, napríklad, objaví ponuka na cigarety s Charliem, vždy sa postaví niekto proti, aby sa použil motív večného tuláka, keď otec bol zásadné proti fajčeniu.

Kedy zasadá rodinná rada?

- Stretávame sa tak dva-trikrát ročne. Inak je to ťažké dať nás dokopy, lebo väčšina z nás je v rovnakom povolaní, v šoubiznise.

O Charliem je známe, že mal veľa detí s rôznymi ženami. Stretávate sa aj s nevlastnými súrodencami?

- Mám dvoch nevlastných bratov, chodili k nám, keď som bol malý a vždy sme mali spolu dobrý vzťah.

Nikdy vás to nelákalo urobiť spoločný rodinný projekt?

- Spoločný projekt? To je príliš zložité. Ako som spomenul, ťažko je nás dať dokopy, ale všetci sa snažíme ísť v otcových šľapajach.

Čo vaše deti?

- Mám ich päť, dcéra Kiera študuje v Los Angeles a zároveň pracuje ako manekýnka. Teraz bola v prezentácii módneho týždňa v Miláne a objavila sa v kalendári pre Pirelliho.

Vaše najbližšie plány?

- No, koncom októbra točím program zábavnou formou, s klaunom o cestovaní, kde v jednom dieli predstavujem Švajčiarsko s čokoládou, syrmi a hodinkami, potom New York a Kanadu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári