samospráv. Ako je známe, jediný príjem ôsmich novovytvorených samosprávnych krajov (VÚC) bude tento a aj budúci rok iba z tzv. decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu. Vlastné príjmy by mali "nastúpiť" až od 1. januára 2004, no problém je zatiaľ v tom, že doteraz ešte nikto nevie, akým spôsobom sa budú realizovať.
Aj tieto záležitosti riešili najvyšší predstavitelia jednotlivých VÚC spolu so špecialistom na samosprávu a verejný sektor z Veľkej Británie Kenom Daveyom na konferencii Financovanie samosprávy VÚC od roku 2004, ktorá pred pár dňami prebehla v budove úradu košického VÚC. Zatiaľ sú známe tri možnosti riešenia, prvou je, žeby príjmy VÚC pochádzali z podielových daní, ako je to v mestách a obciach. Druhou je využiť prirážku k dani z príjmov fyzických osôb tak, ako to predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách. Súčasné dane z príjmu fyzických osôb by sa tým nezvýšili, len časť z nich by si ponechali samosprávy. Najradikálnejšou zmenou by bolo, ak by celá daň z príjmov fyzických osôb sa rozdelila medzi miestnu a regionálnou samosprávou.
"To tretie riešenie by bolo zrejme najlepšie pre náš VÚC, lenže potom by nastala obrovská priepasť medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Práve v hlavnom meste sídli mnoho významných firiem, ktoré majú aj pobočky v iných krajoch, lenže tieto dane zo mzdy by kvôli sídlu spoločností zostávali v Bratislave. Našim cieľom je, aby sa to celé pripravilo najneskôr v priebehu budúceho roka s tým, že rozpočet na rok 2004 by vychádzal už z nových pravidiel," povedal nám predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rudolf Bauer.
On osobne sa chce zasadzovať za čo najväčšiu finančnú samostatnosť VÚC. Želal by si čo najjednoduchší a najspravodlivejší systém prerozdeľovania, ktorý by zaručoval zhruba rovnomerné príjmy pre všetky VÚC a nielen pre ten bratislavský... Ako uviedol profesor K. Davey (na snímke vpravo s R. Bauerom), ani krajiny EÚ namajú rovnaké modely prerozdeľovania príjmov, naopak majú vlastný spôsob založený na historických tradíciách, ktorý je závislý aj od vyrovnávacích mechanizmov medzi regiónmi.
Exsplnomocnenc vlády pre reformu verejnej správy a zároveň externý konzultant KSK pre regionálny rozvoj Viktor Nižňanský sa podobne ako R. Bauer prihovára za to, aby sa samosprávnym krajom odovzdali čo najväčšie daňové právomoci. "Nazval by som to ako prirážka k dani, alebo zavedenie vlastnej dane. Išlo by o nulový efekt, keď by sa napríklad znížila percentuálna sadzba dane z príjmov fyzických osôb o desať percent, avšak samospráva by si práve o toľko percent dala tú svoju 'prirážku'. Každý spôsob má svoje pozitíva a negatíva. Ideálny stav by bol, aby daň z príjmov fyzických osôb zostala len na obciach a VÚC. To by bol však asi príliš veľký zvrat, preto to asi pôjde metódou postupných krokov. Aj štát má svoje úlohy, ktoré musí plniť," myslí si.
Najviac sa mu pozdávajú modely v severských krajinách a vo Švajčiarsku, kde až polovicu všetkých výdavkov vo verejnom sektore financujú miestne a regionálne samosprávy. "Omnoho viac sa na tom území prepojí ponuka a dopyt po službách s výberom daní. Je to veľký rozdiel, či o prerozdelení daní rozdhodujú ľudia v Bratislave alebo konkrétnom regióne. Podľa mňa úradníci nemajú ani potuchy, aké problémy v tých regiónoch sú, pričom najviac to asi platí na východe," dodáva V. Nižňanský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
