dvoch osobností myšlienka na pravidelný džezový festival v metropole východu. Písal sa október 1995. O rok na to sa s príchodom jesene podľa plánu "džezák" uskutočnil, no tentoraz bez prítomnosti vtedy už nebohého Juraja. Džezovú štafetu prebral jeho brat Gejza, aby to tento rok dotiahol na úctyhodný ôsmy ročník.
Uplynulý piatok a sobota teda patrila v agentúre GeS hlavným protagonistom ôsmeho pokračovania Medzinárodného jazzového festivalu. Otvorili ho príznačne - Košičania - v zostave s bubeníkom a organizátorom v jednej osobe, Gejzom Szabadosom, klávesákom Jánom Hajnalom, basákom Martinom Marinčákom a speváčkou Rienou Kendrovskou. Trio Jána Hajnalu ponúklo do posledného miestečka zaplnenej sále klasický "zadumaný" džezík so sugestívnym ženským vokálom a zväčša prevzatými skladbami v osobitej interpretácii. Po hodinke zamyslenia prítomných bez prípravy prebrala spŕška tanečnej energie v podaní Poliakov, ktorí si hovoria Nocna zmiana bluesa. Šestica umelcov nabehla na pódium s chytľavou muzikou posilnenou o husle a harmoniku, aby všetkým ukázali svoje ponímanie džezu.
Tohtoročný festival by sa tak v podstate mohol nazvať i demonštráciou džezovej rôznorodosti. Líder zoskupenia Slawek Wierzcholski, svojský šoumen, so svojským imidžom, strhol publikum pohupujúce sa v divokom rytme na svoju stranu, večná škoda, že v tanečnom prejave návštevníkom festivalu bránili stoličky.
Na žiadnom z doterajších ročníkov košického "džezáku" nechýbal jeho nestor Peter Lipa, a inak to nebolo ani v sobotu. Hity vlastné i prebraté, v zásade končiace improvizačnými prelúdiami publikum vítalo hlasnými reakciami a spontánnym potleskom.
Apropó publikum. Ak ste do sály nedošli v predstihu v snahe obsadiť voľný "flek", museli ste sa uspokojiť nakúkaním cez hlavy stojace pri vchode. Oddať sa hudobnému pôžitku došla ozaj hojná vzorka Košičanov, na čo adepti na pódiu patrične reagovali. Lipov hudobný doprovod oživila mladá krv bubeníka Mira Hanka, košického basáka Braňa Valanského a klávesáka Petra Lipu mladšieho. Preteky na "preskáčku" otcových speváckych a synových klavírnych sól, boli príjemným spestrením Lipovho programu.
Nasledoval netrpezlivo očakávaný saxofonista z Veľkej Británie Bobby Wellins spoločne s triom Emila Viklického. Napriek tomu, že anglický muzikant ešte pamätá, ako chutili roky tridsiate, vek sa na jeho hre neprejavil ani v najmenšom, práve naopak. Určite nielen útla postavička s nástrojom v rukách pútala pozornosť nažhaveného publika, o kvalite tohto interpreta svedčí ozaj bohatá diskografia na jeho konte.
Napriek medzinárodnému zastúpeniu a zvučným menám však môžeme jednoznačne prehlásiť, že miláčikmi publika napokon predsa len zostali Košičania. Bola nimi kapela Beg Bajazid, ktorá uzatvárala oba večery svojou jam-session so samozvanými hosťami "z pléna". Strhli mladosťou, entuziazmom a obrovskou chuťou hrať, ktorá si podávala ruky s inštrumentálnou zručnosťou týchto piatich chlapcov. Chalani sa v zostave našli i ľudsky a ich ukážková komunikácia na pódiu, ktorej šéfoval neoficiálny líder, trubkár Paľo Jeňo, len posilňovala pocit, že chalanov s ich profesionálnym prístupom k sebe samým čaká skvelá budúcnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
