sa dokonca objavil v Adamovom rúchu. Ypsilonke, divadlu výrazných hereckých individualít, je Jiří Lábus verný už 32 sezón. Za divadelnú rolu v hre Hlava Medúzy získal cenu Thálie a za úlohu vo filme Amerika dostal Českého leva. Na obrazovke ho najčastejšie vídať s Oldřichom Kaiserom, pripravujú seriál Zemeguľa. Tento obľúbený komik ku všetkému aj dobre spieva.
Čo máte nové?
- Skúšam. Ale nie v Ypsilonke, v divadle Ungelt s režisérkou Burešovou a herečkou Chantal Poulainovou. Bude to náročné predstavenie. Je to krásny text. Moja postava je strašný hajzel chlap. Ale je to krásna úloha.
Takže to nebude celkom komédia?
- Skôr tragikomédia.
Sú úlohy, ktoré vám režiséri nikdy nezveria a vy by ste si ich predsa len rád zahrali?
- Nemám typickú hereckú ctižiadosť. Som vďačný, že som si zahral niekoľko veľkých rolí za svoj život. Napríklad si rád spomínam, keď som bol najmladší Mackbeth. Mal som asi 25 rokov, keď sme ho hrali. Inak milujem Čechovove hry, mal som skvelú príležitosť hosťovať v Divadle pod Palmovkou v Platonovovi a v Stavovskom divadle zas vo Višňovom sade. Ale nie som vysadený na špeciálne roly. Keby som dostal úlohu, ktorá sa mi páči, tak poviem, že áno. Ale nejaké sny? To nepoznám.
Priťahuje vás tragikomika?
- To je pravda. Tieto žánre sú pre herca najzaujímavejšie. A vďačné. To vám povie každý komediálny herec, že je to lákavé.
Je pre vás ťažké ľudí rozplakať?
- Myslím si, že nie. V divadielku Viola hrám predstavenie Utrpenie mladého Werthera a je to celkom dramatický kus. Poviem vám, že rozosmiať ľudí je často horšie.
V jednej z poviedok televízneho seriálu Černí andělé ste celkom presvedčivo hrali úchylného vraha. Máte teraz obdobie záporných hrdinov?
- Nedávno som tiež dotočil zaujímavú úlohu. Napísala ju Sabina Remundová, dcéra Ivy Janžurovej. Je to veľmi pekný text podľa skutočného príbehu. Hrali sme tam s Evou Holubovou a išlo tiež o zápornú postavu. Čudáka, ktorý žije s matkou alkoholičkou v zapadákove a žije na divoko so starou dievkou, ktorá za ním prichádza z neďalekého mesta. Okrem toho má ešte vzťah s miestnou ženskou. Takže sa tam rieši takýto trojuholník, ale rozuzlenie bude prekvapivé.
Na filmové príležitosti sa nemôžete sťažovať.
- To áno. Celkom. Teraz som robil ďaší tv film o troch starých mládencoch s Labudom a Bohdalkou. A ešte som dokončil film Čert ví proč s Romanom Vávrom. Točili sme aj na Slovensku a myslím si, že to bude celkom pekná klasická rozprávka.
Rumburak vás už zrejme bude prenasledovať do smrti.
- Arabelu repízujú často. Takže ma poznajú všetky generácie detí. Ale dnes sú poriadne drzé. Dokonca mi držia palce. Šupol by som ich do polepšovne, tie detiská.
V divadle zvyknú režiséri vyzliekať herečky. V Mozartovi však prebehnete nahý vy…
- To vzniklo vďaka Oldovi Kaiserovi. Keď sme to skúšali, dostal nápad, aby som tam ako Casanova takto prebehol. Ja som povedal: Prečo nie, pokojne. Veď behá za nejakou mladou, tak sa to celkom hodí. Nuž sme to takto zafixovali. Olda Kaiser hral vtedy Duška, manžela slávnej opernej divy.
Čím teraz žijete?
- Skúšaním v Ungelte so Chanatal. Je to veľká úloha, tak sa ju stále učím. Až do konca novembra, keď je premiéra, tým budem žiť.
Čo vám v živote chýba?
- Som veľmi skromný. Nič. Ani nejaké zvláštne túžby nemám. Nepatrím totiž k fatalistom, buď budem robiť, alebo nie, to predsa záleží na mne. Stále vyznávam, že každý je svojho šťastia strojcom.
Viete, ja som vcelku nekonfliktný človek. Jedna pani skúmala moje písmo a vyčítala, že som diplomaticky založený. Lenže ja sa v skutočnosti správam ako v detstve - zakaždým si presadím svoje. Dnes už však bez zlosti a sĺz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
