vzniku inscenácie Mozart v Prahe, s ktorou sa v rámci Višegrádskych dní s veľkým úspechom predstavili v Jumbo centre. Na javisku exceloval temperamentný Martin Dejdar. Jeho exentrický prejav ostro kontrastoval s nenápadným chlapíkom, ktorý ma čakal pri barovom pulte v reštaurácii Lagúna. Sľúbený rozhovor neodmietol.
Pomáhajú si teraz divadlá navzájom v tejto situácii, keď povodeň mnohé vyradila z prevádzky?
- U nás v Ypsilonke teraz bude hosťovať dvakrát do mesiaca Semafor s pánom Suchým. Chystá premiéru. A už mesiac chodím s kolegami po charitatívnych povodňových akciách. Ďalšie ma ešte čakajú. Takže je toho celkom dosť.
Žiaľ, kultúra a pamiatky doplatili na všetko najviac. Nehovoriac o dopade na ekonomiku ...
- Viete, že sa mi to nezdá. Ale tie povodne sa už pomaly stali akýmsi zaklínadlom pre ospravedlnenie čohokoľvek. Boli doslova zneužité. To je chyba. "Ja nemôžem , my nemôžeme, nie sme, to viete povodne," je to jednoduché zaklínadlo na výhovorku. Hodí sa im to, tak ho zneužijú. Vrátane politikov, vládneho programu a daňových reforiem, ku ktorým by naši "socani" inak dospeli obtiažne. Teraz to zvedú na povodne a je to. Zneužívajú tú našu katastrofu.
Na javisku divadla v Karlíne, kde ešte nedávno plávali záchranári v gumených člnoch, ste hrali ako hosť v muzikáli Spievanie v daždi. Ten názov znie teraz pre divadlo príznačne. Určite ste tú veľkú vodu prežívali aj kvôli tomu zle.
- Bol som celý čas v Prahe, keď prišla povodňová vlna. Preto ma vôbec neprekvapilo, čo sa stalo. Navyše bývam tiež kúsok od Vltavy. Boli sme v evakuačnej zóne. Ale nemuseli sme opustiť byt. Voda sa nám zastavila asi tak sto metrov pred domom. Takže som na to bol pripravený. Prekvapenie prišlo potom, keď voda opadla a videli sme, ako to v divadle Karlín vyzerá. Najhoršie bolo, keď sa začalo riešiť, čo a ako ďalej.
Čo bude ďalej so Spievaním v daždi?
- Mám pocit, že má pred sebou posledný mesiac. V októbri hráme asi šesť predstavení v náhradných priestoroch v Kongresovom centre v Prahe. A tým to asi hasne. Končíme, pretože v Karlínskom divadle sa bude hrať najskôr v roku 2005. Je to náročné predstavenie a za ten čas sa rozpadne. Skončíme skôr, ako sme rátali.
Naštudovali ste si tú náročnú úlohu poctivo. Určite nebolo ľahké vyrovnať sa filmovému predchodcovi Gene Kellymu.
- Nešlo o to, vyrovnať sa mu, to v žiadnom prípade. A v divadelnom prevedení to ani nejde zopakovať. To je niečo úplne iné. Všetko sme robili inak. Dal som si v tom predstavení za cieľ, aby ľudia, čo prídu do divadla, zabudli na film. Aby sa sústredili, že sa pozerajú na niečo úplne iné. Zabudli na porovnávanie s filmom.
Ale úžasnú tanečnú scénu s prevráteným gaučom ste si neodpustili.
- Tá tam je.
Na čom teraz pracujete?
- Teraz? Na ničom. Dal som si pauzu.
Ale na obrazovke nie.
- To teda nie.
Ste dobrý herec a majiteľ niekoľkých ocení Bavič roka v Čechách. Nie je to ťažký údel skĺbiť tieto dva protipóly dokopy?
- Ja som to už skĺbil. Mám Zlatého leva za herecký výkon vo filme Učiteľ tanca. Takže to mám úplne vyrovnané.
Nedávajú vám to kolegovia pocítiť, myslím toho baviča...
- Keď, tak sú to potom hlupáci a nevedia, koľko bije. Herec by predsa mal zvládnuť úplne všetko, to je podstata profesie. Pobaviť ľudí a dojať ich k slzám. Napríklad, ako sa nám podarilo tu v Košiciach. A čo je to vlastne bavič? Komik je súčasťou hereckej profesie a musí vedieť ľudí dojať a musí vedieť aj rozosmiať.
Čo je pre vás ťažšie?
- Určite rozosmiať.
Kto rozosmial naposledy vás?
- Kde kto. Najčastejšie tu v divadle, ale to mám napísané v scenári. A potom ma, ale neúčelne, rozosmievajú naši politici. Tých vašich veľmi nepoznám. Ale vás tiež zrejme veľmi dobre bavia. Niekedy síce revem od zlosti, ale najlepšie sa nad tým pousmiať.
Myslíte tým poslednú vládnu krízu v Čechách?
- Jediný, kto si zachoval česť, bola Hana Marvanová. Na ňu to zosypalo. Tí ďalší sú tam len kvôli peniazom a platu. Mám taký pocit. A to je práve smiešne.
Takže vám politika nie je vzdialená?
- Nemôže mi to byť jedno, kde žijem.
Vídať vás často na tenisových kurtoch, hráte golf, robíte cyklistiku, je nejaký šport, na ktorý by ste sa nedali?
- Niežeby som si netrúfal, ale nebavili by ma šachy. To sú športy, na ktoré treba mať trpezlivosť. Nebaví ma premýšľať o niečom dopredu. Som akčný typ. A napríklad tenis je o premýšľaní. Ale človek musí kmitať. Ja jednoducho furt potrebujem nejaký pohyb.
Na javisko ste vhupli takmer rovno z autobusu, vraj ste pred tým zažili pekný výlet.
- Boli sme v kúpeľoch Vyšné Ružbachy. Tam sme sa zotavovali. Dali sme si všetky procedúry, masáže, vykúpali sme sa v termálnych bazénoch. Ráno sme si s Marekom Ebenom ešte na Táloch zahrali golf na novom ihrisku. Míňali sme sa s Jirkom Bartoškom, ktorý tam bol minulý víkend. Skvelé ihrisko. Takže takto si tu na Slovensku užívame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
