začať stavať slovenskú časť tzv. rýchlej cesty diaľničného typu medzi Košicami a Miškolcom. Realizácia uvedenej komunikácie je pritom schválená nariadením vlády ešte zo septembra 1998. Toto uzneseie však aj napriek dvojnásobnému oprášeniu v roku 2000 a 2001 zatiaľ zapadá len prachom...
Zrejme je zbytočné rozpisovať sa o prínose kvalitnej cestnej infraštruktúry pre príchod zahraničných investorov na Slovensko. Ako je známe, záverečný úsek diaľnice z Budapešti do Miškolca by mala byť sprejazdnený do dvoch rokov a potom by Maďari chceli dobudovať zvyšný 65-kilometrový úsek medzi Miškolcom a štátnou hranicou so Slovenskom. Po dokončení tohto úseku by tak Košice mohli mať diaľničné spojenie cez Budapešť a Viedeň prakticky s celou západnou Európou. "Z Milána mám diaľnicu skoro až po Miškolc. Asi tam končí Európa, lebo tie vaše cesty od hranice do Košíc cez Bardejov až do Svidníka nie sú jednoducho dobré," povedal nám prednedávnom podnikateľ z Milána, ktorý do Svidníka pravidelne cestuje za svojimi obchodnými partnermi.
Počas uplynulých štyroch rokov Dzurindovej blády prebehlo v Košiciach dvakrát výjazdové zasadnutie jeho kabinetu. Rovnako dvakrát sa na základe návrhu Š. Vranovského dostalo do vládneho uznesenia, že výstavba slovenskej časti rýchlocesty Košice - Miškolc bude prioritou Košického kraja. "Smutné je však to, že potom nám ministerstvo dopravy povedalo, že na základe ich analýzy klesá na úseku Košice Miškolc hustota dopravy. A preto až do roku 2010 neuvažujú s výstavbou tejto komunikácie... Je takmer zbytočné opakovať, že tento náš návrh okrem vlády podporili aj premiéri a prezidenti oboch štátov. Skutočnosť je taká, že pre nedostatok vlastných zdrojov na výstavbu diaľníc, ostane vlastne východné Slovensko odrezané od prepojenia na maďarskú diaľničnú sieť, a tak stratí aj možnosti prílevu zahraničného kapitálu," hovorí sklamaný Š. Vranovský, ktorý si s premiérom kvôli tejto veci už dlhšiu dobu "dopisuje".
Podľa vlastných štatistík ministerstva má cesta Košice - Miškolc dopravné zaťaženie 1700 aút za 24 hodín. Na výstavbu tzv. rýchlej cesty by vraj bolo potrebné aspoň štyrikrát viac aút... "Nechápem, ako je možné poprieť verejne deklarované prísľuby najvyšších ústavných predstaviteľov oboch krajín jediným a aj to pochybným argumentom - kapacitou cesty. V zmysle tohto kritéria by sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch asi nič nepostavilo. A to už nehovorím o tom, do akého svetla sa v očiach verejnosti dostáva prezident, vláda a aj samotný premiér. Tak to potom nebudujme nič a nikde. Zaujímavé, že také argumenty sa používajú, len keď sa to týka východného Slovenska. Ak by išlo o Bratislavu, o ničom podobnom by sa zrejme nehovorilo. Opakujem, keď bude kvalitná cesta, bude po nej chodiť aj viac aút, prídu sem zahraniční investori a okrem toho by aj ľudia zo severovýchodného Maďarska mohli začať využívať košické letisko. Oživili by sa aj mestá a obce okolo tejto cesty," mieni krajský prednosta.
Minister dopravy I. Mikloš však nesúhlasí so slovami krajského prednostu, podľa ktorého by sa rýchlostná cesta mala začať budovať až okolo roku 2010. Podľa jeho slov by to malo byť "už" v roku 2006. "Výhrady pána Vranovského nepovažujem za opodstatnené. Uznesenie vlády z 21. februára tohto roku zaradilo cestný úsek Košice Milhosť do siete diaľnic a rýchlostných ciest. Už predtým Sekcia cestnej infraštruktúry po dohode s Poľskom a Maďarskom zaradila spomínaný úsek aj do doplnkovej siete TINA. S realizáciou tohto úseku sa uvažuje po roku 2006 vzhľadom na zaťaženie dopravnej intenzity a ekonomickú efektívnosť. Na základe stretnutia oboch premiérov Sekcia cestnej infraštruktúry kontaktovala maďarskú stranu s cieľom započať prípravné a projektové práce. Po vytvorení zmluvného rámca, ktorý stanoví časový a vecný rozsah práce tohto spojenia, Sekcia cestnej infraštruktúry predloží v zmysle Medzinárodnej zmluvy návrh na rozšírenie, resp. úpravu nového projektu v rámci každoročnej správy o jeho realizácii," povedal pre náš denník ešte stále zastupujúci minister dopravy Ivan Mikloš. Prednosta KÚ Š. Vranovský nám však opätovne zopakoval, že tvrdenie ministra dopravy o tom, že cesta Košice-Seňa je zaradená do siete diaľnic a rýchlostných ciest sa nezakladá na pravde. "Všetky dokumenty, ktoré mám k dispozícii hovoria o tom, že tento úsek nebol zaradený medzi cesty, ktoré sa začnú stavať do roku 2010," konštatuje prednosta.
Hoci Krajský úrad v záujme realizácie výstavby cesty už inicioval všetky potrebné náležitosti pre jej zaradenie do programu verejných prác a rezortných plánov ministerstva dopravy, ministerstvo nezaradilo túto komunikáciu ani do strednodobého plánu výstavby diaľnic a nepovažuje ju ani za prioritnú. Za také sa totiž teraz považujú výstavby diaľnic a diaľničných obchvatov v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Keďže Košický kraj je v tejto veci nateraz mimo záujmu kompetnentých, zaujímalo nás porovnanie nášho a Bratislavského kraja.
"Naš ministerstvo zodpovedá za celú sieť štátnych ciest na území Slovenska, takže konkrétne rozdelenie finančných prostriedkov podľa jednotlivých krajov nie je rozhodujúce. Rozhoduje skutočný stav," dodal I. Mikloš.
Z nečinnosti vlády a ministerstva nemá najlepší pocit ani predseda košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer. Vo vízii košického VÚC do roku 2020 sa síce hovorí o tom, že Košice už v tom čase budú prepojené diľnicou na poľský Rzeszow zo severu a tzv. rýchlou cestou na Miškolc z juhu, no zatiaľ je to skôr v rovine sci-fi. "V globálnych cieľoch Programu hospodárskeho a
sociálneho rozvoja nášho VÚC sa samozrejme počíta s vybudovaním cestnej infraštruktúry. Preto som presvedčený, že je v záujme rozvoja nášho regiónu, aby bola rýchlostná komunikácia Košice - štátna hranica s Maďarskom čo najskôr vybudovaná a pripravená." Podľa R. Bauera Slovensko nepotrebujeme kvalitnú cestnú infraštruktúru iba v smere východ - západ, ale aj sever - juh. "Preto aj pre nás je prioritou výstavbu práve tejto komunikácie," tvrdí predseda košického VÚC.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
