prípade ide spravidla o neželané deti, a tie, čo jeden z rodičov vyslovene odmieta, no napriek tomu v rodine musí strpieť... V druhom prípade možno hovoriť o rodičoch, ktorí bitkou, ponižovaním a inými trestami sa snažia na svoj obraz prevychovať dieťa, ktoré sa svojím správaním odlišuje od rovesníkov.
Do tejto kategórie zapadá aj Irwina, ktorá o päť dní dovŕši 13 rokov. Manželia S. si ju adoptovali ako dvojročnú. Starali sa o ňu, ako najlepšie vedeli a to aj potom, čo sa im narodili dve vlastné dcéry. Problémy s Irwinou začali po jej nástupe do školy. Učenie ju príliš nezaujímalo, správala sa agresívne, rada si vymýšľala, klamala, uchyľovala sa k drobným krádežiam, aspoň tak to tvrdili jej rodičia. Navyše bola príliš živá, napríklad doma skákala zo skrine na posteľ a podobne. Mala však aj iný problém. Pomočovala sa, čo si okrem toho, že tým trpela jej sebaúcta, vyžadovalo aj zvýšenú starostlivosť o jej hygienu. Signálov, že s Irwinou nie je všetko v poriadku, že potrebuje zvýšenú starostlivosť a lásku, bolo veľa, ale rodičia ich zrejme vnímali inak. Ak niečo vyviedla, mama ju za to potrestala.
To, či išlo o primerané tresty a výchovné metódy, rozhodoval v júni tohto roku senát Okresného súdu v Trebišove. Irwinina mama sa pred ním zodpovedala z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Prokurátor ju obžaloval z toho, že v presne nezistenom časovom období rokov 20002001 vo svojom byte, ale aj inde týrala obzvlášť surovým spôsobom fyzicky aj psychicky svoju adoptovanú dcéru Irwinu. Teda, že ju neprimerane trestala, bila rukou a rôznymi predmetmi za neposlušnosť, pomočovanie sa, pričom jej viackrát mala spôsobiť modriny a podliatiny po celom tele. Okrem uvedeného ju mala adoptívna matka zosmiešniť pred spolužiakmi tým, že jej odrezala nožom vlasy… Vulgárne jej nadávala a vyhrážala sa jej usmrtením, niekedy aj s nožom v ruke.
Podľa obžaloby prokurátora takýmto konaním vzbudila v dcére zvýšený pocit strachu, poníženia, opovrhovania a v nemalej miere aj stres. Nakoniec to Irwina nevydržala a z obavy pred matkinými vyhrážkami ušla k učiteľke, ktorá bola jej triednou. Následne bola odňatá zo starostlivosti matky a umiestnená do Diagnostického centra pre deti a mládež v Košiciach.
"Ja som svoju nevlastnú dcéru netýrala. Správala som sa k nej tak, ako aj k dvom vlastným dcéram, nerobila som medzi nimi žiadny rozdiel. Nikdy som sa jej nevyhrážala usmrtením a už vôbec nie s nožom v ruke. Keď vystrájala, alebo keď prišla neskoro zo školy, dostala rukou po zadku, alebo menšou drevenou palicou," bránila sa pred súdom obžalovaná. Dodala, že jej dcéra mala sklony klamať a dopúšťala sa aj menších krádeží z domácnosti. "Raz som u nej našla drobné mince, ktoré musela ukradnúť v škole, pretože ráno, keď odchádzala z domu, nemala žiadne peniaze. Problémov s ňou bolo veľa, jej triedna mi povedala, že sa nechá v škole od chlapcov obchytkávať… Nie je pravda, že som ju bila kvôli tomu, že sa pomočovala, alebo ju bitkou nútila, aby sa učila. Nemala snahu učiť sa a keď to odmietala robiť, poťahala som ju za vlasy, to bolo všetko," tvrdila pred súdom. Argumentovala tým, že Irwinu vychystala do školy presne tak, ako svoje vlastné dcéry, že jej nikdy nechýbala desiata. Poprela, že jej odrezala vlasy nožom, uviedla, že jej ich ostrihala nožnicami, pretože sa nechcela pravidelne česať. Poukázala na to, že vlasy ostrihala aj vlastným dcéram…
Manžel obžalovanej takisto poprel, že by sa jeho polovička správala k nevlastnej dcére tak, ako ju viní obžaloba. Podľa jeho názoru, ak ju niekedy za niečo potrestala, tak len preto, že si to zaslúžila. Zdôraznil, že to, že ju udrela rukou, alebo paličkou po zadku, resp. že ju kvôli pomočovaniu nútili, aby sa ráno osprchovala, nemožno považovať za týranie.
"Mamam ma bila za pomočovanie sa, za zlé známky, ktoré som dostala v škole, za to, že som prišla neskôr domov, aj za iné malicherné veci," vypovedala pred vyšetrovateľom Irwina, pričom uviedla podrobnosti, ktoré na základe dokazovania v prípravnom konaní uviedol prokurátor v obžalobe. Na pojednávaní pred súdom sa už dievčina vyjadrovala veľmi zdržanlivo a poprela, že by ju mama bila po chrbte tak, že by jej na ňom ostali modriny. "Spadla som na chrbát, keď som sa hrala na dvore. Mama ma bila len vtedy, keď som sa nechcela učiť, alebo keď som bola neposlušná. Nie je pravda ani to, že ma chcel otec pohlavne zneužiť. Vymyslela som si to počas môjho pobytu na psychiatrii, poradil mi to jeden 'degeš'… Mama mi vlasy ostrihala, ale nestihla zarovnať, lebo som musela ísť do školy," tvrdila na pojednávaní maloletá dievčina.
Dôvody výchovných problémov s Irwinou skúmali znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Tí zistili, že trpí vrodenou duševnou poruchou, že u nej ide o výchovne náročné dieťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a námahu zo strany rodičov. Podľa znalcov, ak sa jej mama k nej správala tak, ako tvrdí obžaloba, išlo o týranie obzvlášť hrubým spôsobom. Ten spočíva v nadávkach, nedôvere, ponižovaní, odmietaní, v opovrhovaní, vyvolávaní strachu, pocitu neistoty a bezpečia. Všetky uvedené skutočnosti znalci hodnotia ako nedostatočné poskytovanie lásky, ktorú dieťa trpiace duševnou chorobu potrebuje vo zvýšenej miere. Podľa záverov znalcov Irwina vnímala matkinu snahu vychovávať ju spôsobom, aký používala, za ubližovanie. Jej vývin bol vážne ohrozený, prejavuje sa výraznými poruchami v oblasti emocionálnej, psychosexuálnej, osobnostnej a tiež v sociálnych vzťahoch.
Z výpovede psychologičky z diagnostického centra, v ktorom bola Irwina umiestnená, vyplynulo, že po príchode vyvolávala bitky a konflikty s ostatnými deťmi. Tvrdila, že ju pohlavne zneužil nevlastný otec. Na jej tele sa však nenachádzali žiadne stopy po fyzickom násilí. "Jej sexuálne správanie je provokačné, odhaľovala sa pred chlapcami a bola aktívna pri sexuálnych praktikách," uviedla psychologička. Jej kolega z liečebno-výchovného sanatória zdôraznil, že motívom výpovede Irwiny pred vyšetrovateľom bola snaha dostať sa z rodiny, v ktorej žila, medzi deti s podobným osudom. V súčasnosti je jej správanie primerané, v priebehu tohto roku bola už štyrikrát navštíviť rodičov a sestry.
Irwinina učiteľka pred súdom potvrdila, že sa jej zdôverila s tým, že jej mama hodila do hlavy fľašu s uhorkami, alebo, že jej strčila hlavu do leča, resp. ju donútila zjesť enormné množstvo stravy, a tiež s tým, že musela spať vo vani a nemohla sa umývať. To, čo jej žiačka povedala, brala s rezervou, no raz si všimla na jej krku stopy po staršom zranení a s poznatkami, ktoré mala, oboznámila riaditeľku školy. Modriny na tele Irwiny si všimla aj jej triedna, na otázku, čo sa jej stalo, povedala, že ju zbila mama…
Na základe dokazovania vykonaného v prípravnom konaní i na pojednávaní senát dospel k záveru, že Irwina trpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej dochádzalo k výchovným problémom s ňou a jej neadekvátnemu správaniu voči okoliu. Tie jej matka v snahe zmeniť dcérino správanie riešila tak, že ju viackrát udrela rukou po zadku. Senát nezistil, žeby obžalovaná svoju dcéru opakovane bila, neodôvodnene trestala, či vyvolávala u nej zvýšený pocit strachu… Podľa názoru súdu "povinnosťou rodiča je vychovávať svoje dieťa tak, aby bol z neho riadny človek. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je rodič oprávnený použiť primerané prostriedky, vrátane fyzického trestu, ako je udretie rukou po zadku, odopretie vychádzky a podobne". Na základe uvedeného senát Irwininu mamu spod obžaloby prokurátora oslobodil. A to s tým, že pod pojmom týranie sa rozumie hrubé nakladanie so zverenou osobou, vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie, čo sa v uvedenom prípade nepotvrdilo.
Proti oslobodzujúcemu verdiktu sa odvolal prokurátor a kauzou týrania sa na sklonku uplynulého týždňa zaoberal na neverejnom zasadnutí senát Krajského súdu v Košiciach. Ten napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu s tým, že v uvedenej veci nevykonal všetky potrebné dôkazy, resp., že rozhodol predčasne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
