prebiehalo normálne, keby sa skupina 33 detí a dozorujúceho personálu nevybrala na predmetné miesto mestskou hromadnou dopravou.
"Nasadli sme na Mieri na linku č. 22, pričom v skupine sme mali päť až sedemročné deti. Nastúpili sme do autobusu, museli sme deti usadiť a keďže bolo teplo, aj povyzliekať. To všetko nám zabralo dosť času. Keď sme toto všetko urobili, sadli sme si. Len čo som tak po niekoľkých minútach pomoci deťom urobila, uvedomila som si, že mám v ruke lístok, ktorý som neštikla. postavila som sa teda a utekala k strojčeku," spomína si na udalosti učiteľka.
Označiť cestovný lístok však už nestihla, pretože ju v jej aktivite predbehla revízorka. Tá položila ruku na strojček a argumenty učiteľky strácali u prepravnej kontrolórky všetky znaky dôveryhodnosti. "Tvrdila mi, že som ju videla a až potom som sa rozbehla k strojčeku. Vysvetľovala som jej, že som mala veľa roboty s deťmi a akosi som sa v tom zhone pozabudla. Že len čo som na to prišla, utekala som všetko napraviť. Ja som sa nevozila len tak, mala som za deti zodpovednosť a navyše som bola v tom čase v práci. Pre ne sme mali skupinový lístok, niektoré ho ešte nepotrebovali. Revízorka mi fyzicky bránila v kontakte s deťmi, chýbali už len putá. Ľudia v autobuse boli pobúrení a kričali, aby som ju vyhodila z autobusu. Nepomáhalo nič, proste tá žena bola hluchá a slepá."
"Komédia" trvala až do konečnej zastávky, nakoniec poskytla učiteľka prepravnej kontrole svoje iniciálky. "Revízorka stále tvrdila, že je v práci a ja som sa cítila ako ten najpodlejší človek. Nakoniec som sa rozplakala. Nejde mi do hlavy jej konanie, veď sme ľudia. Keby som nastupovala do autobusu a pomáhala niekomu s kočíkom, či staršiemu človeku, mala by som ho na schodoch pustiť, aby som si ihneď štikla lístok?"
Nuž, je zjavné, že učiteľka lístok označený nemala, na druhej strane je však zarážajúce, ako sa niekedy vie prepravný kontrolór vybúriť na obyčajných ľuďoch. V podstate záleží na jeho dobrej vôli, ku komu si trúfne postupovať tvrdo a koho si v podstate nevšimne. Svedčia o tom aj mnohé sťažnosti cestujúcich, ktorí sú svedkami nejedného prípadu, keď revízor mávne nad cestujúcim, s ktorým nechce mať radšej nič dočinenia, rukou.
Dopravný námestník DPMK Štefan Dutko vidí pravdu kdesi uprostred. "Revízorka postupovala správne, pretože keď skupina nastupovala do autobusu, naši kontrolóri tam už boli. Keďže nemala lístok, musela predložiť doklady v zmysle prepravnej kontroly. Revízorka tvrdí, že učiteľka evidentne sedela a pohla sa až vtedy, keď ju zbadala. Následne prišla do kancelárie prepravnej kontroly, tam tvrdila, že zabudla lístok štiknúť. Ja mám právo znížiť pokutu na desatinu a urobím tak v tomto prípade, takže namiesto 1200 korún zaplatí len 120 Sk. Ide o ľudský prístup, no ja musím obhajovať v prvom rade záujmy podniku. Budeme sa musieť v budúcnosti vážne zaoberať prepravnou kontrolou, aby k podobným ošemetným situáciám nedochádzalo," povedal nám Š. Dutko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
