nevôľou verejnosti. Tejto téme sa veľmi intenzívne venovali massmédiá, ktorých výsledné produkty samozrejme sledovali aj tí, ktorých sa bytostne dotýkali. Pohár trpezlivosti jedného z obvinených, zdá sa, pretiekol potom, čo si vypočul anketu, v ktorej moderátor oslovoval ľudí na ulici s otázkou, či sa v súvislosti s prepustením siedmich obvinených neboja o seba, svoje deti, či rodiny. O rozhovor nás požiadal Maroš Kanas s tým, že chce uviesť veci na pravú mieru.
"Chcem všetkým odkázať len jedno. Nikto sa nás nemusí báť, ani mať strach o seba, deti, či svoje rodiny. Nikto z nás nemá záujem predvádzať mafiánske praktiky, ani žiadne iné nelegálne veci. Odkedy sme vonku, stále sa nám dáva za vinu niečo, čo nemá s nami nič spoločné. Vraj po vyše dvoch rokoch relatívneho pokoja, po našom prepustení začína v Košiciach opäť peklo. Keď krátko po tom, čo sme boli prepustení, vybuchlo pred Zimným štadiónom auto, všade sa písalo, že v tom má asi ruky košické podsvetie, akože my."
Nie je to pravda? Neviete o tom nič, ani o ďalších dvoch autách, ktoré medzičasom vyhoreli?
"Nie, nič z toho, čo sa o nás popísalo, odznelo v rádiách a televízii, nie je pravda. Je to taká istá somarina, ako to, čo sa napríklad písalo o mne. Konkrétne, že keď som vyšiel z väzby, tak som šiel hneď po Prešove vyberať výpalné. Dokonca som mal niekoho aj zbiť... Ani jedno, ani druhé, nie je pravda. Po prepustení som sadol do auta a šiel preč z Prešova. Kam? Predsa domov, do Košíc. Na margo ankiet a rozosievaniu strachu medzi ľuďmi chcem ešte povedať, že my nie sme gangstri, nechceme s nikým bojovať a nikto z nás nerobí nič nekalé."
Čo teda robíte, čomu sa venujete?
"Otvárame si malé firmičky, baríky, alebo diskotéky. Chceme pokojne žiť, podnikať, venovať sa svojim rodinám a najbližším, od ktorých sme boli dlhý čas odtrhnutí. Nechodíme po baroch, ale snažíme sa im vynahradiť stratený čas, čo sme s nimi neboli. Stojíme bokom od všetkého čo sa tu deje, ale i tak sú tu ľudia, ktorí sa snažia niečo vykonštruovať, aby nás mohli opäť pozatvárať. Opakujem však, že my sa dištancujeme od všetkého čo sa stalo a stáva, pretože s tým nemáme nič spoločné. Dištancujeme sa od takých praktík, ako sú výpalníctvo, výbuchy a podobné veci…"
Stále hovoríte "my", ste hovorcom všetkých?
"Myslím tým nás siedmich, čo sme obvinení, pretože to je aj ich názor."
Hovorí sa o Vás, že ste mafiáni, resp. kolárikovci, čo Vy na to?
"Nie sme ani jedno, ani druhé. Od pomenovania mafiáni a aj kolárikovci sa dištancujeme. Každý z nás je samostatná osoba, má vlastný rozum a zodpovedá za seba a za to, čo robí. To, že sa stretneme na diskotéke, alebo pri poháriku, ešte neznamená, že sme skupina. A už vôbec nie organizovaná, ako nám to kladie za vinu obžaloba. K samotnému prípadu sa nebudem vyjadrovať, keďže súdne konanie ešte nezačalo. Stačí, ak prídete na pojednávanie, tam uvidíte, aká je realita, kto má pravdu. My tvrdíme, že sme nevinní."
Ide však o obvinenie z brutálnej vraždy Miroslava Stojku. Nemožno poprieť, že bol dpsekaný mačetou a ešte aj dorazený pištoľou. Ak tvrdíte, že ste nevinní, nemyslíte, že jediným spôsobom, ako by ste sa mohli verejne očistiť je súdny proces? Máte vôbec záujem, aby k nemu došlo?
"Áno, máme eminentný záujem, aby sa súdny proces uskutočnil čo v najkratšom čase. Sme nevinní a chceme to dokázať. Nemáme záujem pojednávanie zbytočne naťahovať, ako sa už dopredu písalo v tlači v súvislosti s našim prepustením na slobodu. Ja sa nebudem skrývať, naopak, som k dispozícii tak orgánom činným v trestnom konaní, ako aj justícii. A to isté platí aj o spoluobvinených. Nikto nechce ujsť, ani nie je za hranicami, všetci sme zostali na Slovensku."
Trúfate si odhadnúť, kedy by mohlo začať pojednávanie?
"Predpokladám, že by sa tak mohlo stať do konca roka, keďže som počul, že vyšetrovací spis bol odňatý sudcovi, čo mal pojednávať. V súvislosti s tým sa šírili reči, že sudca, čo nás prepustil, mal zobrať nejaký úplatok. Je to somarina, lebo to, čo sa stalo, sa stalo, ale my za to nemôžeme, že spisy prišli na najvyšší súd neskoro. Neboli v tom žiadne úplatky."
Vám nikto nedáva za vinu to, že spisy prišli neskoro. Na verejnosť však prenikli informácie, že ste minimálne dva týždne pred prepustením poznali a rozprávali sa o dátume, kedy budete z väzby prepustení. Ako to vysvetlíte?
"Neviem sa k týmto okolnostiam vyjadriť, pretože ja jediný, aj keď som Košičan, som bol 32 mesiacov v prešovskom ústave na výkon väzby."
Naozaj trváte na tom, že ste všetci nevinní?
"Áno, my sme nevinní. Ten, čo má na svedomí Stojku, sa k tomu, čo urobil, priznal. On od začiatku tvrdí, že ten, ten, ten… za to nemôže. Stojí to v spisoch. Po konfrontácii s ním som bol už zbalený, že idem domov. Realita bola však iná. Všetko sa to zvrtlo a stálo na jednej vete o ´rozdelení úloh´ s úmyslom zabiť. Je to vyslovene vykonštruovaná vec. Žiadne rozdelenie úloh nebolo. Išlo o skratové konanie toho, čo to spáchal. Ten nech sa za to zodpovedá, a nie sedem ľudí zavretých na 32 mesiacov."
Boli ste na mieste činu?
"Nikdy som nepopieral, že som tam bol. Nemôžem však za to, čo sa stalo. Po čine, ku ktorému tam došlo 27. novembra 1999, som sa sám prihlásil na polícii. Po vyťažení ma pustili na slobodu. Nechali ma stráviť doma Vianoce, osláviť Nový rok a potom, 10. januára 2000, ma zavreli s tým, že som mal niekoho vylákať z diskotéky von. Ja som však absolútne nevedel, čo sa tam stane."
Prezradíte, aký je váš register trestov, boli ste už súdne trestaný?
"Nebol som trestaný ani raz. A čo sa týka obvinenia, celé bolo postavené na menách, nie na trestnom čine, ktorý bol spáchaný. Na tom, ako sa voláme, ako sa hovorí o Kolárikovi, tak sa hovorí o Batovi, Kanasovi i Badovi.... Je vylúčené, aby iný človek za takej dôkaznej situácie, aká je v tejto veci, sedel 32 mesiacov zavretý vo väzbe. Prioritou číslo jeden bolo zavrieť nás, aby sme sedeli. Celé je to postavené na menách Kanas, Bado Bata, pričom ja mám byť kľúčovou postavou… Garnitúra, čo vládla za Pitnera, pozatvárala ľudí, z ktorých aspoň 20 percent sedí vo vyšetrovacej väzbe nevinne. Čo na tom, že nemusia byť odsúdení, keď nie sú dôkazy, stačí, že si pár rokov posedia aspoň vo väzbe. U nás sa pracuje takým štýlom."
Popierate teda, že išlo spoločnú dohodu a rozdelenie úloh s úmyslom zabiť Stojku?
"Áno, popieram, pretože je to nezmysel. Myslím si, že ani v histórii republiky sa ešte nestalo, aby jednu vraždu spáchalo, alebo za ňu pykalo 8(!!!) ľudí. A to takým spôsobom, že jeden robil to, druhý tamto… My sme tam vonku na terase neboli sami, stálo tam veľa ľudí, niektorí z nich sú svedkovia. Jeden z nich stál odo mňa vo vzdialenosti asi 20 cm, a keď spadol Stojka, stál tam tak, ako ja. On je svedok, ja obvinený, to je tá slabosť vyšetrovateľa, lebo ja tvrdím, že šiel po menách, pravda je na našej strane… Veľa však robí verejná mienka. Policajti nafúknu nejakú bublinu, vyjadrujú sa: ´chytili sme, rozložili sme, dokázali sme´. Potom sa celý prípad zmedializuje a sudcov, ktorí sú na jednej strane nezávislí, tlačí k rozhodnutiam verejná mienka. Ak niekoho pre nedostatok dôkazov oslobodia, strhne sa búrka … Považujem to za rovnako nenormálne, ako robiť anketu medzi ľuďmi, či sa neboja o svoje rodiny, deti…"
Prokurátor trvá na žalobe v plnom rozsahu
K brutálnej vražde, o ktorej je v rozhovore s Marošom Kanasom reč došlo 27. novembra 1999 v rekreačnej oblasti na košickom Sídlisku nad jazerom. Tam prišiel o život 28-ročný Miroslav Stojka, ktorého mal podľa obžaloby prokurátora vylákať na terasu pubu Pláž práve Maroš. Po tom, čo vyšiel von, obkolesilo ho niekoľko prívržencov údajného bossa Karola Kolárika, verejnosti známych, ako kolárikovci. Jeden z nich, Ladislav B. starší, mal podať Róbertovi F. mačetu a ten ňou začal nič netušiaceho Stojku sekať do hlavy, chrbta a po ramenách. Následne mu ďalší z útočníkov strelil pištoľou kalibru 7,65 do brucha. Záchranka previezla Stojku do nemocnice, kde krátko potom zomrel.
Okrem uvedenej vraždy je súčasťou obžaloby aj trestný čin ublíženia na zdraví s ťažkými následkami, ku ktorému došlo v košickom Boba bare. Prokurátor z neho obžaloval Marcela B. a Mareka S.
Sedem obvinených z vraždy Miroslava Stojku bolo vo väzbe 2 roky a 8 mesiacov. S výnimkou Róberta F., ktorý sa mal k vražde priznať, jeho spoluobžalovaní tvrdia, že sú nevinní. Prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich na podanej obžalobe trvá v plnom rozsahu. Ako nám povedal prostredníctvom telefónu, obžaloba je na súde, a nie je žiadny dôvod sa k nej v tomto štádiu vyjadrovať.
My len pripomenieme, že to bol práve krajský prokurátor, čo z obavy, že sa obvinení budú vyhýbať trestnému stíhaniu, ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v trestnej činnosti, podal 7. augusta tohto roku na Krajský súd v Košiciach spolu s obžalobou aj návrh na predĺženie lehoty vyšetrovacej väzby. Tá obvineným končila 8. septembra a presne v ten deň ráno boli všetci prepustení na slobodu. Dôvodom bola skutočnosť, že zákonný sudca, ktorému bola kauza pridelená, z nedbanlivosti nestihol v zákonom stanovenej desaťdňovej lehote podať návrh na predĺženie väzby na Najvyšší súd SR. Predsedovi senátu JUDr. Kánovi pozastavil minister spravodlivosti činnosť a čaká ho konanie pred disciplinárnym súdom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
