I. Tá odštartovala pred piatimi mesiacmi a v pomerne krátkom čase ju podpísalo viac ako 1500 sestier.
Sestry poukazujú na skutočnosť, že ich finančné ohodnotenie a sociálne postavenie je neraz neúnosné, pričom sa obávajú aj úpadku zdravotníckej a ošetrovateľskej staroslivosti. Zdravotným sestrám v neštátnej sfére sa totiž veľakrát upiera právo na ďalšie vzdelávanie a ich zamestnávatelia často nedodržiavajú ani Zákonník práce.
Autorky výzvy poukazujú na skutočnosť, že neštátni lekári zamestnávajú sestry často iba na čiastočný pracovný úväzok a za minimálnu mzdu, pričom niektoré súkromné ambulancie pracujú úplne bez zdravotnej sestry. To môže mať za následok ohrozenie zdravia pacientov. Štatistiky pritom hovoria, že každá koruna investovaná do prevencie ušetrí trojnásobok prostriedkov vynaložených na liečbu akútnych problémov a následných komplikácií.
"Neštátne sestry sa však o svojich problémoch boja otvorene hovoriť, pretože sú doslova vydané na milosť a nemilosť svojho zamestnávateľa," konštatuje prezidentka Regionálnej komory Stredného zdravotného personálu Košice I Mária Lévyová, spoluautorka spomínanej výzvy.
Podľa sestier otvoriť si ústa predstavuje reálnu hrozbu straty zamestnania. O tom sme sa presvedčili sami, keď sme sa snažili uskutočniť medzi nimi anketu. U úplne neznámych sme sa stretávali s nedôverou, naše známe sa zas obávali odhalenia. Napokon sa nám podarilo osloviť tri sestričky ochotné hovoriť aspoň anonymne.
"Čo vám mám povedať? Drž hubu a krok, to najlepšie vystihuje moje položenie. Môj zamestnávateľ si dobre uvedomuje, že je to on, kto ma živí a ja to viem tiež. Preto robím, čo treba a zbytočne sa nesťažujem," hovorí štyridsiatnička zamestnaná u istého špecialistu. Jej o niekoľko rokov staršia kolegyňa pracujúca pre neštátneho stomatológa má podobnú skúsenosť.
"Mám viac ako päťdesiat rokov a svoju prácu si musím stoj čo stoj udržať. Niekoľko rokov pred dôchodkom ma už nikto nezamestná, preto mi neostáva iné, ak strpieť všetky maniere svojho šéfa. Som dievča pre všetko, asistujem lekárovi, robím administratívne práce, upratujem. Za posledné roky som si nedovolila jediný krát byť vypísaná, dovolenku beriem iba vtedy, keď si ju naplánuje môj lekár. Ak sú pacienti, robíme neraz aj cez desať hodín denne. Zarobím v čistom tak sedem-osem tisícok, aj to som si musela vydobiť. Podľa mňa to nie je adekvátne, ale musím byť spokojná s tým, čo mám," zdôrazňuje.
Ako však poznamenáva, nie všetky neštátne sestry sú na tom zle. Je to naozaj individuálne, záleží od lekára, pre ktorého pracujú. V susednej ambulancii napríklad pracuje jej kolegyňa za úplne iných podmienok.
"Ja sa naozaj nemôžem sťažovať. Naša stomatologická ambulancia má dosť solventnú klientelu, takže neobjednávame veľa pacientov denne. Robím tak šesť-sedem hodín denne a dostanem osem až desať tisícok na ruku, záleží od mesiaca. Ale nie všetko je oficiálne. Na papieri dostanem iba šesť tisíc, zvyšok je ‚bokovka'. Keďže som mladá, nemám s tým problém, staršie kolegyne pred dôchodkom však potrebujú čo najvyšší oficiány príjem, lebo sa im z neho bude vyrátavať jeho výška," prezrádza nám ani nie tridsaťročná slobodná sestrička, ktorá však pre lepší príjem musí strpieť dvojzmyselné narážky svojho šéfa a občas i jeho zablúdenú ruku na svojich bokoch...
Neštátne zdravotné sestry neraz ľutujú, že nemôžu pracovať v zdravotníckych zariadeniach, lebo tam by si prilepšili aspoň na nočných službách. Štátnym kolegyniam závidia lepšie sociálne istoty, sestry v intenzívnych odboroch (chirurgia, ARO, jednotky intenzívnej starostlivosti) zas hovoria, že sestričky na ambulancii vôbec nevedia, čo je to robota. A dodávajú, že môžu byť radi, že majú iba jediného šéfa.
"Mám tridsačročnú prax, vykonávam intenzívnu starostlivosť o pacientov na lôžku, každý tretí deň slúžim a zarobím v čistom ledva desať tisíc. Niet nám čo závidieť. Pracujeme v náročných podmienkach, pričom príplatok za zmennosť predstavuje 110 korún a rovnaký je príplatok za prácu v škodlivom prostredí. Mimochodom, príplatok za riadenie je smiešnych 93 korún a osobné hodnotenie už niekoľko mesiacov nedostávame, rovnako ako príplatok za zastupovanie," hovorí sestrička pracujúca v košickej fakultnej nemocnici.
Nuž, nedocenené sa na Slovensku cítia tak neštátne, ako aj štátne zdravotné sestry. Jedni i druhé čakajú na zázrak. Alebo utekajú za lepšími podmienkami do zahraničia, prípadne už radšej nadobro zavesili ‚remeslo' na klinec. Všetko na škodu pacienta.
Aj o tom budú na dnešnej tlačovej besede s novinármi v Košiciach diskutovať zástupcovia Slovenskej komory SZP.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
