Košice - Minikoncert Pavla Hammela v Košiciach sme využili na interview s touto našou hudobnou legendou.
Keď si od vás ľudia vypýtali Medulienku, súhlasili ste konštatujúc - samozrejme, s istým preháňaním - že aspoň ju už budete mať z krku. Ako vôbec vnímate to, keď na vašich koncertoch na vás ktosi zahuláka: ´Pali, daj Medulienku!´ či ´Zahraj Cez plece! A teraz ZRPŠ!´
- Možno na pódiu reagujem inak, ale pre umelca neexistuje krajší pocit, ako keď si publikum žiada nejakú konkrétnu pieseň a vie ju, pamätá si slová, čo je v prípade Medulienky už 32 rokov. Proste to, že určité pesničky musím vždy zahrať, je samozrejmé.
Chutia vám ešte tie hity typu Medulienka stále tak ako voľakedy?
- Samozrejme, že ich už hrám aj tak trochu rutinne, niekedy aj popletiem text, lebo nikdy neviem, či tú Medulienku nosím do záhrad v prvej alebo druhej slohe (úsmev), ale v zásade tú pesničku poznám.
Kde ste už tohto roku dovolenkovali a kde ešte budete?
- V marci som bol týždeň na Kube - tam už som raz bol na mesiac v ´83 - a v máji s kamarátmi na plachetnici po chorvátskych ostrovoch. Tento rok už sa nikam nechystám, jedine iba ak by som ešte niekam išiel (úsmev).
Máte vlastnú internetovú stránku, no vraví sa o vás, že to s tým počítačom a tak príliš neviete.
- Ani sa o to nejako nesnažím, a to mám aj e-mailovú adresu, v ktorej mám vraj neprečítaný odkaz ešte od apríla. Môj kamarát Peter Pišťanek sa mi síce stará o webstránku, ale súkromné e-maily mi predsa čítať nebude. Ak niekto odo mňa niečo chce, tak to dá na agentúru, a ak je to súrne, tak mi predsa zatelefonuje. Nejde ani tak o to, že by som to s tým počítačom a internetom nevedel - keď to fakt potrebujem, tak to využijem, nie som úplný truľo - ja len proste takúto formu komunikácie neznášam. Ani mobil neznášam, na dovolenkách ho vypínam, lebo keď mi niekto zavolá, nikdy sa nič dobré nedozviem, stále niekto niečo do mňa chce (úsmev).
Raz ste povedali, že aby mohol byť človek šťastný, nemal by brať sám seba príliš vážne.
- Snažím sa mať nad všetkým nadhľad, či už je to práca, nebodaj nejaká popularita či sláva, lebo je to vlastne všetko sranda, my sa tu všetci hráme na našom malinkom piesočku, a aj keď ma niekto poznal či pozná na Slovensku alebo v Česku, tak už v Miškovci o mne nikto nič nevie no o čom je to? Neexistuje pre človeka väčšia tragédia ako uveriť, že je slávny.
Stali ste sa vlastne "hitmakerom", videli sa vám tie songy, čo už sú dnes hitmi, už vtedy akési výnimočné?
- Vôbec nie. Napríklad Medulienka bola príliš komplikovaná, azda zaujala svojím názvom. Učiteľke tance určite pomohol text, ale aj videoklip. Pri poslednom litri vína to je jasné, lebo Slováci iba slopú. Ale žiadna nebola robená so zámerom, aby sa stala hitom.
Keby vás teraz niekto poprosil: ´Pali, ty si taký hitmaker, máš toľko hitov, napíš aj pre pre mňa nejaký,´ vedeli by ste to?
- Nie. Keby som vedel, tak najprv napíšem hit pre seba.
Pred pár rokmi ste sa vyjadrili, že v Košiciach oproti Bratislave ešte neexistuje medzi ľuďmi také súperenie ako tam.
- Medzi Bratislavčanmi - alebo, presnejšie povedané medzi prisťahovanými Bratislavčanmi, a tých je väčšina, lebo ja som jeden z mála tých rodených, ktorí tam aj žijú sa vytvorila taká atmosféra, že si o sebe myslia, že sú pupok sveta a nič im nie je dosť dobré. Vo veľkomeste ako napríklad Londýn každý na každého kašle, každý si môže robiť, čo chce, ľudia sú k sebe tak prirodzene ľahostajní. Ale Bratislava práveže veľkomesto nie je, Bratislava je malé veľkomesto alebo veľké malomesto, alebo veľká dedina, a tým pádom je to tam také krvilačné, každý každému závidí, v zásade tam nie je taká tá pravá príjemná atmosféra. Hral sa tam tenisový Davis Cup, hrali tam skvelí Rusi Safin a Kafeľnikov, a hala bola poloprázdna, keď sa hral potom Davis Cup v Prešove, tak to tam bolo narvané. Na koncert Erosa Ramazzotiho v Bratislave príde tritisíc ľudí, ale v Žiline alebo v Košiciach by prišlo päť.
Váš kamarát Boris Filan o vás tvrdí, že ste najzábavnejším spolucestujúcim v autobuse, aj preto, lebo vravíte, že spiaceho šoféra neslobodno za jazdy budiť to už prečo?
- To však platí len na diaľnici, lebo vtedy ide rovno a nič ho neruší, ale predstavte si, že ho niekto náhle zobudí, on prekvapený strhne volant a sme nahratí (úsmev).
Určite s ním máte nejakú vtipnú príhodu pre noviny.
- S ním sú všetky srandovné, jedinú chybu to má, že my to prežívame aj vyrábame spolu, ale na rozdiel odo mňa on si to všetko aj pamätá, a potom to na mňa vyťahuje (úsmev).
Autor: vra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
