aj v samotnej zoo. "Keďže to už viete, môžem vám túto správu potvrdiť," spočiatku rozpačito sa k tejto informácii postavil námestník riaditeľa zoo Ing. Štefan Kollár.

Postoj pracovníkov zoo je pochopiteľný, keďže útek zvieraťa môže v laikoch vyvolať dojem, že ide o istú nedbanlivosť. "Kto pracuje, robí aj chyby. Je jasné, že nás táto vec mrzí, ale za posledných 11 rokov sa nám takéto niečo neprihodilo."

Rys ostrovid ušiel pracovníkom pri premiestňovaní zvieraťa z jednej ubikácie do druhej. "Tentoraz bol šikovnejší a rýchlejší ako my. Vo svete zvyčajne pri odchyte takéhoto zvieraťa používajú špeciálne cvičených psov, ktorí šelmu vyženú na strom a potom sa už dá ľahšie odchytiť. My sme to robili bez psov a s ľuďmi."

Podľa slov Š. Kollára, škoda pre zoo nie je stratou rysa nejaká veľká, i keď vizuálne sú tieto zvieratá pre návštevníkov zaujímavé. "Ešte stále nám však rysy ostali. Momentálne ich máme tri."

Nás zaujímalo, či "zbehnutý" rys má šancu vo voľnej prírode prežiť. Je síce pravdou, že práve rysy sú prirodzenými slovenskými mačkovitými dravcami v našich lesoch, ale veľmi záleží na tom, či sú schopné loviť v prirodzených podmienkach. Tomuto rysovi by však nič zlé hroziť nemalo. "My sme ho totiž odchytili vo voľnej prírode už ako dospelého samca, takže je veľmi reálna šanca, že sa v prírode dokáže opätovne udomácniť."

V zajatí strávil osem rokov, ale prirodzené lovecké pudy by mal mať zachované. Rysy žijú v zmiešaných a ihličnatých lesoch v nadmorskej výške od 800 do 1 000 metrov. Je to naša najväčšia mačkovitá šelma. Dospelý samec dosahuje hmotnosť do 36 kíl a dožívajú sa 15 až 20 rokov života. Ako každý predátor, živí sa i rys lovom zvierat. Na jeho jedálnom lístku nájdete okrem drobných hlodavcov aj zajace, jazvece a líšky. Vo vyšších polohách, napríklad v Tatrách, dokonca napádajú aj jeleniu zver a kamzíky.

Návštevník lesa môže byť pokojný. Na ľudí rys neútočí, je to plaché zviera. "Kavečiansky" utečenec má v okolitých kavečianskych lesoch dostatok prirodzenej potravy a skoro žiadneho prirodzeného nepriateľa, okrem človeka. Plusom jeho prirodzeného života je však fakt, že v okolí nie sú nejaké veľké poľovnícke obory. Práve rysy sú totiž vyhľadávaným trofejovým poľovným zvieraťom. "Dúfame, že ho neskolí nejaký poľovník. Rysy sú zároveň na Slovensku chránené zvieratá," dodal Š. Kollár. Tak on, ako i ostatní pracovníci zoo želajú svojmu bývalému zverencovi veľa šťastia a dlhý život vo voľnej prírode.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári