Ako občan, ktorý sa v Košiciach hádam najviac zaujíma o veci verejné, chodí pravidelne na zastupiteľstvá na košický magistrát či na VÚC a veru aj vznáša ostrú kritiku, ak má pocit, že niečo nie je s kostolným poriadkom. Teraz má toho veľa, naplno sa totiž rozbehli mítingy politických strán a tak má čo robiť, aby ich všetky postíhal. A práve okrúhle stoly ho vytočili natoľko, že ho jeho občianske svedomie dohnalo až do našej redakcie, aby prehovoril ľuďom "do rozumu".
Prišiel tak, ako ho poznáme. Staručký vyšúchaný šedý oblek podhnutý len tak v rukách, vestička, tričko, ťažké topánky... Dobrácky výzor a šibalské oči dávajú tušiť, že ujo Mišo to myslí s našou budúcnosťou skutočne dobre.
"Ja som bol stále robotník," začne hovoriť o dôvode svojej návštevy. "A tak chcem navrhnúť teraz, päť minút pred voľbami, aby sa všetci robotníci spojili. Ale oni sú barani, roztrieštili sa do toľkých strán... Mali by sa zjednotiť aj s tými poškodenými, so všetkými, čo chcú zastupovať chudobu, s nezamestnanými a hlavne so samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Ja som len taký hlúpy nedorobený človek, od detstva žijem na hranici života a smrti, ale s politikou mám do činenia už od mladosti," naznačuje, kde hľadať korene jeho záujmu o veci verejné.
Začal od piky, teda od pradeda, ktorý vraj bol v politike. Bojoval za rakúsku armádu ako dragún, no kvôli nejakým jeho pripomienkam ho odsúdili na smrť. Neskôr to zmenili na 16 rokov väzenia. Šesť rokov si odsedel v Miláne, ďalších desať v Turíne. Potom sa vydal pešo domov na Slovensko, čo mu, ako povedal ujo Mišo, trvalo tri a pol roka. Pradedo sa doma dlho neohrial, po nejakých troch rokoch odišiel do Ameriky. Robil viac ako šesť rokov v bani v Pensylvánii. "Raz si vymenil službu a to mu zachránilo život. V bani došlo k výbuchu a zomreli tisícky baníkov. Tak si pradedo zbalil kufre a vrátil sa na Slovensko. Tu pokúpil nejaké majetky od poľského grófa a rozšíril si svoju farmu," hovorí ujo Mišo.
Aj druhému pradedovi išlo o život za podobných okolností. Robil v prachárni v Košiciach, kde tiež došlo k výbuchu, takisto si zhodou náhod vymenil službu. "Keď som mal tri a pol roka, vypukla druhá svetová vojna. Otec narukoval v Košiciach, robil bodyguarda vojenským dôstojníkom. Chceli ho zobrať aj na front, ale keďže mal viacej detí, tak ho napokon nevzali. Otec bol v internacionále, o politiku sa zaujímal a tak to voľáko prešlo aj na mňa. Chodím aspoň na mítingy a počúvam tie trepaniny."
Ujo Mišo si posťažoval, ako ťažko si hľadal robotu. Robil aj vo Svite, v stavebných podnikoch, jednoducho kde prišlo. "Do Pozemných stavieb som nastupoval spolu s Rudom Schusterom, odvtedy sa poznáme," pochválil sa.
Mimochodom, uja Miša v spomína v jednej zo svojich kníh aj Schuster. Ujo Mišo sa totiž živo zaujímal o rekonštrukciu košickej Hlavnej, chodil na kontrolné dni, málokedy bol spokojný s postupom prác a tak sa objavil po boku súčasného prezidenta na fotke v jeho knižke. Schuster v nej uja Miša označil za ľudového archeológa a podotkol, že jeho názor mu nikdy nebol ľahostajný.
"Bol som spoluzakladateľ KDH," tvrdí ujo Mišo a hneď dodáva. "Ale neboli schopní ma zvoliť ani najmenším posrancom, nieto ešte poslancom. Ale čo už, politika ma zaujíma ďalej."
Uja Miša poznajú hádam všetci... Bývalý prezident VSŽ Gabriel Eichler vždy s úsmevom odpovedal na jeho otázky počas valných zhromaždení. Novinári už len čakali, čo sa kedy zas ujovi Mišovi nebude páčiť. Hoci už drobní akcionári na valné zhromaždenia nechodia, ujo Mišo je skalný fanúšik týchto a podobných akcií. Času má dosť, nikdy sa totiž neoženil a nemal deti, pretože, ako povedal, komunistickí lekári ho dokatovali pri operácii. A tak je z neho občan, živo sa zaujímajúci o veci verejné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
