slovenským premiérom a predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom. Podľa jeho slov pritom za žiadnym zo slovenských politikov nestoja činy tak ako za predstaviteľmi SDKÚ.

Pán premiér, čo považujete vy a vaša strana za svoje najväčšie pozitíva počas štyroch rokov účinkovania vo vládnej koalícii?

- Najdôležitejšie je to, že sme obrátili kormidlo a priviedli Slovensko na správnu cestu. V roku 1998 sme po minulej vláde našli miliardové nezaplatené faktúry, štátne financie na pokraji krachu, v Košiciach VSŽ na pokraji bankrotu, v spoločnosti vládlo veľké napätie, Slovensko bolo prakticky v medzinárodnej izolácii. Celkom čerstvé oficiálne údaje štatistického úradu, zverejnené v týchto dňoch, potvrdzujú trvalý ekonomický rast, ktorý je už dnes postavený na zdravých základoch. Slovenská ekonomika rastie temer trojnásobnou rýchlosťou oproti priemeru krajín EÚ. Dôvera v našu politiku priviedla zahraničný kapitál, napríklad aj do VSŽ, začali vyrastať nové priemyselné parky, jeden z najväčších je neďaleko Košíc okolo firmy Molex. Pred voľbami v roku 1998 sme sa obávali o základy demokracie, dnes stojíme pred dverami NATO a EÚ. Bude to znamenať novú dôveru a príležitosť, ktorú najviac zúročia regióny s vysokou nezamestnanosťou. Niesli sme najväčšiu zodpovednosť a za nikým nestoja činy tak ako za predstaviteľmi SDKÚ.

Keby sme sa teraz ocitli v roku 1998, čo iné by ste so svojimi terajšími skúsenosťami robili ináč?

- V roku 1998 Slovensko potrebovalo zmenu a na dosiahnutie zmeny bola potrebná vláda našej širokej koalície. Myslím, že by sme asi ťažko našli kdekoľvek v Európe príklad takej pestrofarebnej vlády, ktorá nielenže vydržala pokope celé volebné obdobie, ale má aj neodškriepiteľné výsledky. Je mi napríklad ľúto, že sme museli na začiatku pol roka škriepiť s ľavicou, kým sme ich presvedčili o potrebe mnohých reforiem. Mojou povinnosťou však bolo hľadať a nachádzať dohodu tých, ktorých ľudia zvolili, a ani dnes nemám pocit, že sa to dalo inak. Život však nie je o tom, čo by sme robili ináč "keby", ale o tom, čo môžeme urobiť teraz. Máme naozaj veľkú skúsenosť, vieme, čo je to niesť zodpovednosť, a túto skúsenosť, zodpovednosť a schopnosť dosahovať dohody ponúkame Slovensku.

Čo považuje SDKÚ a vy osobne za najväčšie mínusy počas uplynulých štyroch rokov vládnutia?

- Chcem odpovedať poctivo, a preto sa musím vrátiť do ešte vzdialenejšej minulosti. Pred rokom 1998 sme videli veľa nespravodlivosti a veľmi sme ich chceli napraviť. Možno sme vzbudili privysoké očakávania, že sa to dá šmahom ruky. Veľa zákonov sme opravili, začala konať polícia aj prokuratúra, ale mnohé veci sa doslova zastavili na súdoch. Novelou ústavy sme dali súdom nezávislosť, pretože tak to má byť v demokracii. Ale súdny systém akoby nemal dosť síl túto zodpovednosť uniesť. Toto ma znepokojuje.

O SDKÚ sa hovorí ako o jednej z najskorumpovanejších strán kvôli viacerým podozreniam o jej financovaní aj z provízií z viacerých (ne)uskutočnených tendroch a privatizáciách (SPP, tretí mobilný operátor, ľahké motorové vlaky, Deutsche Telekom atď.) Viete tieto podozrenia vyvrátiť?

- Nerozumiem, ako môžete tlmočiť takýto názor a nepodať trestné oznámenie. Neviem, ako mám vyvrátiť vaše silné slová bez konkrétneho faktu, ktorý by niečo také hoci len naznačoval, nieto dokazoval a seriózne podložil. Na rozdiel od minulej vlády, keď sa privatizovalo protiústavne a podľa politického princípu, organizovali sme medzinárodné tendre, vo výberových komisiách sedeli aj zástupcovia opozície, v tej na predaj akcií SPP napríklad aj pán Fico, a ja nemôžem za to, že v poslednej fáze odtiaľ zutekal, aby mohol viesť kampaň. Pokiaľ ide o kauzu tendra na ľahké motorové vlaky, ktorá sa mala stať nástrojom na diskreditáciu našej politickej strany tri mesiace pred voľbami, všelikto sa chcel priživiť, ale ja som bol tým, kto konal. Odvolal som ministra a všetky informácie, ktoré som v tejto veci mal, oznámil som generálnej prokuratúre, podal som trestné oznámenie. Padni, komu padni. S tým SDKÚ ako politická strana nemala nič.

S akým programom a dôrazom na aké hodnoty chce SDKÚ osloviť voličov?

- V prvom rade je to budúcnosť Slovenska v spoločenstve bezpečných a prosperujúcich krajín. SDKÚ je stranou, ktorá ponúka záruky, že sa to podarí. Našou prioritou je vzdelané Slovensko, pretože vzdelanie je príležitosťou presadiť sa v Európe aj vo svete mimochodom, pre túto oblasť máme skvelého odborníka, rektora Univerzity Komenského profesora Devínskeho. Chceme, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa darí poctivej ekonomickej aktivite budeme presadzovať nižšie odvody, pokračovať v znižovaní daní, rozširovať možnosti paušálnej dane. Z našej strany vyjde nový impulz pre sociálne reformy: podporia tých, ktorí pomoc potrebujú, ale zasiahnu tých, ktorí náš sociálny systém zneužívajú. Okrem nových nápadov ponúkame však aj našu politickú skúsenosť, schopnosť spolupracovať, spájať, viesť dialóg. Myslím, že žiadna strana neponúka voličom taký silný tím ako SDKÚ: Eduarda Kukana v zahraničnej politike, Ivana Mikloša v ekonomike, Ivana Šimka, ktorý razantne koná v polícia, či Zuzanu Martinákovú, ktorá nie je iba skutočnou novou tvárou, ale aj zorientovanou političkou v sociálnej politike.

Aký volebný výsledok očakávate a koho považujete za vašich najbližších koaličných partnerov?

- Pre SDKÚ sú najbližšími partnermi KDH a SMK.

Za akých podmienok by SDKÚ vstúpilo do možnej a rysujúcej sa vládnej koalície KDH-SMK-SDKÚ-ANO a HZD?

- Volebné výsledky a z nich vyplývajúcu koalíciu "narysujú" až voliči. Neobchádzajme voličov. Vieme, že veľa ľudí chce v budúcej vláde vidieť SDKÚ, chcú mať záruku, že Slovensko nezíde zo správnej cesty, vidia našu schopnosť spolupracovať, povedzme aj s novými stranami. Dnes je dôležité, aby nám dali svoj hlas a aby takáto politika mala dostatočne silné zastúpenie. HZD je tieň minulosti, kam sa vrátiť nechceme.

Prečo však SDKÚ musela obetovať až troch svojich ministrov (G. Palacka, L. Pittner a J. Macejko). Prečo boli obaja exministri dopravy spájaní s korupčnými aférami?

- Všetci ministri z mojej vlády, a bolo ich viac, odchádzali, pretože sme ctili demokratickú politickú kultúru: už pochybnosti verejnosti boli dôvodom na ich odchod. Odchod pána Pittnera bol pre mňa bolestný, pretože tento statočný muž mal vždy na mysli spravodlivosť, žiaľ, niektoré problémy v polícii aj tlak koaličných partnerov nedávali iné východisko. Gabriel Palacka odišiel po veľkom tlaku médií. Dodnes nikto svoje "podozrenia" nekonkretizoval, napríklad do trestného oznámenia, žiadne pochybenie nebolo nieže dokázané, ale ani vznesené. Naopak, sám Palacka sa súdi s tými, ktorí ho v médiách obvinili. Jozefa Macejka som odvolal sám, už som o tom hovoril. Vo vašej otázke ste dali dokopy úplne rozdielne príbehy, ktoré nemajú nič spoločné. Možno len to, že žiaden z vami menovaných nie je na kandidátke SDKÚ. Práve SDKÚ je strana, ktorá ukázala novú politickú kultúru. Mimochodom: kolega Zeman vymenil vo svojej českej jednofarebnej vláde 10 z 20 ministrov. A vyhral voľby.

Boli by ste ochotný akceptovať aj pozvanie R. Fica a jeho Smeru do ich koaličnej vlády?

- Nepredbiehajme. Voliči rozhodnú a povinnosť politikov je dohodnúť sa. Vidíme vysoké ambície pána Fica, ale stále vôbec nevieme, akým smerom sa jeho Smer otočí po voľbách. Pre Slovensko sú omnoho lepšie skúsenosti SDKÚ ako neistota pána Fica.

Ako ste sa zmenili za štyri roky pôsobenia vo funkcii? Myslíte, že tá zmena bola pozitívna alebo negatívna?

- Som o štyri roky starší, poučený o neprenosnú skúsenosť, čo znamená niesť skutočnú zodpovednosť. Zodpovednosť za krajinu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári