tejto príležitosti prezradil čitateľom Korzára pár svojich zaujímavých myšlienok, ktoré vám ponúkame.

Pán Radič, keby som vás teraz na úvod rozhovoru kopol do päty, čo by ste mi povedali a urobili?

- Ešte raz to urobíš a takú ti j..., že sa z toho nespamätáš! Urobil by som vám to, čo sa teraz robí - veď máme žiarivý vzor. A ako vás, novinárov, poznám, tak vy každého na úvod rozhovoru kopnete do päty - a niektorí si to kopnutie aj zaslúžia.

Robert Fico raz uviedol, že ak by mal dnes 23 rokov a ovládal cudzí jazyk tak, ako ho vie teraz, neváhal by a odišiel by zo Slovenska. Ak vy by ste dnes mali 23 a ´spíkovali´ by ste, odišli by ste?

- Ani náhodou! Ja som mohol odísť aj v tom svojom veku 33 rokov, keď to prasklo, a to vtedy bola úplne reálna možnosť odísť. A neodišiel som nie preto, že by som bol nejaký zápecník, ale preto, že nikde inde ako v takejto postkomunistickej krajine ako Slovensko by človek nevidel to laboratórium, ten kvas, ten zaujímavý prerod tej nenormálnej spoločnosti na niečo, čo sa, dúfajme, o pár desaťročí bude podobať na normálnu spoločnosť. A kto to povedal, že odíde?

Fico.

- Ha, ha. Ej, dobré nápady má chlapčisko, škoda, že ich niekedy nerealizuje (úsmev).

Už takmer denne nám tu na tom Slovensku prepúšťajú z basy na slobodu mafiánov, vo voľbách si prakticky niet koho vybrať - veď je to tragédia. A vy robíte humor - ako vôbec môžete robiť humor v tejto tragédii? Prečo sa smejete, a neplačete?

- Póly komickosti a tragickosti sú si tak blízko a hranica medzi nimi je tak tenká, že niekedy ani nedokážete rozlíšiť, či je niečo smiešne alebo smutné. Každopádne je to tu tragikomédia, čiže môj najobľúbenejší žáner. V celoštátnom meradle je to jedno obrovsky vzrušujúce divadlo.

Šéf istej únie na základe zistenia, že súčasná pôrodnosť v naše krajine je úbohá, naliehavo vyzýva ženy k zodpovednému plneniu si svojej spoločenskej povinnosti rodiť deti, a nie starať sa v 35 rokoch o kariéru a chodiť na nejaké školenia do USA či Holandska atď.

- Je to taká srandovná figúrka na scéne nášho verejného života, ktorú netreba brať vážne. A vôbec, v tejto predvolebnej kampani, keďže sa zaktivizovali médiá, mnohí podivíni cítia, že prišiel ich čas. Dúfajme, že posledný, a tiež dúfam, že okrúhle stoly politických strán už skončia s praxou dávať šancu rozprávať evidentným deviantom - sú to takí ľudkovia, ktorí o pár rokov skončia v krčme, kde za poldeci budú rozprávať, ako raz v televízii hovorili o tom, že ženy musia rodiť.

Ste vyštudovaný sociológ - aká teda je podľa vás dnešná slovenská spoločnosť?

- Som príjemne prekvapený tým, akí sú Slováci trpezliví. Že vydržali všetky tie experimenty, aroganciu, nekompetentnosť tých, ktorých si síce slobodne zvolili, ale v nádeji, že im budú kompetentne vládnuť. A keď sa stane, že tak nevládnu, tak ich nevykopú, nepozabíjajú, nevyhádžu z okien, ale trpezlivo čakajú na ďalšie voľby, čo je znakom veľkej vyspelosti slovenských ľudí. A existuje tvrdý údaj, že Slováci sú najväčší eurooptimisti vo východnej Európe, čo je fantastický fakt.

Hovoríte o trpezlivosti Slovákov, no nie je to skôr akási ich pretrvávajúca hlúposť?

- Nie. Aj súčasná vládna koalícia vidí pozíciu svojho voličstva, ktoré nemá na výber. Človeka, ktorý už bije nielen svojich, ale aj novinárov, a skončí pri vlastnoručnom bití občanov, ľudia v takom masovom meradle voliť jednoducho nebudú - proste končí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári