vynikajúco stvárnil množstvo postáv. Napríklad básnika Scipia v Camusovej hre Caligula, či Richarda Levie srdce v Levovi v zime a najnovšie ho vídať v postave Henricha VIII. Pred pár rokmi zastával post šéfa Rady STV a okrem toho zvládal aj prácu pedagóga VŠMU. Je manželom speváčky Adrieny Bartošovej a otcom 13 ročnej dcéry Andrei. Majiteľ zamatového hlasu prednáša adeptom herectva teóriu javiskovej reči a umelecký prednes, ten je totiž jeho doménou.
Rozprávali sme sa v košickom štúdiu STV, kde nakrúcajú prvé diely súťažnej relácie, ktorú zatiaľ diváci poznajú iba v českej verzii s Honzom Rosákom. Bolo krátko pred pomyselnou prvou klapkou, vôkol vládol čulý pracovný ruch a bolo cítiť napätie. Ako nakoniec vždy, keď sa niečo začína.
Čo ťa zlákalo prijať takúto ponuku ?
- Potešilo ma, že ide o reláciu, ktorá má zmysel. Ešte keď som fungoval ako predseda rady STV, tak som mal záujem, aby sa presadzovali rozličné súťažné vedomostné relácie aj na obrazovkách verejnoprávnej televízie. Už aj preto, že majú istý vzdelávací charakter. A je veľmi príjemné, keď človek môže získať finančnú čiastku na základe toho, že niečo vie. Bol som sa pozrieť aj na Barrandove, ako sa vyrába Riskuj! v originálnej verzii.
Aký je medzi vami rozdiel?
- Ťažko povedať. Ja som úplne iný. Honza má už rutinu. Cítiť, že to robí osem rokov. A je veľmi bezprostredný a milý. Mám sa čo od neho učiť. Najmä čo sa týka jeho profesionálneho prístupu k práci. Dúfam, že to všetko dobre vyjde a že na Slovensku diváci túto súťaž príjmu rovnako dobre. Viem, že túto reláciu sledovali aj u nás s určitým napätím. Pre nášho diváka však bude isto zaujímavejšie, že to budú otázky stavané pre ľudí z toho regiónu.
Niečo úplne odlišné ako divadlo je úloha moderátora v relácii Riskuj! Máš z toho trému?
- Mám tú trošku vnútorného napätia, keďže nemám s takýmto typom relácie skúsenosť. Moderoval som síce Sféry dôverné, ale toto je predsa len trošku iné, lebo tu som zároveň často aj sám arbitrom. Viem síce, samozrejme, do bodky, aká má byť správna odpoveď, ale niekedy vznikne situácia, keď odpoveď je taká, že musí zasadnúť porota a rozhodnúť, či ju uzná ako správnu. A niekedy je to veľmi ťažké uznať, či je to tak, alebo onak. Nakrúcanie sa jednoducho preruší a ide sa radiť. Toto sa neraz stalo Honzovi Rosákovi. A s podobnými situáciami musím rátať aj ja.
Tento rozhovor vzniká v prvý školský deň v Košiciach, manželka Adriana spievala dnes v Dobrom ráne naživo. Dcéra šla teda do školy zrejme sama. Ako znáša častú neprítomnosť rodičov?
- Má už trinásť rokov a je veľmi samostatná. Všetko si vie sama zariadiť. Urobí si sama raňajky, jednoducho, postará sa o seba. Je to už predsa dospelá baba.
V dabingu si požičal hlas Douglasovi, Belmondovi, a mnohým ďalším skvelým hercom. Ktorý film ti mimoriadne prirástol k srdcu?
- Robil som dva filmy s Douglasom, Dokonalú vraždu a Vojnu Roseovcov. To bola skvelá robota. A potom som mal jednu veľmi zaujímavú skúsenosť v novšom filmovom spracovaní Bedárov v hlavnej úlohe s Belmondom. Bol to vynikajúci film. Robilo sa mi veľmi dobre, keďže sa tam Belmondo mení od mladosti až po starobu. A, samozrejme, že som sa aj ja musel meniť s ním. Rád si ešte spomínam na Franca Nera. To bol film o mužovi, ktorý trávil pobyt v sanatóriu na tuberkulózu. Ale robil sa mi dobre aj brat Julie Robertsovej Erik v dvojdielnej snímke Mafiánske manželstvo.
Podarilo sa ti stretnúť niekedy herca, ktorého si daboval?
- Rád by som sa, samozrejme, s niektorým z nich stretol. To skôr moja žena Adriana mala šťastie, že sa na festivale v Trenčianskych Tepliciach stretla s Frankom Nerom. Priznala sa mu, že jej muž daboval tri filmy s ním, vrátane dvoch špagetywesternov.
Aká bude divadelná sezóna?
- Teraz som momentálne rád, že ma nečaká v divadle nič nové. Toto nakrúcanie bude totiž náročné. Za týždeň sa musia urobiť pokračovania na celý mesiac. To znamená vyrobiť tri-štyri relácie za deň. Keď som na Barrandove sledoval Rosáka, uvedomil som si, že to nebude vôbec psina. Ale teším sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
