a tak sa stalo, že včera v Košiciach nemal kto tento sviatok sláviť. Už dávno štôlne magnezitárskej bane zívajú prázdnotou, na Bankove ruch utíchol. Kdeže sú tie časy, keď magnezitka spolu s baňou zamestnávala takmer tisícdvesto ľudí...
Na roky rozkvetu ale aj pádov sme si zaspomínali s Ondrejom Tkáčom z Košíc, ktorý na bani odrobil celý svoj život 42 rokov. Bol medzi poslednými, ktorí baňu opúšťali. Pán Tkáč má baníctvo a s ním spojenú tvrdú drinu zažratú až do kostí. Nečudo, baníctvo patrilo k ich rodine od nepamäti. V bani robil jeho otec, v magnezitke mama, rovnako tak jeho bratia či syn. Kde sa podeli všetci chlapi z bane? Roboty v baníctve na Slovensku ubúda, postupne sa z médií dozvedáme raz o zatvorení tej, inokedy druhej bane... "Nuž, viacerí chlapi sa zamestnali v inej brandži. Keďže sú zvyknutí na ťažkú robotu, brali pre iných možno aj nelákavé ponuky. Asi desiatka odišla za robotou do českých baní," poznamenal O. Tkáč.
Čo predchádzalo dnešnému stavu, keď košická magnezitová baňa
s vysokokvalitnými ložiskami stojí opustená? "Najväčší rozmach podnik zažil v 60.-ych rokoch a darilo sa mu až do roku 1984. Vtedy sme prešli s ťažbou do podzemia, ktorá je podstatne komplikovanejšia, nuž a ťažba ako aj výroba sa začali tým pádom znižovať. V tom čase podnik zamestnával asi 1 100 ľudí. Prelom nastal okolo roku 1990, kedy sa o nás začali zaujímať ekologickí aktivisti. Stavalo sa sídlisko Ťahanovce a oni začali kampaň o škodlivosti magnezitky. Púšťali von informácie o tom, aké zdegenerované deti sa rodia, aký zlý vplyv magnezitka na svoje okolie má. Podnik tam stál však už dávno predtým, ako sa začalo stavať sídlisko. Prečo ho tam teda stavali a ako som počul, až postupne dodatočne vybavovali povolenie na jeho výstavbu?," pýta sa pán Ondrej.
Do vyhrotenej situácie zasiahol vtedy ešte košický primátor Rudolf Schuster, ktorý sa zasadil o zastavenie prevádzky v magnezitke. Darmo mu baníci, ale nielen oni, hovorili, že prídu o robotu stovky ľudí... Darmo ho prosili, nech počká na dokončenie nového závodu na Bočiari, kam by sa presunula výroba zo starého závodu a baňa by mohla kontinuálne pokračovať. Ich prosby ostali nevyslyšané.
"Podľa mňa bol v tom možno aj zámer utlmiť ťažbu v Košiciach, pretože neďaleko v Jelšave a Lubeníku sú tiež ložiská magnezitu a keďže to bola hladová dolina, asi bolo cieľom v tom regióne udržať zamestnanosť," myslí si pán Ondrej.
Problémy bane a závodu mali dopad v prvom rade na baníkov. Aby sa domohli svojich výplat a pohli politikov, aby sa začali ich problémami zaoberať, museli využiť krajnú formu protestu štrajk. Nevyfárali z bane prvý krát v roku 1996, protestovali aj v rokoch 1998 a 1999. Privatizácia riešenie nepriniesla, firma Komag a.s. skončila v konkurze. Novými spolumajiteľmi, ktorý kúpili majetok v konkurze, sa stali spoločnosť Teleservis Bratislava a SMZ Jelšava. Pavol Gombík, majiteľ Teleservisu, nás v rozhovore spred roka informoval, že ťažba na bani nebude zrejme spustená skôr, ako v roku 2004. Či sa tak skutočne aj stane, to však ešte môže ovplyvniť rad faktorov. Nuž, svätá Barbora, vyzerá to tak, že je to už len tebe...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
