Pôsobil dojmom človeka, z ktorého vyprcháva život... Tento životom ubitý muž, nemal žiadne detstvo. Despotický otec týral celé roky nielen jeho, ale i mamu a súrodencov. Keď sa opil, správal sa k nim ako zmyslov zbavený. Bil ich a vyhadzoval z domu. Pil a s pribúdajúcimi pohárikmi, stúpala aj jeho agresivita. A nie len to, dnes už nebohý muž, niekoľko rokov pohlavne zneužíval vlastnú dcéru, dokaličil syna, ktorého hodil v záchvate zúrivosti o stenu, a podpísal sa aj pod smrť manželky... Vladovi bratia aj sestra odišli z domu, len čo sa postavili na vlastné nohy. S otcom ostal bývať v dome len on.
Pil otec a vypil si aj Vlado. Ráno 23. januára tohto roku, odišiel okolo 7. hod. do pohostinstva U Vadkertyho. Vypomáhal tam Štefanovi K., majiteľovi pohostinstva. V priebehu dopoludnia vypil 3 pivá a asi dve-tri vodky. Keď o 12.15 hod. skončil prácu, šiel domov s tým, že zakúri v kachľovej peci. Vchodové dvere však boli zavreté a zvnútra bol v zámke zasunutý kľúč. Búchal aj na okno, aby mu otec otvoril. Trvalo niekoľko minút, kým rozospatý Štefan M. vstal a pustil syna dnu. Vykrikoval na neho, že ho zobudil a vyhrážal sa mu, že ho vyhodí z domu. Vlado ho upozornil, že na to nemá právo, lebo on i jeho súrodenci sú spoluvlastníkmi domu. Upozornil ho, že on môže vyhodiť jeho.
"To otca tak rozčúlilo, že odišiel do izby a vrátil sa s kuchynským nožom... Kričal: ´Zabijem ce jak tvoju mac!´ Nožom, ktorý mal zlomený hrot, ma chcel pichnúť do hrude. Pravou rukou som mu chytil zápästie ruky v ktorej mal nôž a druhou som mu ho chytil za ľavé plece. Medzitým som udrel otca asi dvakrát do tváre. Podložil som mu nohu a pritom som ho tlačil na zem. Otec preletel cez moju nohu a spadol. Na zemi sme sa ešte chvíľu naťahovali, a keď mi opäť zopakoval, že ma zabije ako matku, schytil som nôž, ktorý mu predtým vypadol z ruky a niekoľkokrát som ho ním bodol do krku," priznal v prípravnom konaní obžalovaný.
Ako ďalej uviedol, spamätal sa, až keď videl krv. Chytil otca za plecia a odtiahol ho do izby. Tam ho nechal ležať a utekal za majiteľom pohostinstva. Štefan K. doma nebol, preto sa Vlado s tým, čo urobil, zdôveril jeho žene a tá manželovi, ktorý privolal záchranku.
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva vyplynulo, že pri konflikte so synom utrpel Štefan M. päť bodnorezných rán nachádzajúcich sa v prednej oblasti krku a nad ľavou kľúčnou kosťou. Ďalej utrpel kožné odreniny na tvári, krvné podliatiny na rôznych častiach tela, zlomeniny troch rebier. Podľa znalkyne uvedené zranenia mohli byť spôsobené nožom s dĺžkou čepele 10 cm. a širokej 2,37 cm. O tri dni neskôr Štefan M. v dôsledku zlyhania činnosti chronicky chorého srdca v príčinnej súvislosti s viacnásobným bodnorezným poranením krku zomrel. Jeho život sa nepodarilo zachrániť ani poskytnutím včasnej a vysokoodbornej lekárskej pomoci. Podľa znalkyne mal nebohý v krvi 1,79 až 1,91 promile alkoholu.
Vladimír M. sa čase skutku, ku spáchaniu sa ktorého v prípravnom konaní priznal, 2,75 až 2,83 promile alkoholu v krvi. Na pojednávaní pred súdom využil právo nevypovedať. Súrodenci ho charakterizovali ako tichého, pokojného človeka a to aj vtedy, keď si vypil. Potvrdili, že ich všetkých otec fyzicky napádal, a že pred jeho smrťou sa s ním takmer vôbec nestýkali. Kvôli jeho agresívnemu správaniu sa mu vyhýbali, hanbili sa za jeho správanie. V rodine ho považovali za čiernu ovcu. Z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že Štefan M. mal v obci veľmi zlú povesť. Správal sa agresívne a vyvolával konflikty...
Zo záverov a výpovedí znalcov z odboru psychológie a psychiatrie vyplynulo, že obžalovaný nie je duševne chorý, jeho osobnosť je emočne nevyrovnaná so zvýšenou afektívnou dráždivosťou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u neho znížené len pod vplyvom alkoholu. Znalci navrhli súdu, aby zohľadnil neutešenú situáciu v rodine a spolužití s otcom, aj to, že konal v afekte. Motívom jeho konania bol bezprostredný konflikt s otcom. Podpísal sa pod neho aj alkohol a pocit strachu z ohrozenia vlastného života, ktorý sa miešal so spomienkami na smrť matky. Prognóza prevýchovy Vladimíra M. sa javí znalcom priaznivá.
Na základe uvedených skutočností a vykonaného dokazovania, dospel senát Krajského súdu v Košiciach k záveru, že Vladimír M. je vinný z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustil v nepriamom úmysle. S prihliadnutím na rodinné pomery, v akých vyrastal, na to, že od útleho veku žil v strachu, v strese, obavách o matku a súrodencov, ale aj o vlastný život. Navyše, Vladimír sa k pobodaniu otcva priznal, a to čo urobil, úprimne oľutoval. Súd mu uložil 6 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Ide o mimoriadne znížený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je 10 až 15 rokov.
Ako uviedol predseda senátu, takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
