Buriana a basáka Martina Gašpara napokon bez avizovaného klavíra, za ktorým mal sedieť Martin Breznický, odohral sa v dusnom prostredí archeológie jeden z ďalších vynikajúcich koncertov tohto leta. Napriek počiatočným obavám sa neveľká sála napokon zaplnila do posledného miestečka, aby mohla hlavná protagonistka vypustiť svoj hudobný, zmysly hladiaci arzenál.

Odzneli známe speváčkine hity, mapujúce jednotlivé obdobia jej umeleckého vývoja, ktorý lavíruje niekde medzi džezom až latinským popom. Horúce rytmy prebratých skladieb striedali náladovky z jej vlastného kompozičného pera, aby sa atmosféra vzápätí opäť vygradovala príchodom nových hostí, ktorí posilnili zostavu. Post klaviristu na poslednú chvíľu obsadil Košičan disponujúci enormnou dávkou energie, Marián Čekovský, ktorý nemal problém zaimprovizovať na svojich biologických perkusiách. Posledným do partie bol šikovný trúbkar, konzervatorista Palo Jeňo, ktorého potleskom ocenilo nielen pookriate publikum, ale i samotná Adriena.

Čítajte, čo nám prezradila po nadmieru vydarenom, takmer dvojhodinovom koncerte.

Ako prázdninovala Adriena Bartošová?

"Celé dva mesiace som leňošila, maximálne uvoľnená od akejkoľvek práce. Mám pocit, že to aj bolo na niečo dobré, pretože som bola tak vystresovaná, že prázdniny prišli vyslovene vhod. Predtým som finišovala v škole, kde učím, i na prácach na mojej poslednej platni. Drobné úpravy som však riešila v podstate už i počas môjho oddychového obdobia. To znamená, že som bola zatvorená v štúdiu a robila prácu, ktorá práve neprináša finančný efekt (smiech). Napokon som to dala dokopy a tak sa nám podarilo vybrať sa s celou rodinou k moru do Chorvátska. Dovolenkovali sme v maličkej rybárskej osade, kde nie sú žiadne hotely, turisti ani diskotéky. Strašne sme si tak oddýchli. Samota sa hodila, mali sme dokonca vlastný privát a súkromnú pláž."

Aký máte pocit z vašej novej platne, ktorá sa onedlho dostane na pulty?

"Je dosť pestrá. Pozostáva z prebratých piesní, tvoria ich väčšinou známe koncertné bossanovy a väčšiny mojich autorských skladieb. Odznie na ňom ako slovenčina, tak iné jazyky, zaujímavosťou je napríklad upravená ľudovka 'košieľôčka biela'. Myslím, že širokospektrálnosť albumu zaručuje, že si na ňom každý nájde to svoje."

Čo dcéra Andrejka, vyberá sa v maminých šľapajach?

"Zatiaľ sa o hudbu zaujíma menej, ako ja v jej veku. Keď som ja mala trinásť, už som bežne sedela päť-šesť hodín pri klavíri a bavilo ma to. Ale chodí na spev i klavír a navyše tancuje. Najradšej má flamengo. Hoci si už pomaličky skladá vlastné pesničky, ešte ju to veľmi nechytilo, preto sa nevyhne mojim navigáciám, cvičíme spolu pri klavíri. Občas ju musím prinútiť (smiech). Ale nevadí, ja ju chápem, pretože dnešná generácia má úplne iný pohľad na svet. Z každej strany je bombardovaná médiami, počítačmi a všetkými tými informačnými vymoženosťami, tak ja len vyčkávam, čo si z toho moja dcéra vyberie. V konečnom dôsledku sa predsa musí rozhodnúť sama."

Uprednostňujete spoluprácu so staršími kolegami s prevahou skúseností, alebo mladými, ktorí zas disponujú chytľavým nadšením pre hudbu?

"Vôbec sa nezamýšľam nad vekom a spolupracujem s každým, koho považujem za šikovného a talentovaného. A títo dvaja mladí muži (Marián Čekovský a Pavol Jeňo) nimi rozhodne sú. Muzikantsky si však najviac rozumiem s mojím dlhoročným spoluhráčom, gitaristom Ďurkom Burianom. Som však otvorená spolupráci s každým, kto ma niečím osloví."

Ako správna speváčka nemáte problém s improvizáciou na javisku, pomáhate si ňou niekedy i v živote?

"Som veľký pracant a nedokážem povedať povinnostiam nie, čo sa potom veľakrát odrazí na situáciách v živote. Nahromadí sa mi priveľa práce, z čoho vznikajú problémy a hlavne stres, ktorý na mňa veľmi vplýva. Keby som to mala všetko prežívať, odnesie si to môj zdravotný stav, na ktorý si po mnohých podobných skúsenostiach musím dávať pozor. V takých chvíľach mi preto nezostáva nič iné, len sa nad veci povzniesť a použiť práve improvizáciu, prvé riešenie, ktoré ma napadne ako správne."

Vaše hity typu "Mais Que Nada" sršia chytľavým latinským rytmom. Navštívili ste už niekedy krajiny ich pôvodu?

"Žiaľ nie, i keď je to mojím veľkým snom. Krajiny ako Portugalsko či Brazília ma veľmi lákajú. Stále sa však bojím vydať na takú ďalekú cestu, lebo ja zvládam let lietadlom tak maximálne do štyroch hodín. Potom to už začína byť trochu náročné na moje nervy. Mám jednoducho fóbiu z lietania, ale do krajín Latinskej Ameriky sa raz určite vyberiem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári