susedom. Aká je situácia na východe republiky, kde zúri viac ako dvadsať percentná nezamestnanosť, sme zisťovali v košických nemocniciach.
"Aj nám odchádza pomerne veľa sestier, ročne je ich asi stopäťdesiat. Väčšinou ide o prirodzený úbytok, pretože odchádzajú buď do starobného dôchodku alebo na materské dovolenky, ale zo dvadsať-tridsať sa ich rozhodne odísť kvôli inej pracovnej ponuke. Nikomu v tom nebránime, aj keď musím konštatovať, že veľa sestier sa potom sklamaných vracia späť. Buď nedostanú to, čo im sľúbili, alebo sa nedokážu prispôsobiť novým podmienkam, prípadne prídu na to, že nedokážu žiť ďaleko od rodiny. Potom prichádzajú späť k nám a žiadajú nás o prácu. Ak sme boli s prácou týchto sestier spokojní a uvoľní sa nejaké miesto, prijmeme ich späť. Snažíme sa ich pochopiť," hovorí Zuzana Dancsáková, námestníčka riaditeľa Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach pre úsek ošetrovateľstva.
Ako vysvetľuje, za prácou do cudziny sa vydávajú predovšetkým mladé sestričky, ktoré ešte nemajú rodinu či záväzky. Obvykle im chýba prax a špecializácia, preto na Slovensku veľa nezarobia. Pokušenie je veľké - kým čerstvá absolventka strednej zdravotníckej školy zarobí doma mesačne 6 810 korún hrubého, v Česku jej ponúknu možno aj o niekoľko tisícok viac a svoje urobí aj v súčasnosti vynikajúci kurz. Priemerný plat zdravotnej sestry v nemocnici v Hradci Králové predstavuje cez trinásťtisíc českých korún, pričom preferujú slovenské sestričky bez praxe, ktoré si zaškolia sami.
"Samozrejme, so zvyšujúcou sa praxou a špecializáciou sa mzda zdravotných sestier zvyšuje, svoju rolu zohráva aj zmennosť a príplatky za nočné služby. Aj napriek tomu sú však platy našich sestier neadekvátne ich náročnej práci, preto sa nemožno čudovať tým, ktoré chcú skúsiť šťastie inde. Z našich skúsenosti ale vieme, že iba málo z nich v zahraničí zotrvá dlhšie ako rok-dva," konštatuje Z. Dancsáková.
Ako sa od nej dozvedáme, až po troch rokoch praxe je zdravotná sestra preradená do siedmej tarifnej triedy a jej základný mesačný plat predstavuje v hrubom 8 960 korún. Sestra s dvadsaťročnou praxou, špecializáciou alebo diplomom dosiahne ´deviatku´ s 14 8620 korunami mesačne a pokiaľ vykonáva špeciálne úkony a individuálnu starostlivosť o pacienta, môže so zmennosťou a nočnými službami zarobiť dvanásť tisícok na ruku. Taká je perspektíva, ku ktorej sa ale treba dopracovať dlhoročnou drinou a odriekaním.
"Veľa mladých dievčat pociťuje sklamanie a zuteká za hranice hneď po skončení strednej školy. Zriedkavejšie odchádzajú aj staršie ženy, tie však idú skôr opatrovať starších ľudí. Aj oni sa neraz po čase vracajú, lebo im buď chýba špecializovaná práca, prípadne im ani slušný príjem nenahradí odluku od rodiny. Podobne je to aj s odchodom dievčat do Českej republiky. Aj keď u susedov zdravotné sestry naozaj lepšie zarobia, výrazne stúpnu aj ich životné náklady. O kúpe bytu môžu iba snívať, najmä ak si to namierili do hlavného mesta. Veľkú položku predstavuje aj cestovné a keďže časom každému začne chýbať rodina, vracajú sa radšej späť. Pritom majú sestry záujem získať aj svoju pôvodnú prácu, čo nie je vždy možné, aj keď by sme ich podľa kolektívnej zmluvy ich mali uprednostňovať pred inými uchádzačkami. Skutočnosť je však taká, že tu na východe nedostatok sestier skutočne nepociťujeme, práve naopak. Prakticky denne nás dievčatá oslovujú so žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru," vysvetľuje Kornélia Betáková z vonkajších vzťahov.
Aj keď prvé pracovné ponuky pre zdravotné sestry prišli zo zahraničia prakticky hneď po páde železnej opony, v zdravotníckom zaradení ich pocítili až v posledných troch rokoch. Dievčatá odchádzajú predovšetkým do Česka, ale čoraz častejšie aj do Bratislavy, odkiaľ zas tamojšie sestry utekajú do Rakúska.
Ako sme sa dozvedeli, vo FN L. Pasteura pracuje necelá tisícka stredných zdravotníckych pracovníkov, z toho asi šesť stoviek zdravotných sestier. Zhruba každá ôsma sestra pritom odíde každoročne do dôchodku, na materskú dovolenku a jedna z tridsiatich dá výpoveď. Dôvodom je predovšetkým práca v zahraničí. Napríklad na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny odišli v posledných mesiacoch tri sestričky - jedna do ČR, jedna do Rakúska a ďalšia do Nemecka...
Pohyb sestier existuje aj v košickej FNsP, na západ ich ale podľa riaditeľa odchádza iba málo
Riaditeľ najväčšej košickej nemocnice pripúšťa, že aj v tomto zdravotníckom zariadení existuje pohyb sestier, ale nie je podľa jeho názoru výraznejší ako v minulosti. Aj tu platí, že dopyt prevyšuje ponuku, avšak zdravotné sestry sa podľa slov Róberta Rolanda menej zaujímajú o prácu v intenzívnych odboroch, ktorú zas preferuje vedenie nemocnice. Svoje robí aj ľudský prístup - niektoré oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou sú ´vrchnými´ vedené tak, že personál ani napriek tvrdým podmienkam nemá tendencie odchádzať. Inde zas môže byť pracovná záťaž nižšia, ale negatívnu rolu zohrávajú medziľudské vzťahy.
"Napriek tomu nebolo veľa pracovníkov, ktorí by boli sami dali výpovede. V priebehu posledných troch rokov sme boli ale my nútení výraznejšie skresať počty zamestnancov a zefektívniť ich prácu. Len za posledný rok a pol sme znížili stav sestier asi osemdesiat, momentálne máme čosi cez tisíc stredných zdravotníckych pracovníkov (vrátane laborantov, rádiologických asistentov a rehabilitačných pracovníkov, pozn. red.). Vzniknuté normatívy sú postavené dosť tvrdo, za čo sme boli častokrát zamestnancami kritizovaní. Inak to ale nešlo. Dobrou správou je, že nižšie už ísť nemôžeme, sme doslova na hrane," povedal nám MUDr. Róbert Roland, podľa ktorého sa redukcia počtu pracovníkov realizovala predovšetkým prirodzeným úbytkom.
"Niektoré sestry odišli do dôchodku, iné sú na materských dovolenkách. Pokiaľ viem, za prácou inde nám ich veľa neušlo," poznamenal riaditeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
