svojich blízkych, rodiny a priateľov z domova dôchodcov. Zo siedmich detí prišli synovia Ján a Štefan aj dcéry Anna i Melánia. Nechýbal ani 47-ročný vnuk Ján, ktorý si dedka zvečnil kamerou. Toto meno je v rodine Furmanovcov dedičné.
Oslavu zorganizovalo vedenie domova dôchodcov a nechýbal ani starosta Barce Ladislav Buľko. Rodinná oslava prebehla už v predstihu. Ako prezradili deti, otca dojalo najmä vystúpenie dychovej hudby Ordzovianka, ktorú zakladal a hral v nej niekoľko rokov. Vystriedali sa v nej odvtedy tri generácie.
"Založil som ju v roku 1929 a ešte dnes jestvuje. Hral som na baskrídlovku. Tá najmladšia generácia mi prišla zahrať, lebo chceli vidieť, ako vyzerá ten, kto založil Ordzovianku. V tých rokoch, keď som ju zakladal, o takej hudbe nebolo počuť nikde. Hrali sme od Spiša až po Ružomberok. Aj v kostoloch, všade," hovorí Ján Furman, ktorý si vraj ešte dodnes zahrá na harmoniku. A hoci mu sluch už dobre neslúži, zanôti si občas pesničku. Naposledy muzicíroval na Vianoce v barčianskom kostolíku. "Kaplán ma poprosil, či by som nezahral nejakú vianočnú. Tak som spustil koledu Narodil sa spasiteľ," spomína oslávenec.
Recept na dlhovekosť pána Furmana je jednoduchý poctivá a ťažká práca. A ešte k tomu byť viac hladný ako sýty. "Až teraz sa to ukazuje, že je to dobrý recept. Chodil som každý deň do Krompách 40 kilometrov na bicykli. Tam aj naspäť. A nič som si z toho nerobil," hovorí. V mladosti si dokonca kúpil kone a verný svojmu priezvisku furmančil. Možno mu na veku pridalo aj to, že nikdy nefajčil a k poháriku, obľúbenému športu Slovákov, nikdy neprilipol. Ale zabaviť sa vedel a aj dnes vie i bez alkoholického opojenia. Preto si vraj zachoval čistý hlas, lebo si ho neprepil. Milovanú manželku Annu stratil veľmi skoro, keď mal 48 rokov. Ostal sám so siedmymi sirotami. Najmladšia dcéra matku nikdy nevidela. Novú ženu si však domov nikdy nepriviedol. Deti vychovával sám.
Pán Furman trónil v novučičkom kresle. Tento nevšedný dar dostal ako najstarší žijúci bývalý zamestnanec Chemosvitu Svit. Pracoval tam tridsať rokov až do dôchodku. Kreslo mu venoval a osobne priniesol riaditeľ podniku Chemosvit Michal Ľach. Pán Furman je najstarší z 1500 dôchodcov, ktorých tento podnik má.
"Za to, že mám dnes sto rokov, ďakujem predovšetkým tomu tam hore nado mnou," povedal nám ešte oslávenec na rozlúčku. A jeho blízki mu k tomu zanôtili: "Nech žije, žije nám ešte 110..." K tomuto želaniu sa pripájame aj my.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
