vlastné pôsobenie vo funkcii, ako nám povedal, dal by si takú lepšiu dvojku. O tom, čo ho viedlo k takému optimizmu, sme sa s ministrom porozprávali pri malom pive v jednej z košických reštaurácií.

Váš rezort azda ako jediný znesie prísnejšie kritériá, keďže na rozdiel od viacerých vašich kolegov vo vláde ste nielenže vydržali celé štyri roky, ale dosiahli ste aj určité úspechy...

- Budem skromnejší, nehovorme o úspechoch, ale výsledkoch. Je ich dosť a teší ma, že sú neoddiskutovateľné. Priority vytýčené vo vládnom programe sme v oblasti zahraničnej politiky splnili. Sme členmi OECD, vážnymi kandidátmi pre vstup do NATO a EÚ, čo pri mojom nástupe do vlády v roku 1998 nevyzeralo až tak jasne. Sme, takpovediac, vo finiši, zostáva nám už len prebehnúť cieľovú rovinku. Ďalšou našou prioritou bolo prehĺbenie spolupráce s krajinami V4 a z toho vyplývajúce udržanie dobrých vzťahov so susednými krajinami. Aj tu si myslím, že sa dosiahol významný pokrok.

Vo vzájomných vzťahoch s Maďarskom však ten pokrok nebol až taký významný, skôr naopak.

- Ak narážate na zákon o zahraničných Maďaroch, prijatý tamojším parlamentom, tak je pravdou, že náš pohľad je trochu iný. Máme kvôli tomu určité problémy s našim susedom, ale nemyslím si, že sú neriešiteľné. Naďalej trváme na tom, že pre nás sú neprijateľné dve otázky. Nesúhlasíme s tým, aby nejaké inštitúcie u nás dostali poverenie od maďarskej vlády, ktoré by ich "splnomocnilo" vybavovať individuálne žiadosti o finančné podpory pre Maďarov žijúcich na Slovensku. Druhý princíp spočíva v tom, že starostlivosť o národnostné menšiny sa nemôže vykonávať na úkor porušenia princípu nediskriminácie. Ani to však nemôže zatieniť mnohé dobré pozitívne výsledky, ktoré sme s Maďarskom počas uplynulých štyroch rokov dosiahli.

Počas vášho funkčného obdobia sa však na vašom ministerstve udialo aj zopár škandálov. Náš veľvyslanec v Kanade požadoval od svojej sekretárky, aby mu bola k "dispozícii" aj po pracovnom čase, ten indický zas až príliš aktívne a často udeľoval naše víza domorodcom a veľvyslanec v Mexiku s obľubou pašoval k nám kaktusy. Celkom slušný výpočet prehreškov ľudí, ktorí tento štát reprezentujú v zahraničí.

- Nemám ten pocit. Pašovanie kaktusov prebehlo pred štyrmi rokmi, keď som nastupoval do funkcie, a preto sa ma to veľmi netýka. Pokiaľ ide o veľvyslanca v Kanade, ktorý mal vyžadovať aj iné služby, to nie je až také horúce, ako sa to prezentovalo v médiách. Kauza údajného zneužívania pri vydávaní slovenských víz pre občanov Indie sa neukázala ako taká, kvôli ktorej by náš veľvyslanec mal byť odvolaný. Ani diplomacia sa občas nevyhne problémom, ktorú sú bežné aj v iných odvetviach. Keďže však ide o oblasť, ktorá je považovaná za čosi nóbl, asi preto aj každá maličkosť, ktorá sa v nej stane, je široko prezentovaná v médiách. Skutočne však ani jedna z vami vymenovaných kaúz nebola až natoľko závažná, aby sme vyvodzovali disciplinárne postihy. Pozrite sa napríklad na švajčiarskeho veľvyslanca v Nemecku, ktorého musela tamojšia vláda odvolať z krajiny kvôli jeho milostným aféram. Tie naše boli oproti tomu veľmi mierne...

Ako sa menil pohľad diplomatov na Slovensko od roku 1998 až doteraz? Cítite nejaký rozdiel?

- Je to vážne iné. Dnes nás aj tie najvýznamnejšie svetové štáty berú ako jedného spomedzi nich. Ten negatívny odstup, ako to bolo v roku 1998, sa nám podarilo zmazať. Som rád, že sme sa opäť stali bežnou a predovšetkým normálnou krajinou ako všetky iné. Slovensko ako štát má vo svete dobré renomé a je prijímané ako absolútne rovnocenný partner prakticky vo všetkých častiach sveta ako aj v rámci medzinárodných organizácií.

Keď sa stretávate alebo rokujete s najvyššími predstaviteľmi krajín NATO alebo EÚ, nemajú ešte stále obavy, že by sa demokratický vývoj na Slovensku mohol po volebnom úspechu predsa len zvrátiť?

- Aj keď preferencie HZDS klesajú, bohužiaľ, vo vyjadreniach spomínaných predstaviteľov ešte stále badám určité otázniky a obavy. Aj preto Slovensko potrebuje, aby sa po voľbách vytvorila dôveryhodná a v zahraničí akceptovateľná vláda. Budeme však potrebovať ešte ďalšie štyri roky, aby v zahraničí pri nasledujúcich voľbách v roku 2006 bolo jedno, či vyhrá pravica alebo ľavica, teda, ak tu ešte nejaká dovtedy bude. V Poľsku, Maďarsku alebo Česku je každému jedno, kto vyhrá, lebo vývoj sa aj tak nezmení. Na Slovensku sme sa zatiaľ ešte do toho štádia nedostali. Zahraniční predstavitelia totiž ešte nemajú tú istotu, že môžu bezstarostne prijať výsledky volieb, nech sú, aké sú.

Tak sa skúste zahrať na prognostika a prezraďte nám, ako bude po voľbách vyzerať zloženie vlády?

- Je to síce riskantné, že mi to nemusí vyjsť, ale prosím. Ukazuje sa, že sme mali pravdu v tom, keď sme presviedčali zahraničných partnerov o tom, že na Slovensku bude po voľbách stabilná demokratická vláda. Mala by tu vládnuť koalícia zložená z piatich stredopravých strán. Hoci by bolo lepšie, ak by ich počet bol menší, bude ich musieť byť päť. Predpokladám, že v nej bude SDKÚ, SMK, ANO, KDH. Otáznik mi zatiaľ vyvstáva nad tou piatou. Teraz ešte neviem, či to bude HZD alebo Smer. Súčasný vývoj volebných preferencií nahráva týmto stredopravým stranám, lebo môžu takticky využiť túto situáciu v rokovaniach o budúcom zostavení vlády. Aj keď to bude rôznorodá koalícia, vláda musí tú pravicovosť prejavovať razantnejšie ako doteraz. Som presvedčený, že sa vláda už nebude pri prijímaní dôležitých rozhodnutí stretávať s takými problémami ako doteraz pri spolupráci s SDĽ a SOP...

Odkedy sa z vás stal pravičiar, veď vždy ste sa hlásili k liberálnym ideám?

- To je v poriadku, že som sa hlásil. Ale moje názory stále boli tak trochu napravo od stredu, a to aj v čase, keď som bol predsedom Demokratickej únie, ktorá bola liberálnou stranou.

Čo hovoríte na najnovšiu aféru českého expremiéra V. Klausa, ktorá sa dá porovnať s tou, akú prežil švajčiarsky veľvyslanec v Nemecku?

- Čítal som o tom, aj som videl nejaké zábery v televízii. Mám na to svoj názor, lenže ako diplomat sa k tomu nemôžem vyjadrovať.

Môže sa stať podobný prípad aj v slovenskej diplomacii?

- To viete, že môže, veď aj diplomati sú hriešni ľudia. Ale zatiaľ som sa s ničím podobným nestretol.

Pred dvoma rokmi ste Pavlovi Ruskovi neschválili vymenovanie za honorárneho konzula Brazílie na Slovensku, čo on dosť ťažko niesol. Dá sa povedať, že sa vaše vzťahy už znormalizovali, keďže v poslednom čase sme vás zazreli aj v správach Markízy? Dokonca na rozdiel od vašich straníckych kolegov M. Dzurindu a I. Mikloša by si vás vedel predstaviť aj v ďalšej vláde...

- Pánovi Ruskovi sa to nevymenovanie síce nepáčilo, no odvtedy sa jeho negatívne reakcie obrúsili a spolu normálne komunikujeme. Aj vývoj ukázal, že tie dôvody, prečo som tak vtedy urobil, boli správne. Keďže sa politicky angažuje, nemôže v takejto funkcii pôsobiť. Momentálne sa správa racionálne a naše vzťahy sú korektné. V minulosti to tak však nie vždy bolo.

Mali sme tu však aj škandál s honorárnym konzulom Kamerunu Eduardom Jahchanom, o ktorom nevedeli ani v samotnom Kamerune.

- Doteraz nechápem, ako sa mu bez oficiálneho poverenia z tejto krejiny podarilo získať súhlas na pôsobenie od predchádzajúcej pani ministerky. U ostatných konzulov bol veľmi populárny, dokonca mal kanceláriu na lukratívnom mieste v Bratislave, zástavu a používal diplomatickú imunitu. Hneď, keď ma na to upozornili, nechal som si to preveriť. A keďže tie sťažnosti boli oprávnené, zbavil som ho funkcie.

Uvidíme vás aj v budúcej vláde ako ministra zahraničných vecí?

- Neviem. Ale snažím sa...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári