pozrieť na Základnej škole na Bernolákovej ulici č. 16.
Vrava detí pred školskými zariadeniami dávala jasne najavo, že po prázdninách je o čom si pohovoriť a pomaly vstúpiť do vyučovacieho procesu. Rozžiarené tváre detí s kyticami pre pani učiteľku, to bol obraz nástupu prváčikov do školy. Tí starší - už ostrieľaní - rozoberali zážitky z prázdnin, novopečení prváčikovia stojac vedno s rodičmi pred školou s ustráchanými očami očakávali, čo príde. Kde-tu sa na tváričke prváčika objavila i slzička, no tá už ku koloritu týchto udalostí akosi patrí. Aj takúto chvíľu v živote dieťaťa treba zaznamenať, preto nejeden z rodičov natáčal svojho potomka idúc prvýkrát do školy na videokameru.
Do košických školských lavíc zasadlo asi 3000 prvákov, čo v podstate zodpovedá množstvu z minulého roka.
"Veľmi sa do školy teším. Chodil som do škôlky, ale toto bude niečo iné," zveril sa nám tak trocha zahanbene Jarko Kušnír a keď sme sa ho opýtali na to, čo sa mu bude v škole páčiť najviac, odpovedal stroho: "Všetko". Neskôr sa však predsa len rozhovoril a zdôveril sa, že už dokonca pozná i niektorých zo spolužiakov. "Bude tam Kubo a Maša. Rodičia mi kúpili tašku a peračník," dodal chlapec, ktorého študentské tortúry ešte len čakajú. A keby len jeho, o tom by niečo mohli hovoriť aj jeho rodičia. "Budeme mať viac starostí, vieme, čo to obnáša. Už máme siedmaka a znovu nás to čaká. Učiť sa so synom budem ja, manžel kvôli práci čas mať veľmi nebude," hovorí mama prváka Stanislava Kušnírová.
"Neviem, čo tam budem robiť, nepoznám nikoho, no som rada, že idem do školy. Tašku som dostala ešte v lete na narodeniny, doteraz som sa hrala s kamarátkami, teraz sa budem aj učiť," s vážnosťou vyhŕkla zo seba Barborka Urbanová. Ďalej už s nami rozprávať nechcela, nemala záujem, veď sa pri nej zastavila kamarátka.
Budúci piataci si veru veľa starostí so začiatkom školského roka nerobili. Prázdnin si veru užili, o čom by mohol rozprávať Matúš Macák, ktorý prišiel do školy so zlomenou rukou. "Keď som behal, udrel som rukou do steny a zlomila sa. Nevadí, budem písať ľavou. Aj keď neviem, ako mi to pôjde," povedal Matúš a do rozhovoru sa zapojil aj jeho spolužiak Adam Ondrej. "Učiť sa nám veľmi nechce, radšej by sme pobehávali s kamarátmi. Najradšej máme zo všetkých predmetov prestávku, zrušiť by mali matematiku i slovenský jazyk," tvrdia svorne a na našu otázku, kde majú kvety pre učiteľku, odpovedajú: "Škoda peňazí," no ihneď svoje tvrdenie poopravia vraviac, že ich má mama stojaca obďaleč.
Nejedno z detí dostalo od rodičov i motivujúcu injekciu v podobe sľúbeného bicykla, či počítača v prípade, že sa budú dobre učiť.
Slávnostný deň mal podobný priebeh asi na všetkých školách. Ráno o ôsmej hodine, prípadne o polhodinu neskôr sa zišli žiaci v škole, kde za sprievodu hudby, príhovoru riaditeľa, niekde i farára prebiehal ešte "prázdninový" deň. Rodičia s prvákmi sa následne presunuli do tried, kde ich učitelia informovali o potrebných učebných pomôckach pre deti. Prvý deň bol slávnostný, no oddnes sa už začína naostro. Žiaci dostanú knihy a potom už učitelia začnú s vyučovaním.
V okrese Košice-okolie sa deti taktiež do školských lavíc tešili. Zväčša sa ráno zišli v kostole, kde sa k prítomným prihovoril miestny farár. Ďalšie udalosti však už mali podobný priebeh ako na základných školách v meste. Na poniektorých prváčikoch bolo vidieť, že sa im do školy veľmi nechcelo. Prekvapenie z nového prostredia však po čase takmer úplne opadlo. Učitelia žiakov dôrazne, no zároveň citlivo upozornili, že na nich čakajú povinnosti a musia pomaly odložiť hračky do ústrania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
