O pomoc ho prosia aj kominári, hutníci, kováči či hrnčiari, obracajú sa naňho aj roľníci, keď sa boja sucha a všetci ľudia, ktorí žijú v strachu z požiarov a paradoxne - aj z povodní.

Svätec rodom z Rakúska býva vyobrazovaný s neodmysliteľným krčahom - napodiv preto, lebo práve voda sa stala jeho hrobom. Bol okolo 4. storočia oficierom rímskej armády a úradníkom v meste Lorch na sútoku Dunaja a Ennsu v Rakúsku v časoch veľkého prenasledovania kresťanov, ktorým všemožne pomáhal. Po prezradení nasledoval, údajne 4. mája 304, krutý trest: neboráka zbičovali, stiahli z kože a s kameňom priviazaným okolo krku hodil do rieky nejaký civil, pretože rímski vojaci to odmietli. Dobrovoľnícky kat vraj ihneď oslepol. Voda zmučené Floriánovo telo vyplavila na balvan, kde ho chránil krídlami veľký orol. Tak našla telo kresťanská vdova Valéria a postarala sa o dôstojný pohreb.

Ľudia oddávna vedeli: Kde páli oheň a rastie hriech a spor, svätý Florián je nám daný, hasí plameň, tíši rany.

Vietor seje plamene

Tento svätec vstúpil samozrejme i do pranostík a roľník sa k nemu obracia aj takto: Svätý Florián - úrodu nám chráň. Mnohí pozorne sledujú počasie, lebo na začiatku mája sme často svedkami floriánskeho ochladenia, čo potvrdzuje aj táto spomienka: Svätý Florián si neraz ešte i biely klobúk nasadí. Ak prinesie dážď, ľudia konštatujú, že Florián bude ohňa pán a tiež: Dážď na svätého Floriána je ohňová rana.

Ďalšia stará pranostika pred plameňmi varuje takto: Ak je na deň svätého Floriána silný vietor, v tom roku bude veľa ohňov, lebo 4. máj zaseje plamene.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári