Boli súčasťou výstavy "Erbové listiny mesta Košice", usporiadanej mestom, Archívom mesta Košice, Východoslovenským múzeom Košice a Košickým samosprávnym krajom.
KOŠICE. Prvú erbovú listinu udelil Košiciam kráľ Ľudovít Veľký 7. mája 1369 v Diósgyőri, teda už pred 640 rokmi. Ide o prvé najstaršie doložené udelenie erbu mestu v Európe, čiže absolútny európsky unikát.
Snažili sa takmer 200 rokov
"Pokiaľ si pamätám, originály ešte vystavované neboli," uviedol Jozef Kirst, riaditeľ Archívu mesta Košice. "Naše mesto bolo prvé, ktoré chcelo dosiahnuť, aby im panovník vydal listinu o erbe."
Druhá, od kráľa Žigmunda, pochádza z 31. 1. 1423, tretiu vydal v Bratislave 7. 2. 1423 kráľ Ladislav V., poslednú kráľ Vladislav II. Jagelonský, 8. 12. 1502 v Budíne.
"Nie je známe žiadne ďalšie mesto v Európe, ktoré by malo štyri erbové listiny udelené štyrmi panovníkmi do roku 1502, miniatúry na listinách z rokov 1423 a 1502 sú klenotmi gotického a renesančného umenia. Pred tridsiatimi rokmi boli požičiavané s poisťovacou hodnotou stotisícov amerických dolárov," dodal J. Kirst.
Na hrade Diósgyőr osadia tabuľu
Erb mesta Košice alebo jeho časti sa objavovali počas stáročí na minciach, stavbách, maľbách, sakrálnych predmetoch, plaketách, odznakoch, oceneniach, štít erbu sa nachádza aj na zlatej primátorskej reťazi. Turisti už niekoľko rokov môžu obdivovať aj obrovskú plastiku erbu v parku pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici. Vytvoril ju známy košický sochár Arpád Račko, ktorý bol na vernisáži.
Siedmy máj 1369 je považovaný za jeden z najvýznamnejších okamihov nielen Košíc, ale aj maďarského mesta Miškovec, neďaleko ktorého sa nachádza hrad Diósgyőr. Primátor Miškovca Sándor Káli spolu s košickým primátorom Františkom Knapíkom po vernisáži podpísali deklaráciu o spoločnom zámere, umiestniť v areáli hradu pamätnú tabuľu. Okrem iného, bude na nej dátum, keď Ľudovít Veľký udelil erb Košiciam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
