Tak ako vlani, aj tohto roku bol košický míting Grand Prix Slovensko pre obe skokanské dvojičky Danu a Janu Velďákové prakticky ouvertúrou letnej atletickej sezóny (pre Janu to bol prvý tohtoročný štart pod holým nebom, Dana už mala za sebou ostrú návštevu senegalského Dakaru). A tak ako pred rokom, aj teraz sa dá povedať, že prostredie domovského štadióna na Watsonovej ulici obom dievčatám sedelo.
Diaľkarka Jana si tu vlani výkonom 672 cm vytvorila kvalitný osobák, za ktorým teraz zaostala iba o 10 centimetrov, čo pre ňu znamenalo splnenie B-limitu Slovenského atletického zväzu (SAZ) na vrchol tohtoročnej sezóny, ktorým budú augustové majstrovstvá sveta v Berlíne. Trojskokanka Dana pridala k dakarským 14,06 ďalších 21 centimetrov, čo bolo len ďalšie poistenie zväzového A-limitu na svetový šampionát, ktorý splnila už v halovej sezóne.
Čo znamená B-limit? Že už máte zelenú od Slovenského atletického zväzu na cestu do Berlína? - opýtali sme sa mladšej z dvojičiek, diaľkarky Jany.
"Pri našom zväze nikdy neviete," vraví úprimne 27-ročná atlétka. "Ale myslím si, že na takých päťdesiat percent by som mala mať účasť na svetovom šampionáte zaistenú. Verím totiž, že do Berlína pocestujú aj ´béčkari´. Samozrejme, nechcem zostať len pri B-limite, čo najskôr by som chcela skočiť aj áčko, aby bola tá istota definitívna. A-limit je rovnaký ako na olympiádu, teda 672 centimetrov. Natrénované je, takže verím, že to čoskoro príde."
Čím to je, že v Košiciach sa vám obom tak darí? Štadión Akademika TU nie je predsa najideálnejší, a tradičnému mítingu na začiatku jari zriedkakedy praje počasie.
"Nuž, asi je to tým, že je to pre nás pravé domáce prostredie. Sme zvyknuté na ten sektor, je to trochu iné, útulnejšie, ako na iných štadiónoch. Vždy nás príde povzbudiť kopa kamošov, aj teraz ich bolo dosť. Tí, ktorí na nás nezanevreli po olympiáde v Pekingu, prídu stále. Škoda len, že bola taká strašná zima, a míting sa nekonal aspoň o jeden deň neskôr, lebo v nedeľu už bolo pekne. Vietor sa točil, ale nemalo zmysel čakať, kedy bude najvýhodnejší, lebo rapídne sa mohol zmeniť aj počas rozbehu. Navyše, bola mi zima, chladli mi nohy, takže bolo zbytočné vyčkávať na ideálnejšie podmienky. Pri prvom pokuse, keď som skočila tých 662, som trafila začiatok dosky, takže v podstate som skočila o pätnásť centimetrov viac. Môžem s tým byť spokojná, pretože to boli pre mňa prvé preteky v sezóne, a po sústredení v španielskom Benidorme sme boli, aj so sestrou, ešte trochu rozbité. Stále nás ešte pán Madár dáva dohromady. Máme to totiž oproti vlaňajšku, keď sme halovú sezónu vynechali, všetko trochu posunuté."
Sestra sa chystá v nedeľu do talianskej Pavie, vám pomohol manažér na prestížny míting IAAF Super Grand Prix v Dohe, ktorý bude o dva dni skôr. Aj kvôli tamojšej klíme sa naň asi tešíte...
"Určite, aj keď na Dohu, kde som štartovala pred dvoma rokmi, nemám práve najlepšie spomienky. Po pretekoch som bola dosť sklamaná, lebo som skočila, tuším, iba 639, a skončila som až deviata. Pamätám sa, že som tam išla kvôli nejakým bodíkom, ale žiadne sa napokon nekonali. Na Dohu sa však teším, lebo je tam príjemne teplo, akurát ma trošku straší cesta, lebo tam idem sama. Uvidím, či sa ku mne nejakí atléti pridajú. Od manažéra Jucka viem len toľko, že by nás malo byť v diaľke deväť, mená pretekárok však nepoznám, viem akurát to, že tam budú Estónky, ktoré tak prekvapili v turínskej hale, v kompletnom zložení. Po pretekoch v Dohe by som chcela absolvovať ešte jeden míting, a potom pôjdeme so sestrou pomôcť babám Dubnice v Európskom pohári, aby sa vrátili vyššie, lebo vlani vypadli."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
