Avšak nielen tieto dva filmy zdobia Jirkovu filmografiu. V tom, ktorý práve prichádza do našich kín, vymenil pádlo a slnečné okuliare za kord i koňa a prostredie zasnežených hôr za zámky a princeznú. V Slovenských kinách sa už pár dní hráva rozprávka Peklo s princeznou, v ktorej si Jirka zahral jednu z hlavných postáv. V Košiciach sa nedávno zastavil v rámci propagácie tohto filmu, čo bola príležitosť položiť mu niekoľko otázok.
Kráľovské sídla, na ktorých sa točila spomínaná rozprávka, boli na zámkoch Frýdland a Kroměříž. Okrem toho sa točilo v prekrásnej českej prírode, keďže obsadenie rozprávky bolo viac ako pestré. Vodníci, čerti, dvorania aj poddaní. Okrem J. Mádla si ďalšie hlavné postavy zahrali Tereza Voříšková, Petr Nárožný, Václav Postránecký a ďalší.
"Predtým som točil dva vážne filmy, preto som sa rád vrátil oddýchnuť si k takémuto žánru," hovorí Jirka. "O tomto projekte som vedel už asi tri roky, len sa stále posúvalo natáčanie. Jednoducho bol takto načasovaný. Rozprávka je navyše všeobecne známa, všetko je s divákom akoby dohovorené. Zlé postavy nie sú až tak celkom zlé a všetko sa nakoniec dobre skončí. Jeroným, ktorého stvárňujem, je z môjho pohľadu úplne normálny chlapec, ktorý si nechce vziať dievča, ktoré mu vnútili a revoltu prežije práve tým, že si chce životnú lásku vybrať sám. Preto utečie z domu. Aj cez svoju nešikovnosť, tým svojim srdciarstvom, si nakoniec vydobyje všetko, čo chce. Mne sa to hralo výborne, vzhľadom k tomu, že ja som si tiež prežil dosť takých mládežníckych revolt," smeje sa Jirka.
Natáčanie bolo náročné. Stali sa aj nejaké nehody, kaskadérku napríklad prešiel voz. Bolo tam teda počas natáčania dosť krvi. Kvôli filmu prešiel Jirka úplne novými vecami, s ktorými sa pri natáčaní predošlých filmov nestretol. Kaskadérske kúsky, šerm, tiež jazda na koni. Spomienok na natáčanie mu ostalo dosť, dokonca aj tých viditeľných. "Kvôli filmu som sa učil šerm a ten ma veľmi bavil. Mal som výborného trénera Romana Spáčila, ktorý mi hral učiteľa aj vo filme. Takže sme to mali trošku uľahčené, keďže sme spolu dopredu cvičili. Bol som dosť ošľahaný, lebo som pod tou tenkou princovskou blúzičkou nemal žiadne chrániče, keďže to ani nešlo. Tréner mi dával poriadne natvrdo, ešte nejaký čas som mal po tele nejaké tie ´jelita´. Z kaskadérskych kúskov som mal v rozprávke skok do vody, no a ten sa vlastne nedá trénovať. Keď som ho skúšal, musel som sa šmýkať po skale. Šmykol som sa viac a rozrezal som si chrbát. Ešte tam mám na pamiatku jazvičku."
Rozprávka Peklo s princeznou sa mu napriek všetkému veľmi páčila. Dokonca priznáva, že postava princa Jeronýma ostane asi na dlhú dobu najobľúbenejšou. Veľkým kritikom bol hlavne jeho malý brat Pája. On vyslovene neznáša rozprávky a túto si hrozne obľúbil. Pája je podľa Jirku taký prísny divák, že je preňho tým najväčším merítkom na rozprávku.
Bathory
Mnoho ľudí má Jirku v čerstvej pamäti ako mnícha Cyrila vo filme Bathory. Ten sa točil niekoľko rokov a počas neho stihol Jirka natočiť aj iné filmy. Na Bathory si však rád spomína. Ako hovorí, bol to celý rok z jeho života. "Bol to druhý film, na ktorý ma niekto oslovil. Pán Jakubisko si ma vyhliadol v Snowborďákoch a od tej doby bol so mnou v kontakte. Bol to druhý film v mojej kariére, ale vďaka tej produkcii a tomu, že sa to stále naťahovalo a odkladalo, šiel do kín až vlani. Vraj urobil v sledovanosti neskutočné číslo, čomu som rád. Hralo sa mi veľmi dobre. Predsa, bol to rok môjho života. Bolo to však totálne rýchle. Behal som medzi Prahou a Bratislavou. Dorazil som ráno o štvrtej, o šiestej som úplne rozkolembaný utekal na natáčanie. Bolo to dosť divoké..."
Vo väčšine scén sa Jirka stretával s Bolkom Polívkom (mních Peter) a s hlavnou predstaviteľkou Erzebeth Bathory Annou Friel. Filmom sa obaja mnísi doslova plazia ako špióni – vyslanci cirkvi. Majú za úlohu vypátrať, čo sa vlastne v Čachticiach deje a či sa grófka ozaj kúpe v krvi. "Film bol velkolepý a pre mňa to bola ohromná skúsenosť. Anna bola komunikatívna, rád sa s ňou ešte niekedy stretnem. Bol to pre mňa ohromný zážitok byť v devätnástich rokoch súčasťou takého výnimočného projektu. Film bol síce kritizovaný, ale každý film bol kritizovaný aspoň raz, lebo recenzie dnes píše kdekto. Myslím si však, že Bathory skôr budilo uznanie a chválu. Takmer milión a pol československých divákov hovorí za všetko."
Čudák
Jedným z filmov, v ktorých Jirka hral a na ktoré si rád spomína, je snímka Deti noci. Hlavnou postavou príbehu sú Ofka (Martha Issová) a čudácky chlapec Ubr (Jirka). Ona má za sebou strednú školu a nevie, čo ďalej so životom. On sa potuluje ulicami, z kontajnerov loví zabudnuté veci a beznádejne ju miluje. Ona jeho nie. Obaja sú nočné tvory. Stretávajú sa v noci a spolu sa túlajú mestom. Občas sa zastavia vo vltavskom prístave, kde sa opíja Ofkina partia. Ofke je jasné, že takto nemôže žiť donekonečna. Film je vnútornou drámou svojich postáv.
"Hrám tam takého čudáka," vysvetľuje Jirka. "To slovo som sa naučil tu, na Slovensku. Ofka je Ubrov cieľ, jediný človek na ktorom mu záleží. Napriek tomu, že sa roky poznajú, nedokážu k sebe nájsť cestu. Hlavne o tom ten film je. Dramatický je na tom hlavne ten vnútorný pohľad. Príbeh znie na prvý pohľad plytko, no keď to človek sleduje, má pocit, že je tam a že je to také pravdivé a ozajstné. To je asi dôvod, prečo sa film páči divákom a prečo je oceňovaný. Hral som tam vážnu rolu, a mne sa tie vážne hrajú o dosť ľahšie."
Ďalším Jirkovým filmom bolo voľné pokračovanie dvoch úspešných českých komédií Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne. Trojka mala názov Ako sa krotia krokodýli. V oboch predošlých zahviezdil ako Vašek detský herec Tomáš Hollý. V "krokodýloch" hral Jirka vlastne dospievajúceho Vaška. Avšak jeho postava už nebola hlavnou. Na rad prišla jeho sestrička Amálka. Sám Jirka hovorí, že vo filme sa mu hralo dobre, no tým, že jeho postava nebola pre dej tak dôležitá, ako v prvých dvoch častiach, sa mu natáčanie zdalo prázdne. "Hralo sa mi to dosť ťažko, keďže to bola taká prázdna rola, nemal som tam žiadnu funkciu."
Minulý rok Jirka navštívil Košice, aby odprezentoval film Gympl. Ústrednou témou filmu sú dvaja chlapci Peter a Michal (Jirka) a pouličné umenie zvané grafity ako prejav slobody. Michal má na jednej strane úžasný život. Má kamarátov, bohatého otecka a vreckové vyššie, než je plat učiteľov z gymnázia, ktoré navštevuje. Navonok pôsobí ako dokonalý "hajzlík", ako hovorí. Fláka školu, po nociach maľuje na steny, mosty a na všetko, čo sa pomaľovať dá. Učitelia si uňho márne budujú autoritu. No nikto nie je "hajzlíkom" bez príčiny. Takýmto správaním zvádza Michal boj s okolím a svojím otcom, ktorý zaňho všetko vybaví a zariadi napriek tomu, že Michal by chcel niečo urobiť aj sám. Grafity sú jeho únikom do slobody a slobodného prejavu. Podpismi sprejovanými v noci na zakázané miesta chce len vyjadriť, že existuje a že chce žiť sám za seba. "Chlapec, ktorého som tam hral, bola asi taká najhlbšia postava, ktorú som dostal. Na ňu som mal najviac reakcií. Kto si takým niečím prešiel, ako ten chlapec, vie o čom hovorím."
Snowborďáci a Rafťáci
Dva kultové filmy, ktoré utkveli v pamäti hlavne teenegerom. Najmä tým, ktorí "vyrábali" vysokú sledovanosť týmto komédiám. Dvaja kamoši, ktorí na pozadí najčudesnejších situácií stále hľadajú nejakú babu. V zime na snowboarde a v lete na rafte. Ako si na tieto začiatky spomína Jirka? "Je to už päť rokov. Nejako sa mi to zlialo do jednej krásnej spomienky, ktorú mi kazia akurát tie hrozné omrzliny, čo sme pri Snowborďákoch mali. Zimu totiž neznášam a na snehu som dosť trpel. Na vode v Rafťákoch to bolo super. Natáčanie oboch filmov bolo divoké. Boli sme mladí, nadšení, veľa sme pili, tancovali a ešte sme úplne v pohode stíhali aj točiť. Neuveriteľné."
Jirka bol nútený počas natáčania týchto dvoch snímok odhaliť zo seba o kúsok viac. A nešlo len o posteľové scény, ale o aj senné, lesné, saunové a všelijaké iné. Na otázku, či je hanblivý a či nemá s nahotou na plátne problém, odpovedal jednoznačne. "Vôbec nie. Naopak. Keď to tam má zmysel, prečo nie... Keď som to šiel točiť prvý krát, akurát som sa modlil, aby tam nebola príliš veľká zima. Viete, čo to potom robí (smeje sa). Ale v poslednej dobe ´to´ už po mne veľmi nechcú. Neviem, čo to ako znamená... Moje okolie s tým tiež nemá problém. Veľa ľudí ma nahého už videlo, tak ich to asi ani neprekvapuje. A na tie digitálne úpravy neprišli," smeje sa.
Okrem Pekla s princeznou patrí medzi novinky v Jirkovej filmografii aj film Tomáša Vorla, Uloviť miliardára. Do kín by mal prísť v októbri. V lete sa chystá ďalej točiť, no medzi tým ho ešte čakajú štátnice. Asi by bolo logické, keby ho čakali na herectve. Štátnicovať však bude na Univerzite Jána Amosa Komenského v Prahe v odbore Sociálna a masová komunikácia. "Herectvo som neštudoval preto, lebo ma pravdepodobne viac baví prax ako teória. Snažím sa pripravovať na skúšky poctivo a škola ma baví. Bakalárku som síce odovzdal deň po termíne, no vzali mi to. Mrzí ma akurát, že kvôli natáčaniam som si ten rok veľmi neužil so spolužiakmi. Do budúcnosti nemám žiadne plány. Ale rád by som si zahral s Oldřichom Kaiserom. Je s ním vraj sranda. Okrem toho, mňa baví strašne veľa vecí a už len čakám, čo mi ešte ten osud pripraví..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
