KOŠICE. Národná kultúrna pamiatka ortodoxná synagóga v Košiciach bola dlhé desaťročia odstrašujúcim príkladom neúcty k dedičstvu našich predkov. Zdá sa, že časom i ľahostajnosťou totálne zdevastovaná budova sa dočká lepších časov. Jedna z najvýznamnejších a najkrajších židovských pamiatok na Slovensku sa vďaka finančnej podpory Rothschildovej nadácie zmení na múzeum.

Dlžníkom je štát

Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach je podľa historikov umenia jedinečným umeleckým, architektonickým a remeselným dielom. Aj preto bola spolu s ďalšími piatimi pamiatkami zo Slovenska zaradená do projektu Európske cesty židovského kultúrneho dedičstva, ktoré podporuje Európska komisia.

Podľa kunsthistorika Gabriela Kladeka, ktorý mapuje dejiny židovstva v Košiciach, je paradoxom, že budova prežila éru fašizmu a druhú svetovú vojnu takmer nedotknutá. „Totálne ju zničil až bývalý režim," tvrdí Kladek.

Do vzácnej pamiatky nasťahovali v päťdesiatych rokoch sklad štátnej vedeckej knižnice. Celé zariadenie vysťahovali a nahradili ho regálmi, namiesto historického ústredného kúrenia nainštalovali plynové pece, do stien so vzácnymi maľbami vysekali diery na komíny, cez deravú strechu dovnútra roky zatekalo, omietky na fasádach opadali po murivo, ozdobné prvky sa rozpadli.

„S väčším barbarstvom som sa nestretol. Imobiliár buď rozkradli, vyhodili na smetisko, alebo totálne zdevastovali. Dnes už nie je možné dať niektoré časti interiéru do pôvodného stavu. Napríklad svätú schránku, ktorá slúžila na odkladanie tóry, vypáčili, namontovali do nej police a uložili Leninove spisy."

Sklad zo zničenej synagógy vysťahovali až v roku 1995. Podľa Kladeka najväčším dlžníkom je štát, ktorý by mal spôsobenú škodu nahradiť.

Pomoc zo zahraničia

Rekonštrukcia pamiatky si vyžiada podľa projektu približne štyri milióny eur (120 miliónov korún). Štát prispel v rámci programu Obnovme si svoj dom sumou 10-tisíc eur (300-tisíc korún). Židovská náboženská obec (ŽNO) zhruba polovicu investovala do historicko-pamiatkového a archeologického výskumu, zvyšok vrátila.

„Boli to účelovo viazane prostriedky, ktoré sme v tom čase nemohli minúť," vysvetľuje predseda ŽNO Pavol Sitár.

Obec sa snažila získať financie z rôznych fondov, projekty však z nepochopiteľných dôvodov neuspeli. Iniciatívne sa ponúkli aj pamiatkári z Nórska, projekt však uviazol kdesi v Bratislave. „Stálo nás to zbytočne veľa peňazí, času a energie. Uvedomili sme si, že táto cesta je pre nás zarúbaná."

Nakoniec sa peniaze predsa len našli. Väčšiu časť rekonštrukcie uhradia z grantového programu Rothschildovej nadácie. Prispeje aj obec. „Našťastie, podarilo sa nám predať budovu bývalého kasína a niektoré ďalšie nehnuteľnosti. Je našou povinnosťou investovať získané peniaze do záchrany pamiatky, ktorá by sa za iných okolností jednoducho rozpadla."

Múzeum židovstva

Okolo synagógy už postavili lešenie, rekonštrukcia by mala byť hotová do roku 2013, kedy sa Košice stanú Európskym hlavným mestom kultúry.

Žiaľ, nie všetko sa dá uviesť do pôvodného stavu. Týka sa to najmä poškodeného interiéru. Nejestvuje ani dokumentácia, podľa ktorej by mohli reštaurátori postupovať.

„Chceme obnoviť, čo sa dá, ale zároveň aj ukázať, kam až môže vyústiť neúcta k minulosti," hovorí Sitár.

Vzácny objekt by mal byť v budúcnosti regionálnym múzeom. Miesto by v ňom mali nájsť exponáty zo zaniknutých náboženských obcí, ktoré by priblížili religiózny i kultúrny rozmer židovstva pred druhou svetovou vojnou na východnom Slovensku.

Synagóga by mala pripomínať aj obete holokaustu. V interiéri chcú zvečniť mená odvlečených a zavraždených občanov.

„Z Košíc vypravili v piatich transportoch viac ako 15-tisíc Židov z celého regiónu, z toho 12-tisíc Košičanov. Poznáme však mená len približne štyroch tisíc obetí," dodáva Sitár.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári