Tajomný a napínavý príbeh s príznačným názvom Tajemství. Hlavnú postavu si zahrala česká speváčka a herečka Lucie Vondráčková. Prezradila nám že súčasťou muzikálu je štyri roky a povolaniu herečky a speváčky zasvätila vyše polovicu života.

Príbeh muzikálu Tajemství sa začína koncom. Postavy, dej, situácie, to všetko udržuje diváka takmer do polovice príbehu v napätí. Scény bežia a on má pocit, že sa úplne stratil. To, čo sa deje, sa vlastne nedeje a všetko je inak ako navonok vyzerá. Tajomno a záhadno diváka doslova vtiahne a nepustí, hoci má pocit, že už vôbec ničomu nerozumie. Súčasnosť sa preplieta s minulosťou a jemu sa zdá, že tie obrázky spolu ani nesúvisia. A odrazu, akoby sa samé začali spájať a celkom pomaly sa odhaľuje pointa. Tá v konečnom dôsledku ozaj stojí za to.

"Muzikál sa odohráva v podvedomí," opisuje Lucie. "Je to napínavý, takmer až detektívny príbeh. Mám rada pôvodne napísané veci. Tento muzikál sa hrá takmer štyri roky. Stále nás obohacuje a máme ho všetci účinkujúci veľmi radi. A aj diváci. Ja hrám hlavnú postavu Elišku. Diváka sprevádza príbehom a je akoby jeho červenou niťou. Je napísaná tak pekne, že jej môžete držať palce. Je to single dievča, ktoré sa chce zamilovať, ale stále jej to nejde. Takže je to problém, ktorý sa týka väčšiny dnešnej populácie. Možno sa jej to napokon aj podarí. Tá cesta však môže byť pre všetkých inšpirujúca. Za ten čas čo Tajemství hráme, sme všetci akoby dorástli do svojich postáv."

Z Marmelády do divadla

Luciu si mnohí pamätajú od jej detských rokov. Deti zabávala detskou reláciou Marmeláda, po ktorej prišiel na rad spev. Ako teenegerka naspievala niekoľko známych piesní, z ktorých sa niektoré stali hitmi. Jeden z kultových boli určite Džíny. Hral sa v každom rádiu a klip bežal vo všetkých teenegerských reláciách. Momentálne sa Lucia vážne pohráva s myšlienkou svojich fanúšikov, oprášiť túto pieseň a dať jej novú "fazónu". Ona má rada Davida Guettu a Lady Gaga. Na ich piesne sa dobre tancuje a preto uvažuje aj z Džínov urobiť tanečný remix. Luciine plány do života sa však netočili vždy len okolo spevu.

"Vždy som sa rada predvádzala, takže tam asi nebola iná cesta. Bavia ma však aj jazyky, mám rada zvieratá, baví ma sadiť stromy a čítať knihy. Skôr som teda myslela, že budem veterinárkou alebo učiteľkou, ale aj tak som si v osmičke dala prihlášku iba na konzervatórium. A hoci som spievala, nemám pocit, že by ma to v detstve i počas dospievania nejako ochudobnilo. Naopak. Plnili sa my sny, lebo som sa mohla stretávať s ľuďmi, ktorých som obdivovala z televízie a z filmu. Napriek tomu som stála nohami pevne na zemi (smeje sa). Namyslenosť môže stretnúť asi toho, kto vystrelí na špičku ľadovca príliš skoro. Človek sa nestačí adaptovať. Ale keď to ide pomaly, nehrozí to. Ja som v tejto brandži už dvadsať rokov, len tak z niečoho sa hneď nezbláznim."

Česká speváčka však priznáva, že nespomína na svoje začiatky veľmi často. Nie je na to čas. Radšej ide stále dopredu. "Som rada za každý krok, ktorým dôjdem ďalej. Zatiaľ nemám pocit, že by som sa mala nejako ohliadať za seba. Už od šestnástich rokov si píšem denníky, no do nich sa pozriem tak najskôr za desať rokov. Navyše, teraz práve vychádzajú na DVD tie najlepšie momenty a tanečné čísla z TV a tiež ako bonus drobné čriepky z Marmelády."

S Jurajom Jakubiskom

Väčšina mladých si Luciu určite pamätá s filmu Snowboarďáci, kde si zahrala po boku Jirku Mádla a Vojtu Kotka. Priznáva, že odvtedy na snowboarde nestála. Dovtedy naň chodila každý rok, no po natáčaní už nie. Mala ho už skrátka dosť. Film však zbožňuje. S Jirkom Mádlom si boli veľmi blízki na natáčaní a sú priatelia až dodnes.

Luciu si diváci môžu pamätať aj z niekoľkých filmov Juraja Jakubiska. Na tohto režiséra majú ľudia rôzne názory. Podľa niektorých je príliš kontroverzný, iní ho majú radi práve preto, lebo jeho filmy sú jedinečné. Iba on dokáže spájať bizarnosť s poetikou a preto sa môžu niektorým zdať jeho filmy nezrozumiteľné. Aký s ním má vzťah Lucia? "Ja ho obdivujem. Vždy som milovala knihy o maliaroch. Teraz som mala pocit, že sa s jedným takým filmovým maliarom stretávam. Každé stretnutie s pánom Jakubiskom je neuveriteľné. To, že jeho filmom niekedy nerozumieme, nič neznamená. Možno ich pochopíme o päť rokov. Niektorí ľudia nás predbehnú. Najradšej mám, keď si píše do svojich denníkov. To ani neceknem, iba ho pozorujem a fascinuje ma to."

Nakrúcanie filmov s týmto režisérom spôsobovalo Lucii veľkú radosť. Hoci to niekedy bolo ťažké. Napríklad, keď točili na Malej Fatre a bola zima. Lucia priznáva, že je "zimomrivec". Vedela však, že vytvárajú niečo, čo nemá u nás obdoby. A tiež, že sa im to vráti tým, že ľudia budú na film chodiť a že ich to snáď poteší. "Tak som sa prehrýzla cez zmrznuté ruky i nos a šli sme ďalej," smeje sa pri spomienke na film Bathory.

Pred niekoľkými rokmi J. Jakubisko obsadil Luciu do filmu Nejasná správa o konci sveta. Táto rola bola pre ňu iná už len tým, že tam mala deti. A keby len to. Musela si v "priamom prenose" vyskúšať pôrod. "Bolo to ťažké, no niekedy je herec nútený hrať niečo, čo si ani vo sne nedokáže predstaviť. Vtedy podá omnoho lepší výkon, ako keď hrá sám seba. Z toho som vychádzala. Užívala som si každý deň natáčania, ako som len mohla. Bathory, kde som hrala nedávno, bol pre mňa akoby druhý diel Nejasnej správy o konci sveta. Boli tam podobné extrémne podmienky, akurát sme boli o päť rokov starší. Vedela som, že sa s čímkoľvek môžem obrátiť na pána režiséra. Ak niečo nebudem vedieť, nemusím na nič čakať, môžem sa rovno opýtať a dostanem odpoveď, čo bolo veľmi oslobodzujúce."

Väčšina hercov skôr či neskôr príde k scéne, kde je potrebné ukázať zo seba o niečo viac. A nie len obrazne. Lucka priznáva, že je hanblivá. "Vždy som bojovala, aby toho bolo čo najmenej. Asi v dvoch filmoch som vedela, že to bude nutné. No vždy som vychádzala z filmov, ktoré natočila Magda Vášáryová alebo iné herečky, ktoré veľmi obdivujem. Tiež niekedy museli prehltnúť svoj ostych, keď to bolo v rámci role a celého príbehu nutné. Tak som si na nich spomenula. Na trému už vtedy tiež nie je čas. Musíte byť v postave. Keď je niečo v scenári, je potrebné myslieť za postavu nie seba."

Ešte pred niekoľkými rokmi mala Lucia veľký sen. Chcela pracovať s manželmi Miriam a Danom Landovými. To sa jej aj splnilo. "Ešte by som si priala, aby ma režiséri stále prekvapovali tým, do akých rolí ma budú obsadzovať. Zatiaľ som spokojná, nie sú to stereotypné záležitosti. Zakaždým hrám niekoho iného. Aby teda mali režiséri na to odvahu, aby ma prekvapovali, to ma baví. Konkrétnu vysnívanú postavu nemám, no rada by som si zahrala v krásnej výpravnej rozprávke, keďže mám filmové rozprávky veľmi rada."

Krok za krokom

Herci sa okrem filmov a divadla zvyknú postaviť aj za mikrofóny a požičať svoj hlas zahraničným hercom. Aj Lucia sa venuje dabingu. Z herečiek obdivuje Rachel Mc Adams a Hilary Swank, ktorú nedávno dabovala vo filme Chlapci neplačú. Okrem toho priznáva, že ju viac baví dabovať herečky, ktorí nie sú úplne známe a pritom sú špičkové. Páči sa jej, že to nevzdávajú, aj keď nie sú nejaké top hviezdy, nemusia jazdiť v limuzínach, chodiť v róbach, ale sú rady, že môžu robiť svoju prácu a dobre.

Luciin hlas však asi každému utkvel v pamäti predovšetkým z "nekonečného" amerického seriálu Krok za krokom. V podarenej rodinke Fostrových a Lambertových, ktoré sa pokúšajú spolu žiť, nadabovala Al Lambertovú. Okrem toho, že jej požičala svoj hlas, sa na seba dokonca aj podobali. "Al som mala rada. Bola to moja prvá dabingová rola. Vždy som túžila stretnúť sa s tou herečkou. Myslím, že by sme si rozumeli. Tiež som skôr športový typ, nemám veľmi rada podpätky a asi máme i podobný zmysel pre humor."

Z minulosti je Lucia známejšia speváčka ako herečka. Niektoré z jej dávnejších hitov sa hrajú v rádiách dodnes. Momentálne jej ale najväčšiu radosť robí pieseň Láska umí víc, pretože je v českých rádiách veľmi často hraná. Tiež rada spieva Kdo tě má rád, ktorú vraj zaspieva Karlovi Gottovi na oslave jeho najbližších narodenín. Ako hovorí, má rada všetky svoje albumy i piesne na nich. Neexistuje jediná, ktorú by tam znovu nedala.

Lucia sa venuje spevu a herectvu dosť dlho na to, aby mala skúsenosti aj s bulvárom. Aj ich má. V poslednej dobre jej však dali novinári trochu vydýchnuť. "Bulvár ma celkom necháva žiť. Ja nie som veľmi z tých, ktorí bulvár vyhľadávajú. Nechodím na večierky, nechávajú ma teda na pokoji. No občas si zrejme povedia, že je okolo mňa veľa pokoja, vtedy si niečo vymyslia, keď nemajú čo napísať. Zistila som, že nemá cenu trápiť sa tým, ani sa rozčuľovať, pretože čitatelia tým, že je tých bulvárnych plátkov veľa, berú informácie s rezervou. To ma upokojuje. Už nemám po každom článku tisíc esemesiek začínajúcich vetou: Čo sa deje...? Už tomu nikto neverí. Navyše, čím som staršia, tým viac žijem každou minútou, ktorú prežívam. Mojím plánom je zažívať, čo najviac chvíľ so svojou rodinou, poznávať zaujímavých ľudí, čítať krásne knihy, robiť nové videoklipy, pretože to milujem. No a budem pokračovať krok za krokom, tak ako doteraz..."

Autor: Michaela HAJDUKOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári