Samozrejme, nie všetky sny sa časom stanú skutočnosťou. Každý rok sa stovky dievčat prihlasujú na kastingy rôznych agentúr, no iba niekoľkým sa podarí preraziť do sveta modelingu. Jednou z tých úspešných je aj Košičanka Beatrica Závodníková, ktorá vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu precestovala kus sveta.
Beatrica má iba 16 rokov, no v modelingu sa pohybuje od siedmej triedy základnej školy. Sestra Ľubomíra poslala jej fotky do súťaže modeliek, ktoré organizovala česká modelingová agentúra. Hoci sa 13-ročná žiačka prebojovala až do finále, skutočný zlom v jej živote znamenal až podpis prvej pracovnej zmluvy s agentúrou Elite Model Management. Vďaka nej v novembri 2006 odletela do Singapúru, kde odštartovala doteraz trvajúcu kariéru modelky.
Modeling však nie je jediný úspech, ktorý zelenooká Košičanka dosiahla. V decembri 2007 účinkovala v pražskom finále súťaže Elite Model Look, kam sa prebojovalo 9 českých a 10 dievčat zo Slovenska. Beatrica sa medzi Slovenkami umiestnila na 2. mieste, čo ešte viac posilnilo jej sebavedomie a potvrdilo rozhodnutie, vydať sa na dráhu modelky.
Odvtedy zbierala Košičanka modelingové skúsenosti v mnohých krajinách hlavne na východ od Slovenska. Po spomínanom Singapúre nasledovalo Turecko, Južná Kórea, Japonsko, Taiwan, Hongkong. To už Beatrica študovala v 1. ročníku Strednej súkromnej školy na Bukoveckej ulici. Mala individuálny študijný plán, ktorý jej umožňuje cestovať po svete a zároveň študovať. Nejde to ľahko, veď na čo majú spolužiaci 10 mesiacov, to musí Beatrica niekedy zvládnuť za polovicu. Momentálne má pred sebou posledné dva mesiace 2. ročníka. Aj tie sú, čo sa učiva týka, nahustené, lebo úvod oboch polrokov pracovala. V auguste a septembri 2008 bola v Japonsku, február až apríl 2009 trávila striedavo na Taiwane a v Číne.
"Do Japonska, ako v podstate do každej krajiny, ma vyslala moja modelingová agentúra Elite Model Management," spomína Beatrica na lanský august. "V Tokyu som bývala v tzv. modelkovských apartmánoch, vyhradených pre také dievčatá, ako ja. Izby sú na naše pomery malé. Japoncov je veľa a aby sa pomestili, šetria na ubytovacích priestoroch. Napríklad náš panelákový štvorizbový byt by tam bol, čo sa týka rozlohy, považovaný za luxus. Ja som mala v apartmáne svoju izbu, vo vedľajšej bola druhá modelka a sociálne priestory sme mali spoločné. Vybavenie izieb tvorili iba najnutnejšie veci, ale bývalo sa tam dobre."
Program každého pracovného dňa Beatrice závisel od počtu kastingov, ktoré jej japonskí manažéri dokázali zabezpečiť. Ráno sa musela včas najesť, obliecť a namaľovať, aby keď ju zavolajú "bookeri", mohla nasadnúť do auta a vyraziť na kastingy. Niekedy ich bolo za deň päť, inokedy až pätnásť. Neboli na jednom mieste, čo by tento proces zjednodušilo a zrýchlilo. Na každý kasting sa bolo treba presúvať autami, čo v preplnených tokijských uliciach niekedy trvalo aj pol hodiny.
"Všade, kam sme na kastingy prišli, nás čakal klient, ktorý potreboval jednu alebo viac modeliek. Naši bookeri už vedeli, o čo má približne záujem a podľa toho nás na kastingy vozili. Ak chcel niekto napríklad jemnú detskú tváričku, nehodili sa mu dievčatá s výraznými alebo vážnymi rysmi tváre, tzv. strong face. Taký som napríklad ja," prezradila Beatrica kategóriu, do ktorej patrila. "Mala som spolubývajúcu, ktorá mala ryšavé vlasy a modré oči. Bola typovo odlišná odo mňa a preto ju vozili na iné kastingy. Ona sa hodila napríklad na predvádzanie svadobných šiat alebo na tzv. beauty veci, kde treba hlavne tvár."
Na každom kastingu sa Betarica snažila zaujať klienta od okamihu, keď vstúpila do miestnosti. Základom bolo vsugerovať mu, že práve ona je pre túto prácu najvhodnejšia. Je pravda, že suverénne by sa mala snažiť pôsobiť každá modelka. No Beatrica tvrdí, že v ich branži sa stále pohybuje veľa začiatočníčok, ktoré ešte nemajú tie správne a osvedčené návyky. Tie sa získavajú rokmi skúseností, víťazstvami a prehrami. "Keď som sa pred klienta posadila, ponúkla som mu svoj book s fotografiami z predošlých fotení. Preto je pre každú modelku dobré, odkladať si ich, lebo je to určitá reklama. Ja už mám takých fotiek a záberov z rôznych časopisov stovky. A to je veľká pomoc."
Beatrica priznáva, že na "pohovor" s klientom môžu prichádzať aj zaujímavejšie typy dievčat alebo s lepšími bookmi. "Ale ja musím svojim vystupovaním dokázať, že mám v sebe niečo, čo im chýba. Nesmiem byť v strese alebo zakríknutá. Po celý čas musím udržiavať s klientom očný kontakt a akoby ho hypnotizovať. Lebo konkurencia je silná. V Tokyu sa pohybuje okolo 400 dievčat z Európy, tiež Rusky a Brazílčanky." Ak Beatrica klienta zaujala, ten si ju pracovne nafotil. Spredu, z profilu, prípadne postavu. A ak bol kasting zameraný na módnu prehliadku, aj sa prešla, prípadne si obliekla niektoré zo šiat, určených na predvádzanie. Klient si potom všímal držanie tela i chôdzu. "Kastingy sa zvyčajne konajú dva týždne pred samotnou prácou. Ak som na niektorom uspela, klient kontaktoval moju agentúru."
Klienti si modelky objednávali na fotenie katalógov, tzv. editorialov alebo na módne prehliadky. Fotenie do katalógu pozostáva z neustáleho prezliekania a fotenia množstva modelov. Ak treba nafotiť 100 šiat, urobí sa asi 500 fotiek, z ktorých sa vyberie 100 najlepších. Práca na editorialoch je iná. Editorial je súbor piatich až desiatich fotografií modelov, napríklad do nejakého časopisu. Z každého modelu sa nafotí aj 30 záberov. Vyberie sa ten najvhodnejší, ktorý sa ešte počítačovo upraví do absolútnej dokonalosti. Modelke sa vyretušujú prípadné vady na tvári, zvýraznia sa lícne kosti alebo potlačia tiene. Výsledok neraz predčí originál... Módne prehliadky sú zase niečo iné. Kým na fotenie katalógov a editorialov si klient objednáva dve-tri modelky, na prehliadky ich potrebuje 10 až 15. Každá predvádza iba niekoľko modelov.
"Niektoré dni som mala voľnejšie, ale boli aj také, kedy som cez deň absolvovala fotenie a večer ďalšie kastingy. Na izbu ma priviezli okolo 23. hodiny a hneď som musela zaľahnúť do postele, lebo ráno ma čakali ďalšie kastiny alebo práca. Niekedy to bolo skutočne vyčerpávajúce. Odhadujem, že za dva týždne v Tokyu som absolvovala okolo tristo kastingov a mala asi pätnásť kontraktov. Väčšinou to boli módne editorialy, čo boli fotenia na celý deň. Ráno si ma vzali do parády vlasoví a hlavne tvároví stylisti, ktorí sa postarali o môj make up. Po nich prišli na rad dizajnéri, ktorí ma obliekli a vybrali vhodné módne doplnky."
Celodenné fotenie v rôznych pózach a neustále prezliekanie je podľa Beatrice skutočne namáhavé. "Možno si niekto povie, že modeling je oddychovka, ale nie je. Pravda, po čase, keď sa v tom človek naučí chodiť, zvláda to ľahšie, no aj tak je to drina." Beatrica vraj na všetky "útrapy" zabúda vo chvíli, keď uvidí svoje fotky v katalogu alebo na titulke módneho časopisu. Preto radšej fotí, ako predvádza šaty na prehliadkach. A to aj napriek tomu, že na tých sa modelka až tak nenadrie. Absolvuje tri či štyri rýchle prezliekania a to je všetko. Akurát musí dávať pozor, aby na móle nezakopla, prípadne nespadla. Čo sa pri chôdzi na vysokých podpätkoch stane veľmi ľahko.
Tento rok zatiaľ Beatrica pracovala na Taiwane, v meste Taipei, a v Číne, v meste Šanzen. Podobne ako v Japonsku, aj ju čakal kolotoč množstva rôznych kastingov a následných pracovných kontraktov. Maličký rozdiel oproti Japonsku bol snáď v tom, že kým v Tokyu sa začalo pracovať od skorého rána, Číňania sú pohodlnejší. Väčšina práce sa zrealizovala až popoludní.
Voľný čas, ak sa nejaký našiel, trávila Beatrica obzeraním kultúrnych pamiatok, turistických atrakcií alebo obchodných centier. Väčšinou však oddychovala, aby načerpala dosť síl na program nasledujúceho dňa. Preto nás zaujímalo, aké má stravovacie návyky a čo je pravdy na tom, že modelky, aby nepribrali, namiesto jedenia iba pijú vodu. "To nie je môj prípad," vraví rezolútne. "Základom mojej stravy sú výdatné raňajky. Ak by také neboli, nemala by som dosť síl na prácu. Aj obed je samozrejmosťou, na večeru len niečo ľahšie." Ak má chuť, neodoprie si ani "tabuľku" čokolády. Pri práci má toľko pohybu, že ju bez problémov "spáli". A ak práve nepracuje, takmer denne športuje.
Beatrica tvrdí, že hoci sa jej ženské hormóny začínajú prebúdzať, darí sa jej udržiavať si pri výške 181 cm váhu do 57 kg. Hmotnosť vraj podľa nej aj tak nie je dôležitá. "Poznám dievčatá, ktoré vážia viac alebo menej, ale majú inú stavbu tela. Ani miery, ktoré preferujú rôzne agentúry, organizujúce súťaže miss, teda 90 - 60 - 90, nie sú vo svete modelingu zákonom. Ja mám 86 - 61 - 89 a nestratím sa. Tie ´plnšie´ miery využijú dievčatá, ktoré fotia napríklad spodnú bielizeň. Ale tú som fotila aj ja...." Jediné, na čo si napríklad v Ázii musela dať pozor, bola neopálená pleť. Japonci preferujú bielu pokožku, preto si Beatrica už dva roky dáva pozor na slnko. Prílišné slnenie neodporúča ani dievčatám, ktoré o práci modelky uvažujú. Opálená pokožka totiž rýchlejšie strane...
Čo sa týka rentabilnosti pracovných pobytov v Ázii, hoci si Beatrica musela platiť letenky, ubytovanie, stravu aj drobné výdaje a jej manažéri si stiahli svoju províziu, ostalo jej dosť, aby bola spokojná. "A nejde tu len o finančnú stránku. Mám 16 rokov a už som precestovala takmer celú Áziu. Videla som miesta, kam by som sa možno v živote nikdy nedostala, získala som skúsenosti a spoznala zaujímavých ľudí. Táto práca ma veľmi baví a chcem sa jej venovať dovtedy a na maximum, kým sa bude dať. Pravda, myslím aj na budúcnosť, lebo viem, že práca modelky nie je zamestnanie na celý život." Do skončenia strednej školy má ešte dva roky, potom ju láka psychológia lebo politológia.
To je však hudba budúcnosti. Beatrica má pred sebou sľubnú kariéru modelky. Priznáva, že nie tej z kategórie TOP, kam patrí napríklad Adriana Sklenaříková či Kate Moss. Nechce byť nič extra, ale aj s pomocou rodičov, ktorí jej fandia, sa chce udržať sa v modelingu čo najdlhšie. Už teraz napríklad vie, že v lete pôjde fotiť do Mníchova a potom do Grécka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
