Jednou z oblastí sveta, ktorá v posledných rokoch zaznamenáva najväčší turistický boom, je južná Ázia. O exotickej prírode s typickou horúcou a vlhkou klímou, bujnou faunou a flórou, či nemenej atraktívnou kultúrou, jedlami a zvykmi, sníva každý cestovateľský fajnšmeker. V poslednom období sa tieto lokality stávajú dostupnejšie aj Slovákom. Jednou z nich je Dagmar Králková z Košíc, ktorá sa pred niekoľkými mesiacmi vrátila z dobrodružnej cesty Thajsko - Malajzia - Singapur.

Pani Dagmar je skúsenou cestovateľkou. "Odjakživa ma priťahovali exotické krajiny. Bola som už v Keni, Dominikánskej republike, Venezuele, na Maledivách," vymenúva ostrieľaná turistka. Pre trasu Thajsko - Malajzia - Singapur sa nerozhodla náhodou. "V Thajsku som bola tento rok tretíkrát. Milujem tú krajinu. Je tam úžasná príroda a výnimočné obyvateľstvo. Sú veľmi milí a príjemní."

Tento rok sa rozhodla pre poznávací skupinový výlet s dvomi kamarátkami, Naďou a Kristínou. Minulé roky totiž navštívila Thajsko na pobytových dovolenkách s cestovnými kanceláriami. Chcela som viac vidieť a navštíviť všetky miesta, o ktorých som čítala. Mladí ľudia si jednoducho kúpia letenky a s batohom na chrbte prejdú krížom-krážom celé krajiny. Ja sa však necítim na to, aby som po krajine chodila sama s mapou. Mám rada, keď je o mňa postarané, a mám istotu, že sa mi nič nestane."

Výlet sa začal 1. marca letom z Viedne do Istanbulu. Tam skupina, ktorej bola pani Dagmar členkou, prestúpila na lietadlo do Thajska. "V Bangkoku sme strávili štyri dni plné úžasného programu. K najkrajším pamiatkam patrí Kráľovský palác a chrám Wat Pho s obrovským ležiacim Budhom." V meste je nádherná architektúra. S tou je v kontraste zážitok z prvých dní výletu. "Plavili sme sa po kanáloch, ktorými je Bangkok popretkávaný. Uvedomili sme si, že v krajine existujú veľké rozdiely medzi životnou úrovňou jednotlivých obyvateľov. Na brehoch kanálov totiž žili ľudia v plechových búdach. Evidentne šlo o chudobu, kúpali sa priamo v kanáli, kde bola voda špinavá asi ako v našom Hornáde."

Košičanku ohúril aj nočný život, ktorým je toto mesto povestné. "Boli sme na nočných trhoch vo štvrti Patpong. Aj v noci je tam plno ľudí." Spoznali aj ďalší z fenoménov tejto metropoly - "erotický priemysel". "Po oboch stranách ulice, kde boli nočné trhy, boli samé erotické zábavné podniky, v ktorých sa dali vidieť ozaj pikantné predstavenia. My sme napríklad navštívili šou transvestitov. Tých je v Bangkoku veľmi veľa. Vyzerajú úžasne. Sú takmer na nerozoznanie od žien. Majú plasticky urobené prsia, podstúpili rôzne operačné zákroky."

Okrem toho sa však v tomto meste dajú vidieť ešte pikantnejšie predstavenia. "V niektorých baroch predvádzajú zaujímavé vystúpenia. Vystreľujú z vagíny loptičky, banány, šípky, z rozkroku si vyťahujú žiletky či veľké ihly navlečené na šnúrach a iné neuveriteľné veci." Práve bohémsky život a pokroková morálka je pre našincov veľmi nezvyčajným zážitkom. "Ak je tam dievča prostitúkou, nie je to hanba. Je to úplne bežné. Dievčatá sú veľmi krásne a svojou prácou živia celú rodinu, ktorá je na nich hrdá. V tomto je to tam úplne iné ako u nás. Neobvyklým nie je ani to, ak si turista objedná do hotela mladé dievča či dokonca chlapca aj na dva týždne." Nočným životom však nežijú len turisti, ale aj domáci. "Thajčania sú neustále v uliciach. Žije sa tam nielen nočným, ale najmä pouličným životom. Ľudia si skoro nikdy nevaria doma. Všetci sa stravujú v rôznych stánkoch v uliciach mesta. Na každom kroku sa tam varia tradičné thajské jedlá."

Počas pobytu v Bangkoku Košičanky absolvovali výlet do neďalekého mestečka Kanchanaburi. Je známe svojou smutnou históriou. "Je tam takzvaná ´železnica smrti´. Ide o železničný úsek, ktorého dominantnú časť tvorí most ponad rieku Kwai. Svoj nepekný názov získal tento úsek kvôli tomu, že počas jeho stavby tam zahynulo až 150-tisíc vojakov. Úsek dlhý 415 km si dala postaviť japonská armáda za 16 mesiacov. Stavali ju vojnoví zajatci a otroci."

Po Bangkoku sa turistky vydali na poznávaciu cestu do pôvodného hlavného mesta Thajska - Ayuthaya. Ten pani Dagmar doslova uchvátil krásnou architektúrou a budhistickými chrámami. Je to mesto opradené množstvom legiend. "Zaujala ma jedna, ktorú sme si vypočuli pri súbore chrámov. Bolo tam súsošie niekoľkých Budhov. Všetky sochy však mali odťaté hlavy. Vraj ich odsekli vojaci z Barmy. Jednu hlavu sa im nepodarilo odniesť. Ostala položená neďaleko chrámu a obrástla krovím. Ak si ju chce niekto vyfotiť, musí sa k nej priblížiť tak, aby bol nižšie ako ona. Museli sme ju teda vyfotiť ´pokľačiačky´," spomína s úsmevom.

Zaujímavým fenoménom Thajska je aj to, že sa tam nefajčí. "Je tam prísny zákaz fajčenia a nefajčí sa prakticky nikde. Ani v reštauráciách neexistujú žiadne fajčiarske a nefajčiarske zóny." Fascinujúce je aj riešenie dopravy. "Všade sú šesťprúdové autostrády. Dopravu pri tom nevedú len po zemi alebo pod ňou, ale vybudovali mohutné nadjazdy. Keď som tam bola prvýkrát, ešte to len začínali stavať. Teraz to už bolo hotové." Bezpečnosť je na vysokej úrovni. Človek sa nemusí obávať, že ho niekto okradne alebo podobne. Sú tam veľmi prísne tresty. "Boli sme upozornení, nech nám nenapadne niečo niekde zobrať alebo zapliesť sa s drogami. Ak sa tam dostane človek do väzenia, vyjde z neho len veľmi ťažko."

Mesto opustili v noci a premiestnili sa na ostrov Krabi. "Cesta bola ťažká. Miestni dopravcovia sa totiž predbiehajú v tom, kto má autobus vybavený silnejšou klimatizáciou. Pre nás to bolo veľmi nepríjemné." V letovisku Krabi si šesť dní užívali najmä krásy prírody, čarovnú a špecifickú scenériu, množstvo malých ostrovčekov. "K najkrajším patrí Bambusový ostrov, ostrov Phi Phi a ostrov May Bay, kde sa natáčal film Pláž so známym hercom Leonardom Di Capriom. Cítili sme sa tam ako v raji. Krásna a nedotknutá príroda."

Počas pobytu na ostrove zažila pani Dagmar jedno milé a nezvyčajné stretnutie. "Keď sme boli na pláži Phranag, pri stánku s občerstvením sme zbadali známu tvár. Po chvíli som si uvedomila, že je to Karel Gott. Počas cesty sme sa rozprávali o tom, že je známe, že chodí oddychovať práve do tejto časti sveta." Neváhala teda a oslovila ho. "Bol veľmi milý a zábavný. Pozdravil nás a opýtal sa ´Odkud ste, holky?´ Keď som sa ho spýtala, či je tam pracovne, alebo na dovolenke, so šarmom odpovedal ´Kdepak pracovne. Kto by mně tady poslouchal? Vždyť mně tady nikto nezná...´" Táto známa celebrita tam bývala v prenajatom sídle blízko pláže.

Po relaxe v Thajsku sa Slovenky vydali na cestu do Malajzie. Cestou navštívili jaskyne Batu. "Sú nezvyčajné tým, že sa do nich musí vystúpiť po 272 strmých schodoch smerom hore. Všade navôkol boli opice, no pokojné, nemuseli sme im nič dávať. Na vrchu jaskýň bol potom maličký chrám, kde sa dávajú kvetové vence."
V Malajzii sa zastavili aj na ostrove Georgtown (Penang). "Viezli sme sa autobusom cez 13-kilometrový most, ktorým je tento ostrov spojený s pevninou. Výzor mesta bol však veľkým kontrastom toho, čo sme videli dovtedy. Všade boli mrakodrapy, bolo to už príliš moderné." Po presune do mesta Kuala Lumpur si v ňom užili nočný život. "Okrem nočných trhov nás zaujali najmä známe ´Dvojičky Petronas´. V noci, keď sú obe veže vysvietené, je na ne nádherný pohľad." Sú pri tom také vysoké, že ich má bežný fotoaparát problém zachytiť kvalitne celé.

Záver 15-denného výletu tvorila prehliadka Singapuru. Ten je známy svojou čistotou. Nie je to náhoda. Krajina v tejto veci razí tvrdú politiku. "Nesmeli sme si tam vziať žiadne žuvačky, alkohol ani cigarety. Prešli sme cez kontrolu, ktorá by nám ich vzala. Ak by sme vyhodili nejaký papierik, žuvačku alebo cigaretový ohorok na zem, dostali by sme pokutu v prepočte asi 333 eur (10 000 Sk)." Práve preto je táto krajina preslávená priam až hygienickou čistotou. Po jej prehliadke nasledoval výlet na umelo vybudovaný ostrov Sentosa, kde sa Slovenky vyfotili pri tabuli označujúcej najjužnejší bod juhovýchodnej kontinentálnej Ázie. Po tomto záverečnom bode programu ich čakal už len namáhavý 11-hodinový let do Istanbulu a cesta na Slovensko.

Pani Dagmar očarilo najmä jej milované Thajsko. Singapur a Malajzia jej pripadali príliš moderné. Mnohým turistom, ktorí navštívili túto oblasť, vadí horúce a vlhké počasie v tejto časti sveta. "Je pravda, že nie každý zvláda 40- až 50-stupňové teploty. Ja to však mám rada. Nevadí mi ani vysoká vlhkosť. Povedala by som skôr, že nám, ženám, prospieva. Pokožku urobí krásne hebkú." Niekedy však vlhkosť narobí aj šarapatu. "Keď prídu monzúnové dažde, nedá sa zabrániť tomu, aby človek zmokol. Asi za minútu sme boli kompletne zmočení. Vlhkosť zapríčinila aj to, že sme nevedeli vyschnúť." Takáto klíma ovplyvňuje aj účesy ľudí. Celý čas som mala úplne kučeravé vlasy.

Celý výlet stál v prepočte okolo ako 1 700 eur. Na míňanie potrebuje turista ďalších 300 až 400 eur. "Stačí však aj menej. Sú to lacné krajiny. Človek pri tom nájde na trhoch všetky svetové značky, akože ´originály´, no predávajúce za úplne smiešne sumy." Lacná je aj strava. "Dominujú v nej rôzne mäsové rolky, cestoviny, ryža, morské pochúťky. Vo všetkom je veľa zeleniny a hlavne všetko poriadne štiplavé. Ja osobne milujem kokosovú polievku."

Košičanka si obľúbila aj thajský charakter. "Sú to veľmi milí, skromní ľudia. Sú spokojní s tým málom, čo majú. Stále som žasla nad tým, čo jedia. Deti majú so sebou maličké vrecúška ryže. Počas celého dňa jej zjedia možno tri kopčeky a sú spokojné. Dokážu sa najesť aj z plodov prírody. Už len samotné ovocie, ktoré rastie všade navôkol, stačí ako obživa. Niekedy sa až hanbím, keď vidia, čo všetko jeme my." Thajčania majú úplné iné hodnoty ako našinci, neženú sa za majetkom.

Cestu do týchto časti zemegule by pani Dagmar odporučila každému, no najmä tým, ktorí majú radi extrémne horúčavy, piesok, more a ostrovy. "Najmä Thajsko za to jednoznačne stojí. Mne osobne dodáva pobyt v tejto krajine neobyčajný pocit pokoja a relaxu. Každý deň sme si všetci dožičili povestnú thajskú masáž, ktorá naozaj stojí za to!" Aj z toho dôvodu pani Dagmar verí, že tohtoročný výlet nebol jej poslednou návštevou tejto krajiny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári