V Cirkuse Alex sa takmer o všetky vystúpenia starajú členovia jednej rodiny Anny a Alexa Polachovcov

O živote cirkusantov koluje množstvo rôznych fám a dohadov. Isté je však len to, že kto raz s cirkusom začne, bude sa mu venovať celý život.

Svoje by o tom vedeli povedať aj artisti cirkusu Alex, ktorý rozložil svoje šapitó neďaleko OC Cassovia. Artisti tohto cirkusu pochádzajú z niekoľkogeneračných českých cirkusantských rodín. Každodenná drezúra zvierat, ekvilibristika, popierajúca fyzikálne zákony a život na kolesách sú pre nich rovnako prirodzené ako vzduch, ktorý dýchajú. Práve o tomto nezvyčajnom spôsobe života, ale aj o zaujímavých príhodách, ktoré zažili počas ciest po Európe, sme sa pozhovárali s riaditeľkou cirkusu Annou Polachovou.

Cirkus má v Čechách bohatú históriu a je zaujímavé, že na Slovensko sa tomuto remeslu nevenuje takmer nikto. Všetky slávne artistické rodiny pochádzajú od našich západných susedov. "V 18. storočí sa totiž prví cirkusanti prisťahovali do okolia Prahy. Na Slovensko neprišli. V Česku je približne 15 rodín, ktoré sa tomuto umeniu venujú už niekoľko generácií," hovorí A. Polachová. Aj ona pochádza z rodiny, ktorá sa už niekoľko pokolení živí zabávaním ľudí v šapitó. "Nielen ja, ale aj môj manžel Alex pochádzame z rodín, kde má cirkus veľkú tradíciu. Tomuto remeslu sa venovali už naši starí rodičia."

S manželom sa spoznali, kde inde, ako v cirkuse. "Vystupovali sme spolu. Keď sme sa vzali, rozhodli sme sa, že založíme vlastný cirkus - Alex." Funguje už 14 rokov. "V cirkuse však obaja vystupujeme odmalička. V Košiciach sme boli naposledy pred piatimi rokmi. Tento rok sme sa sem teda tešili." Vystupujú vo viacerých európskych krajinách, no do Košíc pricestovali priamo z Čiech. "Neďaleko Prahy máme dom, kde sa zdržiavame mimo sezóny. Takisto tam napríklad zazimujeme zvieratá."

Popularita cirkusov v poslednom období klesá, čo spôsobuje modernizácia spoločnosti. "V našich začiatkoch sme mali viac práce a viac vystúpení. Cirkus bol jednoducho populárnejší. Ani dnes sa však na nedostatok práce nemôžeme sťažovať." Najviac prekážok im kládol bývalý režim. "Počas komunizmu boli cirkusy zakázané. Existovali iba tri národné. Nechceli mať žiadnu konkurenciu, tak bolo artistom zakázané prevádzkovať vlastné. Ak niekto s niečím podobným vystupoval, musel mať len malý stan (rozmery boli určené) a v názve nesmelo byť slovo cirkus." Z toho dôvodu musela aj pani Anna s manželom vystupovať v národnom cirkuse. "To však bolo ´niečo´. V programe boli celé cirkusantské rodiny, krásna ´podívaná´."

Na vystúpeniach Cirkusu Alex majú diváci možnosť vidieť 20 artistov. Väčšina patrí do rodiny. Každý má svoj odbor, ktorý má na starosti. "Ja moderujem predstavenie, robím ´hula hop´ a chodím po lane, syn vystupuje na špeciálnom rebríku, dcéra žongluje, manžel cvičí šelmy. Samozrejme, máme aj klauna,.." Pomocný personál nepotrebujú. O technické zabezpečenie ich vystúpení sa starajú oni sami. "V každom meste, kde vystupujeme, potom najmeme zopár brigádnikov na výpomoc. Väčšinu práce si však robíme sami." Divácky najatraktívnejšie sú cviky so zvieratami. No naučiť napríklad opicu jazdiť na skejtborde nie je jednoduché. "Zvieratá cvičí manžel. Musia sa vychovávať odmalička, samozrejme, že to trvá dosť dlhý čas." Zvieratá kupujú zo zoologickej záhrady alebo od súkromných chovateľov. Na ich zdravotný stav pravidelne dohliada zverolekár.

Hoci sú exotické zvieratá najväčšou atrakciou cirkusu, práve s nimi majú cirkusanti najviac starostí. "Šelma je šelma. Zvieratá sa niekedy správajú nevyspytateľne. Pred niekoľkými rokmi ma práve na Slovensku v Bratislave napadol počas vystúpenia tiger." Túto situáciu jej pomohli vyriešiť kolegovia. "Stále je v blízkosti personál, ktorý vie, čo robiť. Šelmu odplašia vodou z hadice a keď je to potrebné, zviažu ju. Zranenia tam však boli. Tigre a levy majú obrovskú silu. Jedným chňapnutím by dokázali človeka roztrhať na kusy."

Pani Anna si spomenula na ešte hororovejší zážitok z minulosti. "Vystupovala som ešte s iným cirkusom v NDR. Cvičiteľku napadol lev a spôsobil jej vážne zranenia, z ktorých sa musela dlho liečiť. Pamätám sa na to, akoby sa to stalo včera. Predstavenie fotil istý fotograf. Chcel robiť zábery z vrchu šapitó. Varovali sme ho, že ak by k niečomu podobnému došlo alebo by dostal závrat, môže spadnúť." Fotograf namietal, že je skúsený a fotil už aj zábery z nemocnice. Vraj mu určite nemôže prísť nevoľno. "Našťastie sme ho presvedčili a dovolil nám priviazať mu istiace lano o nohu." Keď lev cvičiteľku napadol, všetci ju ratovali a odviezli do nemocnice. "Zabudli sme však na fotografa. Omdlel a niekoľko hodín visel priviazaný za nohu dole hlavou."

Niekedy sa však pri vyčíňaní svojich zvierat pobavia. "V Brne sa nám napríklad stalo, že nám utieklo šesť opíc. Bolo to veľmi humorné. Sú to cvičené opice, takže stvárali riadne kúsky. Chodili po centre mesta pochytané za ruky, pomáhali žene s dieťaťom tlačiť kočík a podobne." Kým sa im ich podarilo pochytať, stihli spraviť aj riadnu neplechu. "Vtrhli do obchodu, kde majiteľovi vysypali peniaze z kasy. Obchod potom museli zavrieť." Čosi podobné sa im stalo aj pred príchodom do Košíc. "Volali nám z Ružomberka, kde sme vystupovali pred pár dňami. Pýtali sa, či nám neutiekol tiger, lebo vraj niekto jedného zbadal na kraji lesa. Do telefónu som povedala, že určite nie, no keď som slúchadlo zavesila, radšej som sa ponáhľala skontrolovať klietku. Našťastie, ten náš v nej bol," hovorí s úsmevom.

Starostlivosť o zvieratá nie je jednoduchá záležitosť. Človek musí vedieť, ako s nimi zaobchádzať. "Manžel je cvičiteľom odmalička. Okrem toho sa vyučil za chovateľa exotických zvierat." Zvieratá je potrebné patrične kŕmiť. "Napríklad lev zožerie denne šesť kilogramov mäsa. Opice jedia najmä banány. Všetko to nosíme so sebou a keď prídeme do mesta, v ktorom vystupujeme, okamžite zháňame novú potravu." Rôzne mäsiarstvá, obchody so zeleninou a ovocím či hypermarkety teda majú z ich návštev veľkú radosť. Zložené šapitó, iný materiál aj zvieratá prevážajú v šiestich kamiónoch. Postavenie šapitó trvá dva dni, opačný proces je omnoho kratší.

Základ cirkusu tvoria manželia Paulinskí a ich deti Helena a Alex. Dopĺňa ich 80-ročný klaun Bohouš. "V prípade potreby nových členov zháňame od iných cirkusantských rodín. Prijímame pritom len ľudí zo známych rodín, takých, ktorí majú cirkus v krvi." Hlavnou vlastnosťou cirkusanta by mala byť chuť do práce. "V cirkuse má každý svoju úlohu. Ak ju nesplní, celé to neklape. Nemôže sa teda stať, že si cirkusant povie, že si spraví voľnejší deň. Potom by platilo to známe prirovnanie ´bordel ako v cirkuse´..."

Svoje umenie rodičia vštepujú aj 19-ročnej dcére Helene a 14-ročnému synovi Alexovi. Narodili sa do cirkusantskej rodiny, nemajú veľmi na výber. "Nikdy sme ich nenútili byť cirkusantmi. Prišlo to samo, prirodzene. Obaja chcú byť cirkusantmi a už dnes sú dôležitou súčasťou našich vystúpení. Iba raz mi dcéra zahlásila, že sa chce stať tenistkou a zarábať milióny. Potom ju to prešlo," hovorí s úsmevom šarmantná pani Anna. Syn Alex je jedným z najpopulárnejších artistov cirkusu, jeho kúsky zožnú spravidla veľký aplauz. Práve on by sa mal po otcovi stať novou hlavou rodiny. "Dcéra je takisto skvelá artistka. Okrem toho sa stará aj o reklamu."

S predstaveniami cestuje Cirkus Alex po celej Európe. Navštívil Francúzko, Španielsko i Nemecko. Najďalej boli v Moskve. "Bolo to veľmi náročné, no o to krajšie. Šlo o veľkú vzdialenosť a po ceste sme sa zastavili v mnohých mestách." Za týždeň vystupovali dvoch mestách. "Bolo to ako za starých čias. Presne tak to vyzeralo kedysi. Cirkusanti boli neustále na cestách, pričom sa zastavovali na rôznych miestach, kde si načas rozložili stan. Nič nebolo nachystané vopred. Jednoducho robili predstavenia tam, kde sa zastavili a dovtedy, kým bol záujem publika. Potom sa opäť pohli ďalej." Obľúbenou krajinou Cirkusu Alex je Slovensko a vraj nie preto, že tu v týchto dňoch vystupujú. "Slovenské publikum reaguje najlepšie. Pravidelne tu máme slušnú kulisu a skvelú atmosféru," tvrdí pani Anna.

Cirkusová sezóna sa začína v januári a končí v polovici septembra. "Počas sezóny vytupujeme zvyčajne päťkrát týždenne. Keď sa sezóna skončí, vrátime sa domov, kde máme stanovisko. Zazimujeme zvieratá a venujeme sa ´papierovačkám´, údržbe a chystaniu nadchádzajúcej sezóny." Väčšinou majú toľko práce, že si ani mimo sezónu nestihnú spraviť voľno. "Často cestujeme do krajín ako Francúzsko či Španielsko, kde si prácu spájame aj s dovolenkou."

V Cirkuse Alex sa neriadia striktným denným režimom. Časy, keď vstávajú a chodia spať, sa rôznia. "Vstávame však skoro, pokiaľ nezaspíme ako dnes (podotkla pani Anna s úsmevom). Nasledujú rôzne vybavovačky, robenie reklamy, starostlivosť o zvieratá, práce okolo šapitó. Dve hodiny pred vystúpením musí byť všetko pripravené. Potom sa naň nachystáme aj my sami. Ak práve necestujeme, takto vyzerá náš každý deň." Väčšinou nemajú čas zastaviť sa. Pracujú od svitu do mrku.

Počas sezóny trávia niekoľko mesiacov na cestách. Spia pri tom v špeciálnych karavanoch, ktoré sú upravené tak, aby cirkusantom poskytovali rovnaký komfort ako klasické domácnosti. "Nesprchujeme sa hadicou ani nič podobné. Interiérové vybavenie je úplne rovnaké ako v klasickom byte. Máme kuchyne, obývačky, spálne aj kúpeľne." Nato, aby sa udržali vo forme, im zvyčajne stačí pravidelný tréning. "Ja som už staršia, čiže na nejaké posilňovanie nemám chuť. Úplne mi stačí, keď sa pripravujem na samotné vystúpenie. Dcéra však napríklad najmä v období mimo sezóny posilňuje a chodí do fitnescentra."

Jednou z najťažších vecí, ktoré musia cirkusanti znášať, je samota. Neustále sú na cestách, niečo ako ľúbostné vzťahy neprichádza do úvahy. Ak sa aj s niekým stihnú zoznámiť, často ich už nikdy neuvidia. "Áno, je to tak. Preto si väčšinou cirkusanti berú len cirkusantov. Ak by sa zamilovali do niekoho z vonku, musel by s nimi cestovať. Inak by sa nevideli." Ako príklad lásky v šapitó môže poslúžiť okrem manželstva samotnej riaditeľky cirkusu i jej dcéra helena. Zasnúbila sa s jedným z cvičiteľov Cirkusu Alex.