Zamedziť im a dbať na bezpečie cestujúcich majú za úlohu železniční policajti. Ako vyzerá ich služba, čo je na nej najťažšie a s akými prípadmi sa stretávajú, sme sa pozhovárali s príslušníkmi Oddelenia sprevádzania vlakov osobnej prepravy Oblastnej správy Železničnej polície Košice. Teda s hliadkou, ktorá pôsobí priamo vo vlakových súpravách, ale aj s takou, ktorá má na starosti poriadok v budove železničnej stanice a jej okolí.

Aby sme videli železničných policajtov priamo v akcii, rozhodli sme sa stráviť s nimi časť ich služby. Ako prvú sme sprevádzali hliadku, ktorá pôsobí priamo vo vlakových súpravách. Absolvovali sme s nimi nedeľnú trasu rýchlika do Prahy, pričom sme vystúpili v Spišskej Novej Vsi a vrátili sa tou istou cestou späť do Košíc. "Najživšie služby bývajú v noci z piatka na sobotu a z nedele na pondelok. Vtedy totiž cestujú domov a späť študenti a zamestnanci rôznych fabrík," vysvetľuje nám jeden zo službukonajúcich príslušníkov Železničnej polície (ŽP).

Ich prioritnou úlohou je kontrolovať dodržiavanie poriadku vo vlaku. "Do našich kompetencií spadá celé východné Slovensko. V minulosti sme cestovali až do Liptovského Mikuláša, v súčasnosti je však pomyselnou hranicou Poprad." Nie je to však pravidlo. Niekedy je potrebné pomôcť kolegom v iných mestách a cestujú tak aj na západ republiky. "Väčšinou však nejdeme celú trasu vlaku. Po určitom úseku nás vystrieda iná hliadka a my prestúpime do vlaku, ktorý ide opačným smerom."

Príslušníci ŽP sa nenachádzajú v každej súprave. "Vlaky sa kontrolujú 'námatkovo', teda koordinátor niektoré náhodne vytipuje." Nie vždy sa to však robí náhodne. Ako už spomenuli, za roky služby vedia odhadnúť, v ktorom vlaku bude najviac neporiadku a na ktoré je potrebné sa zamerať. "Ide najmä o medzištátne vlaky, ktoré v období víkendov a sviatkov vozia pracujúcich a študentov domov a späť. Samozrejmosťou je kontrola vo vlakoch, prevážajúcich napríklad futbalových fanúšikov. V minulosti to bolo ´divoké´ najmä so slovanistami a Trnavčanmi. V súčasnosti sa to výrazne zlepšilo. Fanúšikovia až tak nevyvádzajú, často si totiž prenajímajú celé vlaky a platiť škody by sa im nechcelo."

Pri práci dbá ŽP v prvom rade o to, aby sa nepoškodzoval majetok ŽSR a cestujúcich. "Ak vidíme, že niekto robí neporiadok, upozorníme ho. Ak to nepomôže a cestujúci začne vystrájať opäť, uložíme mu pokutu. Maximálna čiastka, ktorú môžeme od previnilca žiadať na mieste, je 33 eúr." Ak dôjde k poškodeniu zariadenia vlaku škodu zdokumentujú a postúpia n ďalšie riešenie.
Najväčšie problémy robia podnapití ľudia. Ani zďaleka sa však nedá povedať, že by vyčíňala len mládež. "Keď sa robotníci zo zahraničia vracajú domov, pestujú akýsi slovenský zvyk. Poriadne sa napijú, pričom prepijú značnú časť výplaty. S takýmto človekom sú spravidla samé problémy."

Najčastejšie sa však ŽP stretáva s drobnými prehreškami, za ktoré udeľuje aj pokuty. "Napríklad za fajčenie. Vo vlaku sa nesmie fajčiť už ani v reštauračných vozňoch." Aj počas našej reportáže sme takmer pristihli slečnu, ktorá si čas vo vlaku krátila cigaretou. Nasledovali sme pach cigaretového dymu, no keď sme do kupé vošli, fajčiarka už stála pri otvorenom okne a vetrala...

Prípadmi, na ktoré príslušníci ŽP spomínajú najmenej radi, sú jednoznačne samovražedné udalosti. Tie sú na vlakových tratiach pomerne časté. "Ja som to zažil sedemkrát, kolega päťkrát. Ľudia páchajú samovraždy na vlakových tratiach preto, že ide o istú smrť. Nikdy však nepochopím takéto skratové konanie. Nepostavil by som sa ani pred auto, nieto ešte pred taký veľký stroj, ako je vlak. Brzdná dráha je pri stokilometrovej rýchlosti 700 metrov." Pri zabezpečovaní miesta činu tak často vidia otrasné obrazy.

Nie vždy však musí ísť o samovrahov. "Na košickej stanici sa stalo, že sa jeden podnapitý mladík pokúšal nastúpiť do rozbehnutého vlaku. Súprava ho zachytila a odrezala mu nohu..." Nápomocní sú teda aj pri zásahoch zdravotnej pomoci. Nedávno napríklad člen michalovskej hliadky zachránil život človeku, ktorý skolaboval v staničnom vestibule. Okolosediaci si mysleli, že je opitý, a tak na situáciu nereagovali. Príslušník ŽP však zhotnotil stav cestujúceho správne a masážou srdca až do najbližšej stanice ho udržal pri živote.

Vo vlaku stretáva ŽP najrozmanitejšiu škálu ľudí. Stalo sa napríklad, že sa s ňou pokúšal flirtovať pár rómskych transvestitov. Inokedy pri zásahu natrafia na ilegálnych prisťahovalcov. "Ide o pomerne časté prípady. Na dotyčnom jednoducho vidíme, že nepochádza z našich končín. Keď od neho pýtame doklady, no on nás len nemo pozerá, prípadne rozpráva cudzou rečou, vieme, že ide o prisťahovalca." Keď nedokáže predložiť doklad totožnosti, do najbližšej stanice privolajú cudzineckú políciu. "Najčastejšie takto prichytíme ľudí z Moldavska či Rumunska. Oni sú však aj radi, že ich odovzdáme cudzineckej polícii. Často totiž ani nevedia, v ktorej krajine sa nachádzajú. Cestujú mnoho dní, pričom neraz už dlhší čas nejedli."

Tradičnými čiernymi cestujúcimi sú bezdomovci. "Ak len cestujú ´na čierno´, nie je to naša starosť a rieši si to sprievodca. My zasahujeme, až keď vadia cestujúcim, napríklad ak zapáchajú. Tento problém sa však nikdy nevyrieši, bezdomovci budú vo vlakoch spávať a cestovať nimi vždy." Vo vlakoch sú častým javom krádeže. Niekedy je až zarážajúca ľahostajnosť a nezodpovednosť cestujúcich. "Jeden muž nechal tašku s peniazmi a inými vecami v kupé a odišiel do reštauračného vozňa. Tam strávil dve hodiny popíjaním alkoholu. Keď sa vrátil, kupé bolo prázdne. Potom sa s nami hádal, že na čo tam sme. Ľudia sú niekedy veľmi nezodpovední."

Vlakmi cestuje aj mnoho zaľúbených párikov, ktorým je cesta pridlhá a pokúšajú sa ju spríjemniť túlením či horúcimi bozkami. Zájde to niekedy aj ďalej? "S prípadmi pohlavného styku vo vlaku sa veľmi nestretávame. Ide o výnimky. Ak by niekto nad niečím podobným rozmýšľal, neodporúčam mu to. Po prichytení by sa totiž musel vozeň dezinfikovať a všetky náklady by platil samotný previnilec. Ide pritom o nemalú čiastku."

Ďalšou kuriozitou sú prípady vymyslených krádeží. "Chodia za nami cestujúci s tým, že chcú nahlásiť krádež. Neskôr sa však zamotajú do vlastných výmyslov a po čase sa priznajú, že si to vymysleli len preto, že sa doma nechceli priznať, že vec stratili. V jednom prípade sa nám jeden muž priznal, že prepil celú výplatu a nevedel, čo má doma povedať manželke." Niekoľkokrát však zažili aj opačné situácie. "Prišiel za mnou muž, ktorý nahlásil krádež. Spýtal som sa ho, o akú sumu ide. Odpovedal mi, že dvesto. Spísal som teda zápisnicu a napísal do nej sumu. V tom ma poopravil, že mal na mysli dvestotisíc," so smiechom spomína na to, ako sa na cestujúceho zarazene pozrel.

Aby sme mali mozaiku predstavy o práci príslušníkov ŽP kompletnú, strávili sme aj niekoľko minút s hliadkou na košickej železničnej stanici a v jej okolí. Jej úlohou bolo okrem iného dozerať na to, aby sa na nástupištiach a v priestoroch ŽSR nekradlo. "Tiež dávame pozor, aby cestujúcich neotravovali rôzne ´živly´, ktorých je tu požehnane," hovorí jeden z dvojice príslušníkov hliadky. Popri tom riešia najmä drobné priestupky, ako pitie alkoholu na verejnom priestranstve (ktorým je aj ŽS), fajčenie v priestoroch nástupíšť či stanice.. "Všetko si riešime sami. Staničná budova, koľajnice a priestor 10 metrov na obe strany od koľajníc je plne v našich kompetenciách."

Každému, kto železničnú stanicu navštevuje, je jasné, že príslušníci ŽP majú najviac práce s nespratnými bezdomovcami. "Začína sa to pravidelne každú noc zhruba o deviatej hodine. V zime sú tu nepretržite. Je im zima, preto sa zohrievajú alkoholom. Keď sú opití, robia neporiadok, hádajú sa medzi sebou a niekedy aj bijú. Potom musíme zjednávať nápravu." Vylihovanie v priestoroch stanice alebo spánok však nie sú priestupkami. "Proti ľuďom, ktorí tu spia, nemôžeme zakročiť. Porušenie predpisov nastáva až vtedy, keď človek vzbudzuje verejné pohoršenie - teda napríklad ak zapácha."

Za najvážnejšie prípady pokladajú rovnako ako ich kolegovia z vlakov - samovraždy. "Je to veľmi nepríjemné. Okrem toho som zasahoval napríklad pri dvoch vykoľajeniach nákladných vlakoch. Často sa stretávame s krádežami. V budove stanice sa nachádza potravinový supermarket, v ktorom kradnú najmä Rómovia." Niekoľkokrát zasahovali aj pri bitkách. Ešte sa však nestretli s nejakou šarvátkou, ktorá by ohrozovala život niektorého z aktérov. "Väčšinou sú to bitky bez nožov alebo iných predmetov. Ak niečo podobné uvidíme, patrične v zmysle zákona zakročíme. Každý policajt však môže ísť len do zásahu, o ktorom vie, že ho zvládne."

Vo svojej práci pokladajú za najdôležitejšiu trpezlivosť. "Tak túto vlastnosť by mal mať každý, kto sa chce stať príslušníkom ŽP. Niektoré zmeny sú totiž veľmi náročné. Keď opakovane napomíname už po dvadsiatykrát v tú istú noc toho istého bezdomovca, máme toho skutočne dosť. Stále je však potrebné zachovať si chladnú hlavu a postupovať podľa zákona."

24 hodín denne dbajú príslušníci ŽP o pohodlie a bezpečnosť cestujúcich. Svoju prácu sa snažia predstaviť napríklad týmto článkom, ale aj pomocou rôznych akcií. Napríklad "Železničná polícia deťom", ktorá sa konala v rámci nedávnych osláv Dňa mesta Košice. ŽP sa jednoducho chce priblížiť ľuďom a ukázať im, že je o ich bezpečnosť vo vlakoch a okolitých priestoroch postarané.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári