Počas dvoch dní v Košiciach prezentoval tradičnú muziku svojho ľudu, porozprával čo-to o ich zvykoch, šamanizme, ale viedol napríklad aj workshop tradičného altajského "grdelného" spevu. Ako vyzerá život v Altajských horách, ale aj o tom, čo to vlastne altajský šamanizmus je, sme sa s ním s pomocou prekladateľa z ruštiny pozhovárali.

Artium je len krstné a zároveň "umelecké" meno altajského šamana. Predstavovať sa celým menom by bolo pre ľudí z jeho kraja ťažké. Majú totiž zložité mená, skladajúce sa z viacerých slov. Z nich každé určuje nejakú príslušnosť. "V mojom mene je napríklad aj Ochy. Je to slovo, ktoré majú v mene všetci ľudia môjho rodu. Nepíše sa nikde v dokladoch, nie je oficiálne. No všetci ľudia z môjho rodu ho automaticky používajú. Funguje to tak niekoľko generácií po sebe," hovorí Artium. Vysvetlil nám aj to, že jeho meno po preklade do slovenčiny znamená niečo ako "Ochranca ohňa".

Altaj je jedno z najdlhších a možno najkrajších nedotknutých miest na svete. Jeho dĺžka je 1 900 km a šírka 600 km. Rozkladá sa v strednej Ázii a väčšina patrí samosprávne do Ruska. Rozmanitosť prírody Altaja je daná členitosťou povrchu i polohou na rozhraní sibírskej tajgy, kazašských stepí a stredoázijských polopúští. Altaj tvorí bariéru medzi severom a juhom, východom a západom Ázie. Povrch tejto oblasti tvorí cédrová tajga, púšť a horúca step hneď vedľa ľadovcov. Pestrosť dotvárajú močiare a vlhké lesy v susedstve vyprahnutých strání a krasových plošín. Vysoké chrbty sú striedané plochými kotlinami a horskými plošinami.

"Moja dedina sa nazýva Besh - Ozek. Skladá sa z piatich osád, ktoré ležia v kotlinách medzi horami a spolu tvoria obrazec podobný kruhu. Dokopy má približne 730 obyvateľov." Altaj je jedným z posledných takmer neprebádaných oblastí na Zemi. Preto je tam panenská príroda, nenarušená človekom. Neexistujú tam žiadne mestá či metropoly. Ľudia tam žijú len v dedinách medzi kopcami, podobných tej Artiumovej. Najväčšie mesto tejto oblasti má dve ulice. Celú oblasť Altajska pritom obývajú ľudia s podobným pôvodom. "Kedysi sme boli jeden veľký národ. Potom nás však ´sovieti´ násilne porozdeľovali do rôznych skupín. Takto sme sa od seba oddelili. Medzi jednotlivými skupinami však nie sú veľké rozdiely. Mierne sa líšia napríklad len naše dialekty."

Hoci ide o takmer opustenú oblasť, jej obyvatelia nie sú analfabetmi. Chodia do školy a mnohí z nich sú vzdelaní ľudia. "Existuje u nas klasické základné vzdelanie. Skladá sa z jedenástich ročníkov. Na základnej škole sa vyučujú najmä základné predmety, ktoré majú vytvárať predpoklad pre to, aby sa jej absolvent vedel uplatniť v nejakom odbore. Učil som sa tam ruštinu, altajčinu, matematiku, fyziku, chémiu..." Túto školu mal k dispozícii priamo v domovskej dedine.

Potom však musel kvôli vzdelaniu cestovať. Chcel si ho totiž zdokonaliť, k čomu nemal v Besh - Ozeku podmienky. "Musel som cestovať do inej dediny, kde som študoval špeciálnu školu, zameranú na kultúrnu výučbu. Učili sme sa samotnú kultúru, ale aj to, ako organizovať rôzne kultúrne podujatia. Teda to, čo potrebuje človek k tomu, aby mohol v budúcnosti pracovať v oblasti kultúry." Popri tom študoval aj hru na tradičných altajských hudobných nástrojoch.

Na prednáške Artium spomenul aj jeden zaujímavý zvyk svojho ľudu. Ak chce chlap upútať ženskú pozornosť, nepríde za ňou a nepovie jej o sympatiách, ktoré k nej prechováva. Musí vziať hudobný nástroj, hrať na ňom a do hry vložiť všetok svoj cit, ktorý chce objektu svojho dvorenia prezentovať. Potom žena sama rozhodne, či mu dá, alebo nedá šancu. Artium však svoju manželku získal o čosi prozaickejšie, no pre nás rovnako nezvyčajne. "V škole som mal dobrého kamaráta. Dohodol som sa s ním, že pôjdeme po jeho sestru. Zobral ma za ňou do jeho dediny autom. Tam sme ju zavolali, že sa s ňou chceme pozhovárať. Vzal som ju potom k sebe domov, kde moja mama na druhý deň spravila oslavu a zasnúbili sme sa," hovorí o tomto "promptnom" riešení ich vzťahu. Dnes je s vyvolenou šťastne ženatý a narodil sa im syn, ktorý má dva mesiace.

Vo svojej malej dedine je Artium váženou osobnosťou. V civile totiž pracuje ako riaditeľ domu kultúry. Okrem toho učí deti hrdelný spev a hru na tradičných altajských nástrojoch. "Doma si potom žijem takým bežným životom. Gazdujem okolo domu, ak treba niečo opraviť, opravím, udržiavam oheň, kŕmim kravy, svine..."

Šamanizmus je pre ľudí z Altaja každodennou súčasťou źivota. "Je to niečo, v čom sme vychovávaní, v čom vyrastáme. Nikto ma šamanizmu neučil, jednoducho mi to vštepovali rodičia. Učil som sa to sám, keďže som vyrastal v prostredí, kde to človek nevyhnutne potrebuje." Šamanské poznatky má teda do určitej miery každý obyvateľ tejto oblasti. Na každom zvlášť je už ďalej to, či sa v nich bude zdokonaľovať a rozvíjať ich.

Vieru, v ktorej šamani ako on žijú, by ani nenazval vierou. "Bolo by to zavádzajúce. Neveríme totiž v žiadneho boha. Je to istá náuka. Nepoužívame žiadne dogmy a pravidlá, ktoré musí človek dodržiavať. Neveríme v nebo ani peklo. Jednoducho sa učíme komunikovať s tým, čo nás obklopuje. S horami, vodou, slnkom, vetrom, ale napríklad aj s duchmi. Snažíme sa im porozumieť." Existujú dva druhy šamanov - bieli a čierni. "Oba druhy pomáhajú ľuďom. To, že sú niektorí čierni, neznamená, že by ľuďom ubližovali. Bieli šamani však používajú pomoc dobrých síl, zatiaľ čo čierni komunikujú so zlými silami a démonmi."

O tom, že šamanské umenie funguje aj v praxi, existuje niekoľko dôkazov. Ako jeden z nich môže poslúžiť aj príbeh, ktorý nám Artium rozpovedal. "Pred niekoľkými rokmi našli archeológovia v severnom Altajsku princeznú starú 2 500 rokov. Bola úplne zachovaná, s mäsom a kožou. Bola totiž zakonzervovaná a v ľade. Archeológovia ju chceli odviezť preč, lebo v blízkosti nebolo vybudované žiadne múzeum. Proti tomu protestovali práve miestni šamani. Predpovedali totiž, že ak ju odvezú, budú sa v danom kraji diať rôzne živelné katastrofy." Archeológovia ich však nepočúvali a princeznú odviezli. Kade-tade ju ukazovali, no časom sa začala rozpadať. V súčasnosti sa predpokladá, že o pár rokov z nej ostane už len kostra. "Najhoršie je však na tom to, že sa slová šamanov naplnili. V kraji, kde ju objavili a odkiaľ ju vzali preč, nastali veľké zemetrasenia a do zeme sa prepadla plocha veľká asi ako futbalový štadión. Na jej mieste začala vytekať teplá voda a vytvorila jazero."

Viera Altajcov má bohatú tradíciu. "Kedysi vyznávalo naše učenie takmer celé Rusko. Potom však prišli kresťania a väčšina Rusov sa nechala kristianizovať. Vraj kvôli tomu, že to bolo výhodné - keďže sa týmto krokom zjednotilo takmer celé Rusko. Tých, ktorí sa kristianizovaniu odmietali podrobiť, nútili ku kresťanstvu násilne, prípadne museli platiť nejaké poplatky alebo sa museli vysťahovať z oblasti, v ktorej žili." Aj preto je Artium hrdý, že si jeho krajania svoje duchovné učenie dokázali zachovať. Dodáva však, že žiadnu vieru nepokladajú za niečo zlé. "Ak sa chce niekto stať budhistom alebo mohamedánom, nemáme nič proti. Môže tak spraviť a popritom bude používať naďalej altajské duchovné učenie. Tieto veci sa totiž navzájom nevylučujú."

V poslednom období sa však aj u nich začal objavovať negatívny jav, ktorý v Európe dokonale poznáme - falošní šamani. "Šaman by o sebe nemal tvrdiť, že je šamanom. Niektorí ľudia sa totiž za nich vyhlasujú. Mnoho z nich ľudí len zavádza. Človeku, ktorý za ním príde so žiadosťou o pomoc, vyzve, aby mu dal nejaký dobytok na obetu duchom. On si ho však nechá. Jednoducho ľudí zavádza."
Za šamana sa však nemôže vyhlásiť hocikto. "V praxi to funguje tak, že si samotní šamani vyberajú svojich nasledovníkov. Každý človek má energiu. Šamani ju dokážu vidieť. Ak na niekom vidia, že ju má veľmi silnú, vezmú ho do svojej opatery, usmerňujú ho a učia, ako s ňou narábať a formovať ju tak, aby mohol pomáhať ľuďom."

Artium šamanom nie je, iba šamanskú tradíciu propaguje. Nerád teda o sebe hovorí ako o šamanovi. "Nechcem byť šamanom. Ten totiž musí pomáhať ľuďom, potrebuje to kvôli tomu, aby sa zbavoval veľkej energie, ktorú má. Môže sa stať, že za ním ľudia prestanú chodiť a energia sa v ňom nakopí. Potom môže pôsobiť kontraproduktívne. Takýto šaman môže ublížiť sebe aj ostatným." Preto vraj v minulosti existovali aj zlí šamani. Energia sa v nich nakopila a oni nevedeli, ako ju ventilovať. V niektorých prípadoch vraj takto dokázali zabiť človeka myšlienkami.

Obvyklou oblasťou, v ktorej altajskí šamani pomáhajú ľuďom, je zdravie. "Za šamanmi chodia najmä chorí ľudia alebo takí, ktorým nezabrala lekárska liečba a sú bezradní. Dokážu však pomáhať aj pri bežných problémoch, ako napríklad hľadanie strateného koňa. Šaman dokáže svojou mysľou zistiť, kde je, prípadne, či je ešte nažive."

V Košiciach Artium prezentoval aj svoje pozoruhodné hudobné umenie. Okrem hrdelného spevu zahral na mnoho tradičných altajských hudobných nástrojov. "Základnými sú topšur, konus, šur, ikili a čatahan. Okrem toho však používam množstvo rôznych chrastidiel, bubnov a podobne." Hru na topšur študoval tri roky, na ostatné nástroje sa učil popritom, svojpomocne. Hru na týchto nástrojoch okrem iného vyučuje vo svojej aj susednej dedine. Košičania pri jeho virtuozite takisto žasli. Niečo podobné sa u nás často nevidí. Artium napríklad dokázal na kúsku igelitovej tašky hodnoverne napodobniť vtáčí spev.

Európania sa o jeho talente dozvedeli náhodne. "Nebol som spokojný so svojou prácou. Chcel som si nájsť nové zamestnanie, preto som vycestoval do regionálneho strediska, či by mi nevedeli pomôcť. Tam som sa zoznámil so skupinou Maďarov, ktorí organizujú rôzne festivaly tradičnej hudby. Ukázal som im moju dedinu, zahral im niečo a pozvali ma do Maďarska." Takto Artium pred rokom po prvýkrát uvidel tvár civilizovaného západu. Nasledovali workshopy v Poľsku, Česku a v máji aj vo viacerých slovenských mestách. O rozdieloch medzi životom v Altajsku a Európe ani nedokáže hovoriť. "Vôbec neviem, kde by som mal začať. Rozdielne je to totiž úplne vo všetkom. Všetko, čo okolo seba vidím, je pre mňa nové. Ja totiž žijem v úplne odlišnom svete - prostredí, podmienkach, kultúre, medzi inými ľuďmi."

Plány do budúcna nemá veľké. O workshopoch v iných krajinách, ďalej na západ, ešte nechce hovoriť, no nebráni sa im. "Prvoradý je však pre mňa život mojej manželky, syna a môj. To je to najhlavnejšie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári