ladých motorkárov, do toho krásne piesne Vaša Patejdla a na konci opravená stará fontána. Predstaviteľka vtedajšej Zuzany, Eva Vejmělková, mala v čase nakrúcania filmu len 16 rokov. Nedávno oslávila štyridsiatku a nám tento rozhovor ochotne poskytla "o päť minút dvanásť" pred nedávnym megakoncertom Fontána pre Zuzanu v Steel Aréne.

Je rok 1985. Partia spolužiakov a kamarátov točí prvý diel Fontány pre Zuzanu. Zabávajú sa a netušia, čo bude o pár rokov. Že ich čaká ešte jeden diel a ešte jeden, potom muzikál a dokonca šnúra megakoncertov, na ktorých sa všetci stretnú a budú spomínať na časy pred 24 rokmi. Čo vlastne "Fontána" pre Evu znamená? "Tak, ako sa spieva v jednej piesni odtiaľto, Fontána lásky, osud môj, tak to asi bude, keďže ma prenasleduje resp. sprevádza celých 24 rokov. Vlastne, vďaka fontáne som spoznala aj svojho manžela, svoju životnú lásku, s ktorým mám dve deti...."

"Fontána" bol Pre E. Vejmělkovú prvý tínedžerský film. "Bolo na ňom úžasné to, že sme ho točili celá partia z nášho ostravského konzervatória. Môjho prvého chlapca Olina hral môj spolužiak priamo z ročníka Jiří Bábek, domovníka Domoráka hral môj učiteľ herectva Miroslav Holub. Boli sme jedna veľká super partia a užívali sme si to. Nebrali sme to ako natáčanie. Bola to pre nás veľká zábava so všetkými ľuďmi okolo. Takže krásne zážitky a spomienky, to sú pre mňa všetky ´fontány´."

Osem rokov po prvej časti uzrela svetlo sveta druhá. Zuzana Petrová dospela, dostala sa do problémov a film sa teda začína väzením. Dvojka je opäť plná nesmrteľných hitov, hviezd (Pavol Habera, Lucie Bíla, Ibrahim Maiga, Maroš Kramár, Helena Ružičková...) a hoci mala neprajníkov, týmto sa to celé zďaleka neskončilo. Aký bol pre Evu návrat do "Fontány"? "Zase som sa vrátila do štábu akoby tých istých ľudí, takže to bol akoby návrat domov. Obavy som trošku mala z Paľa Haberu, lebo som vedela, že je to známy spevák. Bála som sa teda, ako na tom bude herecky, či to nebude nejaká namyslená hviezda. Veľmi milo ma však prekvapil. Zistila som, že je to nielen dobrý kamoš, ale aj dobrý herec. To som bola veľmi rada. ´Dvojku´ sme točili v Rusku, zažila som tam množstvo vecí a veľmi ma to obohatilo, ako každý diel."

Voľné pokračovanie filmu sa dočkalo svojho zrodu v roku 1999. Zuzana odchádza do Afriky, aby pomohla od nechcenej svadby kamošovi Vápnovi (Ibrahim Maiga). Aj tu ju však čaká osudová fontána a s ňou konečne aj osudová láska. Scény sa točili striedavo v Bratislave a v krásnej africkej prírode. Konkrétne v Zimbabwe v dedine Tengenenge a pri Viktóriiných vodopádoch. "Pred trojkou som nikdy nebola v Afrike. Bola som tam teda po prvý raz a bol to pre mňa obrovský zážitok. Možno práve preto mám ten tretí diel najradšej. Afriku som si naozaj zamilovala a určite by som sa tam rada niekedy vrátila. Bohužiaľ, v Zimbabwe, tam kde sme natáčali, je momentálne vláda ovládaná prezidentom Robertom Mugabem. Je to tam teda veľmi nebezpečné. Tiež som tam chcela vziať aj svoje deti a ukázať im miesta, kde sme natáčali. Afriku teda milujem, a nielen tú nádhernú prírodu, ale hlavne ľudí, ktorí majú slnko nielen nad hlavou, ale aj v očiach a v duši. Takže Afrika je moja veľká láska."

Natáčanie v slnkom zaliatej Afrike určite nebolo ľahké. Horúčavy, sucho a rôzne druhy hmyzu, ktoré my poznáme iba z obrázkov či z televízie. Napriek tomu všetkému prebehlo bez ujmy na zdraví. "Nemali sme tam žiadne problémy, napriek tomu, že sme tam strávili tri mesiace, čo je dosť dlhý čas. Akurát si pamätám, že sme na miesto natáčania cestovali veľmi dlho. Kvôli tomu sme museli vstávať o tretej ráno. Bolo to teda náročné na čas. O tretej vstať a ďalšie tri hodiny sa presúvať, potom celý deň točiť a zase tri hodiny cestovať do hotela. Myslím, že okrem toho tam žiadne problémy neboli. Samozrejme moskyty tam sú, ale my všetci sme boli proti nim očkovaní a mali sme pre istotu aj lieky. Všetko, našťastie, prebehlo bez nejakých zdravotných problémov."

Všetky tri "fontány", plus muzikál a megakoncert navyše sú dôkazom toho, že Fontána pre Zuzanu je už kultový príbeh s nesmrteľnými hitmi. Tušila "Zuzana" kedysi, aký boom to raz spôsobí? "Toto určite nemohol nikto tušiť. Samozrejme, boli sme veľmi radi, že to malo taký úspech a že dodnes si ľudia pamätajú tie filmy. No určite nikto z nás nemal ani potuchy - šli sme s kožou na trh. (smiech)."

Ľudia si teda dodnes radi pozrú tieto filmy. E. Vejmělková si však s nimi svoje prežila. "Ja sa už na tie filmy nepozerám, ale teraz, v tejto dobe, ich púšťam svojim deťom, ktoré nemali ani potuchy, čo ich mamička robila dlhý čas. Nedávno sme boli na megakoncerte v Ostrave, kde som vzala so sebou obe, Taru i Ritu. Takže sa do toho trošku dostali, teraz sa mi stane, že ich pristihnem, ako si púšťajú filmy a dívajú sa na to. No ja sama si ich už nepúšťam. A ak aj náhodou, potom je to pre mňa veľká nostalgia. To už sú filmy pre pamätníkov, tá jednotka teda určite. Je to však aj o tom, že keď sa už dívam na filmy alebo keď som si pozrela muzikál, mám odstup od deja, a od toho, čo sa deje na tej obrazovke. Skôr si spomínam na to, čo sme zažívali, čo predchádzalo ktorému záberu, ako sme to celé tvorili a ako sme si potom užívali na hoteli s Luckou (Bílou). Ak už teda pozerám ´fontánu´, myslím na to, čo bolo okolo nej, nie na konkrétny film. Za každým záberom hľadám spomienky na kamarátov."

Málokto však vie, že keby sa kedysi E. Vejmělková jedného dňa neuliala zo školy, možno by z nej nebola herečka. Keď hrala prvú "fontánu", mala už za sebou nejaké skúsenosti pred kamerou. V ôsmej triede sa jej raz nechcelo ísť do školy. V novinách čítala, že hľadajú do filmu blonďavé, 16-ročné a vysoké dievča. "Mala som štrnásť, nebola som vysoká a ani moje vlasy neboli celkom blond. Na konkurz som však šla, lebo som potrebovala ospravedlnenku do školy. No a stalo sa, že ma obsadili do roly Nory v nemeckom filme Modrá hodina, ktorý sa točil v Ostrave. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok, celá tá atmosféra. Preto som sa hneď rozhodla podať si prihlášku na konzervatórium."

Pomedzi "fontány" časom prišli ďalšie herecké ponuky. E. Vejmělková sa stala súčasťou série českých filmov "o básnikoch", konkrétne si zahrala v tretej časti Jak básníkům chutná život. Stvárnila rolu Aleny, prezývanej Píšťalka. Krátko sa mihla aj vo veľkofilme Dračie srdce. V roku 1999, keď padla posledná klapka filmu Fontána pre Zuzanu 3, si E. Vejmělková povedala "dosť". V tom čase skončila s herectvom a začala sa venovať tomu, čo jej osud s fontánami priniesol. Manželovi Dušanovi Rapošovi, a následne aj dvom dcéram, Tare a Rite. "S filmom som nesekla, len som sa vydala a porodila deti. No a ja nie som ten typ ženy, ktorý zverí svoje malé deti opatrovateľke. Starám sa o ne a som takto šťastná. Materstvo si veľmi užívam. Ani do budúcna sa už nechystám venovať filmom, skôr psychológii."

Nejaký čas po ukončení konzervatória začala E. Vejmělková študovať psychológiu. Dôvod? Veľmi ju mrzelo, že herec je akoby závislý od toho, čo mu kto ponúkne, kto ho osloví. Ako hovorí, povedala si, že by teda chcela mať nejakú prácu, nejakú profesiu do života. Študovať práve psychológiu sa rozhodla preto, lebo psychológia má k herectvu blízko. Každý dobrý psychológ musí byť trošku herec a naopak.

"Vyštudovala som teda psychológiu v Olomouci a potom som pracovala dva roky na čiastočný úväzok v pražskej psychiatrickej liečebni v Bohniciach s drogovo závislými. To mi veľmi pomohlo neskôr, keď som točila film ´Suzanne´, kde som hrala narkomanku. Tá práca s drogovo závislými dievčatami mi veľmi pomohla v pochopení a zahraní tej postavy. Keďže nie som z Prahy, bývala som s tými dievčatami v tom pavilóne, kde sa liečili. Toto bola pre mňa obrovská skúsenosť, lebo takto som s nimi bola od rána do noci. Chodili sa ku mne vyrozprávať a takto som sa o nich dozvedala viac, ako keby som tam pracovala ako normálny terapeut. Potom ma teda veľmi potešilo, keď tie ´narkomanky´ prišli na premiéru ´Suzanne´ a povedali Áno, takto by to mohlo byť. To bola pre mňa obrovská pocta, veľký kompliment a najlepšia kritika mojej práce. Lebo tie dievčatá, čo to zažili, povedali, že takto nejako to mohli prežiť."

E. Vejmělková sa aj naďalej venuje práci s drogovo závislými a popri tom sa v meste Havířov, kde žije, stará o rodinu. "Moja mladšia dcéra má štyri roky, staršia už chodí do školy a má množstvo krúžkov. Balet, tanec, klavír, flautu... Takže robím taxikárku, keďže ju všade rozvážam. Popri tom sme spolu s Dušanom vytvorili operu ´Pietro a Lucia´. Dušan ju skomponoval a ja som tam napísala texty árií. Malo by sa to uviesť niekedy v budúcom roku."

Napriek tomu, že Eva Vejmělková už nemá 16 rokov, ako v prvej "Fontáne" a pribudli jej dve malé deti, na svoj vek nevyzerá. Vraví však, že na to nijaký zvláštny recept nemá. "Ja som v duši stále taká istá ako pre tými 24 rokmi, akurát ten zovňajšok to prezradí. Ja sa snažím maskovať, akože som dospelá a už aj matka. Napriek tomu sme však obaja s Dušanom akoby večne mladí. Tie roky na nás vidieť, no v duši sme ostali stále deťmi. My dvaja sme sa naozaj našli," smeje sa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári