Ak by jeho hlavný aktér spáchal pokus o vraždu, z ktorého bol obvinený, iba o mesiac neskôr, už by sa na neho vzťahovala sadzba 15 až 25 rokov alebo doživotie. Takto bol vo veku 17 rokov a 11 mesiacov posudzovaný "zhovievavejšie", teda v intervale od 7 do 15 rokov. Koľko napokon dostal, o tom až na záver dnešného príbehu.
Lukáš určite nepatril medzi intelektuálnu elitu osady pri Košických Olšanoch, kde od narodenia býval. Nečudo. V 5. ročníku základnej školy si zrejme povedal, že po vedomostnej stránke je na život dostatočne pripravený, preto do "šestky" už nenastúpil. Pravda, značný podiel na tomto stave zohral aj fakt, že Lukáš sa ako 16-ročný podrobil vážnemu chirurgickému zákroku. Navyše, lekári mu zoperovali nesprávnu stranu pľúc, čo s následnou, život zachraňujúcou druhou, zanechalo na mladíkovej psychike negatívne dôsledky.
Druhým hlavným hrdinom príbehu bol v tom čase 8-ročný Dávid, mimochodom, Lukášov príbuzný. Keďže aj on školu poctivo zanedbával, ani on by v prípade účasti vo vedomostnej súťaži typu "Milionár" nepostúpil do prvého predkola. Ak aj do školy prišiel, namiesto učenia sa bil a kradol spolužiakom veci. Jeho psychologické vyšetrenie odhalilo, že je impulzívny, voči rovesníkom i starším sa správa provokatívne a verbálne hrubo. Práve táto vlastnosť ho vlani v auguste takmer stála život...
Boli dve hodiny popoludní, keď sa Lukáš i Dávid poflakovali na brehu rieky Torysa a venovali sa jednej z mála pracovných činnosti, ktorá Rómov ešte ako tak baví. Bol ňou zber železného šrotu. Dávidovi, ktorý v ten deň ešte do nikoho nezapáral, pripadal bratranec Lukáš ako vhodný objekt na dohnanie zameškaného. Najprv ho iba slovne urážal a nadával mu do šialených, neskôr do neho hodil kameň. Samozrejme, takú trúfalosť od decka Lukáš nechal len tak. Priskočil k faganovi a chytil ho pod krk. Keby vtedy Dávid zmĺkol a pochopil, že riskuje život, možno by sa potýčka skončila iba pár podliatinami na jeho koži. No on nie. Ďalej Lukášovi nadával a urážal ho.
To už bolo na mladíka priveľa. "Jednou rukou som ho držal a druhou som vybral z vrecka nohavíc nožík," opísal neskôr Lukáš svoje konanie. "Najprv som s ním iba tak mával, aby som ho postrašil. Nedokázal by som ho pichnúť. A ani som nechcel. Ale on i stále nadával...."
Vtedy čosi Lukášovi v hlave preskočilo. Chlapca sotil na zem a tam ho zľahka porezal na krku. To však nebolo všetko. Vzápätí chlapca dvakrát bodol do ľavej strany brucha, potom dvakrát do hrude a znova ho porezal na krku. "Vtedy vstal a rozbehol sa preč," pokračoval Lukáš v opise incidentu. "Utekal som za ním a keď som ho dobehol, pichol som ho dvakrát dozadu do hlavy a ešte niekoľkokrát do chrbta. Vtedy znova spadol. Ja som mu prikázal, aby si vyzliekol tričko. On to urobil a ja som sa do neho utrel, lebo som bol aj ja od krvi." Napokon Dávida zhodil zo svahu do rieky.
Tým sa však incident neskončil. Dávid si aj svojím skromným IQ uvedomil, že ak sa Lukáš vyštverá na breh, o čo sa zjavne aj snažil, zachráni sa a jeho "práca" s nožom vyjde najavo. A to by znamenalo problémy, o ktoré nestál. Preto keď videl, že Dávid sa snaží vyštverať z vody, schmatol prvý kus dreva, ktorý mu padol do ruky a snažil a chlapca od brehu odtláčať. Keďže krvácajúcemu Dávidovi dochádzali sily, po chvíli rezignoval a prúd ho unášal ďalej. V presvedčení, že sa zastaví až v Čiernom mori, Lukáš nechal chlapca napospas prúdu a vrátil sa domov. Kým tam došiel, Dávid ďalej bojoval o život. Asi po kilometri sa mu podarilo pri slabšom prúde doplávať k brehu a vyliezť naň. Viac už nedokázal. Pri značnej strate krvi stratil aj vedomie a jeho anjel strážny mal čo robiť, aby srdce udržal pri živote.
Večer, keď sa Dávid nevrátil domov, začala jeho mama najprv obchádzať susedov. Keď nikde neuspela, ona i väčšina známych šla chlapca hľadať. No hoci prechodili okolie krížom-krážom a prekutrali aj breh rieky, k ničomu to neviedlo. Padla noc a to bol aj koniec ich pátracej akcie. Na druhý deň pokračovala, no už za pomoci polície. Tej sa napokon vysileného chlapca nájsť podarilo a keďže zranenia boli vážne, vrtuľník ho transportoval do nemocnice. To už ale policajti vedeli, kto Dávida takto doriadil. Pre Lukáša si prišli domov a po vznesení obvinenia ho ubytovali v cele vyšetrovacej väzby v base na Floriánskej ulici.
Súdna dohra incidentu mala pomerne rýchly priebeh. Keďže sa Lukáš k útoku priznal a oľutoval ho, dokazovanie sa konalo iba čo do výšky trestu. Okresný súd Košice I mu za pokus o vraždu vymeral 10 rokov, čo sa však zdalo veľa obhajcovi, obžalovanému i jeho otcovi. Podanie odvolania sa im vyplatilo. Krajský súd z trestu ubral jeden rok a tým dal za prípadom definitívnu bodku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
