Všetci Lotyši o 86-tisícovej Liepaji vedia, že je to "mesto, kde sa narodil vietor". Aj preto sú jeho pobrežné vody ideálnym miestom pre každoročný "Liepaja Windsurfing Festival". V rámci medzinárodného podujatia, ktoré už začína mať svoju tradíciu, sa tentoraz na vlnách Baltického mora uskutočnili aj súťaže európskeho šampionátu i "Baltic Sea Cupu", ktoré prilákali na štart, okrem domácej špičky, aj pretekárov z Estónska, Fínska, Poľska, Česka a Slovenska. Najpočetnejšie bola obsadená kategória Raceboard Fleet, ktorú Patrik Pollák počas každej sezóny s obľubou kombinuje s olympijskou triedou. V Lotyšsku mal počas štyroch súťažných dní pätnástich konkurentov, ktorí sa však od prvej jazdy až po záverečnú dívali na jeho plachtu iba z úctivej vzdialenosti.
Škoda, že čas na cestu do Pobaltia si nenašli aj niektorí pretekári zo západnej Európy, ktorí by pomohli zvýšiť konkurenciu v štartovom poli. "Boli tam aj niektorí surfisti, s ktorými sa stretávam v olympijskej triede, ale bolo ich málo," priznáva Patrik, že by privítal vo svojej triede i kvalitnejších súperov. "Pre pretekárov zo západnej Európy bolo do Lotyšska trošku ďaleko, ale hlavným dôvodom ich neúčasti boli asi obavy zo studenej vody. Počas súťaží mala iba desať stupňov, ba teraz odtiaľ hlásia ešte o stupeň menej. Oveľa príjemnejšie sa v týchto dňoch surfuje trebárs na juhu Španielska, kde je tridsaťpäť stupňov..."
Slabšia konkurencia bola asi jediným mínusom inak vydareného surfárskeho podujatia. Aj napriek tomu sa zdá, že "Liepaja Windsurfing Festival" má pred sebou dobrú perspektívu. "To podujatie tam vzniklo iba pred niekoľkými rokmi, a medzinárodná organizácia, v úmysle podporiť ich snaženie, im poskytla možnosť v rámci ´Pohára Baltického mora´ zorganizovať aj európsky šampionát. Najväčším problémom bolo nájsť v kalendári vhodné miesto, pretože veľa známych regát tam už má svoje pevné termíny. Ťažko sa hľadal nejaký priestor, aby súťaž nekolidovala s inými pretekmi. Začiatok júna je vhodný aj z toho hľadiska, že v tom období je na lotyšskom pobreží dobrý vietor. Posunúť súťaž na júl nemalo zmysel, lebo vtedy, hoci je teplejšie, tam prakticky nefúka," vysvetľuje slovenský reprezentant. "Počas majstrovstiev Európy fúkal silný vietor, vďaka čomu sa tvorili veľké vlny, a podmienky, aj zásluhou zimy, boli veľmi náročné. Vietor bol prakticky stále, ale v závere súťaží začalo fúkať z brehu, čím sa vlny trošku zmenšili."
Patrika "odfúklo" hneď v úvode ďaleko do popredia štartového poľa, ale skúsený surfista sa nudou v čele pretekov vôbec netrápil. Napriek tomu, že nemal vážnejšieho súpera, ktorý by ho trošku popreháňal, majstrovskú súťaž si dokonale užíval. "Že by bola nuda? To asi nie. Aspoň som mal priestor na to, že som mohol trochu experimentovať s materiálom, s plachtou, vyskúšal som si niektoré nové veci. Ale aj tak som chcel byť čo najrýchlejší, túžil som regatu vyhrať, takže som si prišiel na svoje."
Kuriozitou bolo, že medzi bójkami vo vlnách Baltiku zvádzal Patrik súboje aj so svojím otcom Jozefom, ktorý je dodnes pravidelným účastníkom domácich surfárskych súťaží. Pollák starší síce po jedenástich jazdách uzavieral výsledkovú listinu v triede raceboard, ale jeho prítomnosť v Lotyšsku mala pre syna úplne iný význam. "Bol som rád, že otec išiel so mnou, najmä kvôli tej ceste. Bolo treba odšoférovať tisícdvesto kilometrov, a na jedného to bolo trošku priveľa. Tak som to mal jednoduchšie aj s výstrojom. Aj keď otec skončil v celkovej klasifikácii posledný, v kategórii veteránov bol tretí, čo je dôkaz toho, že na svoj vek si ešte stále udržiava dobrú výkonnosť. Doma pravidelne štartuje v seriáli Slovenského pohára, aspoň v pretekoch, ktoré sa konajú na východnom Slovensku, a vo svojej vekovej kategórii je stále medzi desiatkou, ba aj päticou najlepších."
Rodinné zastúpenie bolo prakticky kompletné, lebo do súťaže o Baltický pohár bola prihlásená aj Patrikova sestra Barbora. "Napokon však nepretekala, pre veľkú zimu nenašla odvahu štartovať. Na mori boli totiž naozaj extrémne podmienky, a nebola to žiadna sranda ani pre ostrieľanejších pretekárov. Na to, aby ste boli tri až štyri hodiny na vode s dvojmetrovými vlnami, treba mať dokonalú kondíciu, a tú na jazere, kde sa pripravovala ona, nemôžete získať. Na mori je to celkom iné. Ja som už za tie roky na zimu, vlny i tvrdé pády zvyknutý."
Európsky šampionát v lotyšskej Liepaji nebol pre Patrika Polláka vrcholom tohtoročnej sezóny, ten príde až v prvej polovici júla (od 6. do 11. 7.) v nemeckom prímorskom meste Warnemünde, kde sa uskutočnia majstrovstvá sveta v triede raceboard. Nad jeho účasťou na svetovom šampionáte v olympijskej triede v anglickom Weymouthe visí malý či skôr veľký, otáznik. Momentálne je totiž bez surfu, ktorý má olympijské technické parametre. Bola by to ideálna príležitosť vyskúšať si vodu a oboznámiť sa s prostredím, kde sa o tri roky bude konať olympijská jachtárska regata. "V tejto sezóne som absolvoval zatiaľ iba jedinú súťaž Svetového pohára v olympijskej triede, a otázka je, či budem môcť štartovať na ďalších. Môj surf je totiž na reklamácii u nemeckého výrobcu, a ktovie kedy ho budem mať k dispozícii, či mi ho opravia, alebo vymenia za nový. Momentálne nemám na čom pretekať v olympijskej triede. Iste, štart na majstrovstvách sveta v Anglicku by bol veľmi zaujímavý, najmä preto, že preteky sa uskutočnia v dejisku najbližšej olympiády, ale aj keby som mal surf k dispozícii, bolo by otázne, či by som na svetový šampionát išiel. Všetko závisí od podmienok, aké budem mať na prípravu, pretože rok po olympiáde nikto nemá záujem podporovať jachtára. Jedna vec je pretekať, zúčastňovať sa svetových a európskych šampionátov, ale treba aj žiť. Na tých pretekoch míňam vlastné nasporené peniaze, ale nezarobím žiadne iné. A sponzori donekonečna nemôžu suplovať štát..." tvrdí úspešný jachtársky reprezentant.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
