pomocníkov, ktorý pomôže i v najväčšej núdzi.
Aj nad besným sa zľutuje
V minulosti mnohí európski panovníci vrátane Karola IV. a kráľa Václava túžili mať vo svojich krajinách Vítove relikvie, pretože tie vraj vždy priniesli moc a silu štátu a tým i prosperitu. Za svojho patróna ho považujú mnohí remeselníci, ale i herci či lekárnici, vie zabezpečiť ochranu proti ohňu, blesku, prihovoriť sa za dobrú úrodu a chorí ľudia tiež dúfajú v jeho pomoc, keď o ňu žiadajú - od miernej hystérie až po strašnú besnotu. Netreba podčiarkovať, že svätec pomáha aj ľuďom, ktorí trpia na chorobu známu ako tanec sv. Víta.
Vítove meniny 15. júna ľudia považujú za vrchol jari - dni sa ešte stále, až do letného slnovratu (v tomto roku 21. 6.) predlžujú a i my, Stredoeurópania, sa vytešujeme z rekordne krátkych, hoci nie úplne bielych nocí, aké nadchýnajú severanov.
Nôcku i na prahu presedíš
Všetky predošlé generácie to natešene evidovali a poslali nám tieto informácie: Na svätého Víta hlava ešte nespí, ale na zadku už svitá. Alebo: Na Víta celú noc svitá. Milá je vidiecka pravda: Na Víta nôcku poľahky i na prahu presedíš.
O temnotu sa však môže postarať prvá pomedardovská mokrá vlna - vítske dažde s pravdepodobnosťou výskytu až 70 percent. Roľníkov to neteší, lebo prehánky vraj potrvajú i ďalších 31 dní, a tak celkom určite možno richtovať dáždniky i na Jána (24. 6.). Hlavne roľníci sa vítskeho dažďa báli, pretože svätý Vít síce dáva poliam piť, ibaže niekedy je príliš štedrý. A potom: Dážď o svätém Vítu uškodí vždy žitu. Alebo: Ak prší na Víta, švábka bude zhnitá. Naopak - Ak slnečno na Víta, urodí sa veľa žita. Ale vraj aj neželanejších "darčekov", keďže údajne stále platí: Ak svätý Vít suchý, vedie sebou muchy.
Naši predkovia okolo 15. júna zaznamenávali aj to, že vtáčence už v speve strácajú jarnú energiu a slávik mĺkne, keďže - Svätý Vít berie vtáčikom veselé jarné píšťalky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
