zákonnej úprave v r. 1869, keď bolo zvolené nové vedenie, sa jej činnosť po stagnácii oživila. Kedy začali vznikať tieto záujmové samosprávne organizácie?
Politiku vylúčili
Prvá OPK bola založená v r. 1650 v Marseille vo Francúzsku, ktoré sa stalo jej materskou krajinou. Postupne vznikali v Nemecku a iných krajinách a súviseli s rozvojom nových foriem hospodárstva s kapitalistickým podnikaním. V Rakúsko-Uhorsku podľa ríšskeho zákonníka z roku 1850 bolo zriadených 60 OPK, z nich 17 v Uhorsku. Mali počas Bachovho absolutizmu politický charakter, a preto ich po rakúsko-maďarskom vyrovnaní navrhovali zrušiť. Ich činnosť bola upravená v obidvoch častiach monarchie a v tejto úprave u nás zostala v platnosti sto rokov, až do roku 1948.
Na Slovensku boli zriadené OPK v Bratislave a v Košiciach, ktorých obvody v podstate pokrývali celé územie Slovenska. Do pôsobnosti košickej OPK od spomínanej úpravy patrili župy Abovská, Turnianska, Zemplínska, Šarišská, Spiš, Gemer, Liptov, Užská župa a mesto Košice.
V roku 1880 zriadili novú OPK v Miškolci a k nej sa pripojila z obvodu košickej OPK Gemerská župa. V roku 1880 mala košická OPK 205 voličov z radov obchodníkov a 573 remeselníkov. V roku 1890 vznikla komora v B. Bystrici, kam boli začlenené župy Orava, Liptov, Turiec, Hont, Tekov, Novohrad.
OPK podliehali ministerstvu obchodu a priemyslu, od r. 1889 ministerstvu obchodu. Mali priemyselnú, obchodnú a neskoršie aj živnostenskú sekciu. Minister mal neobmedzené právo rozpustiť komoru, robiť opatrenia v zložení a v správe komôr. V rokoch 1919 po rozpade monarchie a v r. 1938 boli OPK rozpustené a dočasne riadené správnymi komisiami. V r. 1939 sa sídlo košickej OPK premiestnilo do Prešova, lebo Košice patrili k Maďarsku.
OPK ako významná inštitúcia
Od roku 1922, už v ČSR dostali OPK nový charakter aj náplň. Bola zriadená Ústredňa čsl. obchodných komôr, ako ich koordinačný orgán. OPK sa stali jednou z významných inštitúcií na presadzovanie záujmov podnikateľov v priemysle a obchode. boli poradným orgánom štátneho aparátu pri návrhoch týkajúcich sa obchodných, priemyselných a živnostenských záležitostí. Viedli živnostenské a daňové katastre, starali sa o sprostredkovanie medzinárodných stykov, upozorňovali na vhodné odbytové možnosti v zahraničí, propagovali tam československý tovar, spolupôsobili pri usporadúvaní veľtrhov a výstav. Boli pri nich zriadené družstvá pre nákup strojov, podporovali rast odborného a učňovského školstva, dokonca dozerali na priebeh učebného pomeru a záverečných skúšok. Toto a široký okruh činností mali v náplni OPK od r. 1922.
Po vzniku OPK v Košiciach sa táto sústreďovala na dve sekcie - obchodnú a remeselnícku, okrem množstva rozmanitej činnosti v hospodárskej politike OPK. Dávala odborné vyjadrenia k návrhom zákona, k rôznym hospodárskym problémom na vyžiadanie ministerstva, vypracovávala správy o stave hospodárstva v oblasti svojho pôsobenia a presadzovala dobré meno tunajších podnikateľov a ich výrobky v Uhorsku i zahraničí.
Výstavu navštívil cisár
OPK v Košiciach bojovala proti zahlcovaniu trhov našich miest na vtedajšom území Uhorska zahraničnými priemyselnými výrobkami a upozorňovala na ich nízku kvalitu. Týmto javom sa zaoberali aj verejní činitelia v Uhorsku, čo podnietilo aj politikov k tomu, aby sa založil „Spolok na ochranu uhorského priemyslu". Tento si predsavzal, že bude propagovať domáce výrobky rôznymi formami a prostriedkami. -Začal pripravovať hospodárske krajinské výstavy v Pešti. Na nich vystavovali svoje výrobky aj košickí remeselníci a priemyselní výrobcovia, za ktoré získali zlaté aj strieborné medaily. V organizovaní účasti na týchto výstavách z východného Slovenska sa podieľala so Spolkom aj košická OPK. Podľa peštianskeho príkladu začal spolok aj OPK poriadať priemyselné výstavy v Košiciach. Jednou z nich, a to veľmi úspešnou, bola samostatná priemyselná výstava v roku 1848 v Košiciach, keď sa v nich aj v Prešove konal krajinský kongres lekárov a prírodovedcov. Na výstave sa zúčastnili desiati košickí priemyselní podnikatelia, hodinári, kachliari, súkenníci, tlačiari, garbiari, stolári. Po nej ako keby sa ľudia prebudili a začali sa zaujímať o ich výrobky. V júni 1847 usporiadala OPK veľkolepú výstavu uhorských priemyselných výrobkov vo vtedajšej jazdiarni terajšej športovej hale na dnešnej Moyzesovej Kuzmányho v Košiciach. Bolo to pri výnimočnej príležitosti návštevy Františka Jozefa v Košiciach. Výstava mala veľký úspech a ohlas aj u zahraničných návštevníkov, ktorí ocenili jej obsah i formu a poslúžila im ako vzor pre takéto podujatie v ich krajine.
Po tomto úspechu začali tunajší výrobcovia posielať svoju produkciu aj na medzinárodné výstavy, kde sa nestalo, aby po dlhé roky nebolo niekoľko exponátov ocenených. Medzi nimi napr. čierne pivo Bockbier z produkcie pivovaru K. Bauernebla, likér košickej likérky Adlera a Golda, ktorý sa stal európskou špecialitou a majitelia získali titul „Rakúsko-uhorský cisársky a kráľovský dvorný dodávateľ" a druhý titul „Kráľovský dodávateľ pre srbský kráľovský dvor". Parkety s kvetinovými vzormi Dunkelovej továrne na parkety v Košiciach získali v Paríži zlatú medailu, stoličkám z ohýbaného dreva tiež Košičana Eislera udelili zlato na výstave v Melbourne. Sedeli na nich na celom svete, čo dokumentuje aj ilustračná símka. Exponáty múzea v Lisabone aj Pešti tvorili aj výrobky Eislera a Dunkelovej parketárne.
Mohli by sme vymenovávať desiatky príkladov úspešných výrobkov, o ktoré bol veľký záujem doma aj v zahraničí po šťastnom nápade Spolku na ochranu uhorského priemyslu a OPK prezentovať ich na hospodárskych výstavách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári