Okrem hier a muzikálov v divadlách si ako jedna z mála Sloveniek zahrala v pokračovaní českého kultového seriálu Nemocnica na okraji mesta. Šarmantná herečka je známa svojím rómskym pôvodom, vďaka čomu si zahrala v muzikáli Cigáni idú do neba a stvárnila aj množstvo iných rómskych postáv. Za svoj pôvod sa nehanbí, práve naopak, je naň hrdá. Košice nedávno navštívila s muzikálom Príbeh ulice.

Gabriela pochádza z rýdzo umeleckej rodiny. "Mama bola herečkou v Prešove. Otec je hudobníkom. V Bratislave som sa narodila a žijem tam dodnes." I jej stará mama bola herečkou v ochotníckom divadle, otcovi rodičia boli tiež rómskymi hudobníkmi. V domácnosti, v ktorej je hlava rodiny muzikantom a matka herečkou, ich zvyčajne nasledujú aj deti. Rodina Csinovcov je typickým príkladom. "Odmalička sme s bratom Karolom chodili na hudobné krúžky, hrali sme a spievali. Ja som pôvodne chcela byť baletkou, no nemala som k tomu vhodné fyzické predispozície."

Väčší vplyv na jej smerovanie mala mama herečka ako otec hudobník. Hudbe sa totiž Gabriela nevenovala až tak intenzívne. "Je to škoda. Hudbu som študovala aj na konzervatóriu, no väčšinu času som trávila skúškami herectva. Kvôli tomu som hudbu tlačila do pozadia." Jej starší brat je však opakom. Karol Csino sa odmalička zameriaval viac na hudbu a dnes je známym muzikantom a muzikálovým hercom.

Väčšinu detstva strávila Gabriela s mamou. Otca vídavala len zriedkavo. "Otec bol kapelníkom pop-jazzovej skupiny. Cestoval po Nemecku, Nórsku, Švajčiarsku... Počas roka bol doma len tri mesiace. Väčšinu času však aj tak trávil tým, že zháňal nové angažmán." Ako dieťa mu to dcéra často zazlievala. Na druhej strane si však dnes uvedomuje aj isté pozitíva takéhoto detstva. "Zatiaľ čo ostatné deti sa hrávali vonku a počúvali maximálne tak nejakého Petra Nagya, my sme doma dennodenne počúvali Kool and the Gang, Georga Bensona či Earth, Wind and Fire." S otcom má však kvôli jeho muzikantskej povahe chladný vzťah dodnes.

Mama Gabriely musela kvôli starostlivosti o deti herectvo zanechať. "Takto sa dokáže obetovať len žena. Kvôli tomu, že sa o nás starala, zanechala sľubnú hereckú kariéru. U nej to však bolo prirodzené, pochádza zo silne veriacej rodiny, kde je starostlivosť o rodinu prirodzenou vecou." V neskoršom veku si to mladá herečka vyčítala. Istou formou kompenzácie bol aj nedávny projekt, v rámci ktorého spolu s mamou robila detské divadlo po školách.

Na herectvo sa Gabriela zamerala už po skončení základnej školy. Prihlásila sa na konzervatórium. "Po jeho skončení som si už vybavovala angažmán v Martine. Na VŠMU som ísť nechcela, no napokon som to skúsila. Keď ma prijali, musela som sa rozhodnúť medzi prácou a školou, nedalo sa to skĺbiť. Urobila som dobre, že som sa rozhodla pre VŠMU." To, že ju prijali, možno pokladať za úspech. Mala totiž značné skúsenosti, ve´d študovala na konzervatóriu. No na VŠMU uprednostňujú "neokresaných" študentov.

Na študentský život Gabriela spomína ako na jedno z najkrajších období, aké zažila. "Študenti tam boli ako jedna veľká rodina, hrali sme postavy, ktoré sme chceli. Bolo to úžasné aj tou bezstarostnosťou a pocitom bezpečia." Bezstarostnosť sa však pominula v druhom ročníku. Popri škole Gabriela účinkovala aj v divadle, navyše sa dostala k možnosti natáčať pokračovanie seriálu Nemocnica na okraji mesta. "Dnes už neviem pochopiť, ako som to mohla všetko stíhať. Študovala som, hrala v divadle, natáčala seriál. Navyše som neustále pendlovala medzi Prahou a Bratislavou."

To, že si zahrala v "nemocnici", bolo obrovským úspechom. Do tohto kultového projektu sa nedostal len tak hocikto, nie to ešte mladá začínajúca herečka zo Slovenska. Gabriela tam stvárnila postavu mladej zdravotnej sestričky rómskeho pôvodu. "To, že ma vzali, bolo obrovské prekvapenie. Spočiatku som to tajila. Bála som sa, že sa to nebude páčiť vedeniu školy. Česká televízia však listom požiadala školu, aby ma uvoľňovala, a tá mi nerobila žiadne problémy." Bola to veľká vec. Šlo o kultový seriál, navyše v tom čase nebolo podobných projektov ani zďaleka toľko ako dnes. "Na natáčanie si spomínam rada. Celý štáb bol úžasný. Boli to absolútni profíci. Z kolegov hercov som si najviac rozumela s pani Ivou Janžurovou."

Po skončení natáčania a zavŕšení štúdia prišiel tvrdý pád. "Rozmýšľala som, čo bude ďalej a tajne dúfala, že sa dostanem do divadla Astorka. Nevyšlo mi to a tak som sa musela obzerať po niečom inom. Odrazu som si musela zháňať angažmán, na čo som dovtedy nebola zvyknutá." Napokon ju vzali do pražského divadla Fidlovačka. Rozhodnutie, že tam odišla, však dnes ľutuje. "Bolo to niečo, o čom som nebola stopercentne presvedčená, že je to správne. Dostala som menšie roly v dvoch muzikáloch. Mala som však rôzne problémy a trápenia, bola som po rozchode. Dnes si uvedomujem, že šlo o úplne triviálnu vec," hovorí táto sympatická a otvorená žena.

V Prahe bola Gabriela sama a uzatvárala sa do seba. Nerozumela si ani s kolegami na divadelných doskách. Celé to podľa nej bolo trápenie. "Z toho stresu a trápenia sa mi zhoršil zdravotný stav. Tri dni som mala 40-stupňové horúčky, nevedela som ich zraziť. Skončila som na pohotovosti a vedela som, že toto je bod, v ktorom musím Prahu opustiť." Strávila tam teda len päť mesiacov. O averzii voči Prahe však nehovorí. "Je to úžasná metropola. Aj dnes tam chodím nahrávať hlasové reklamy. Žiť v nej by som však nevedela. Mám na ňu zlé spomienky."

Nasledoval návrat do Bratislavy, kde však Gabrielu nečakali s otvorenou náručou. "Mnohí ľudia ani nevedeli, že som doma. Neprichádzali žiadne ponuky, snažila som sa teda nájsť si niečo sama. Rozposielala som rôzne ponuky s fotkami, väčšinou však neúspešne." Pri hľadaní natrafila aj na rôznych podvodníkov. "Prišiel za mnou chlap zo zahraničia, vraj ho zaujali moje fotky a životopis. Keď chcel nafotiť nové fotky, došlo mi, že ide zrejme o ´niečo iné´ a poslala som ho ´kade ľahšie´." Po neúspechoch v hľadaní angažmán sa tak pustila do spoločného projektu s mamou. Hrala detské divadielko po školách. "Bolo to veľmi náročné. Okrem hrania sme si sami nosili kulisy, všetko skladali, rozkladali." Po ukončení účinkovania v tomto projekte sa Gabriele podarilo uchytiť v divadle Aréna.

Hoci za najväčší projekt, v ktorom účinkovala, považuje "nemocnicu", má aj iné, na ktoré rada spomína. "Hrala som napríklad vo filmoch Modrý Kámen, Četnícke Humoresky, Jiný člověk, televíznom seriáli Eden a mala som malú rolu v jednom talianskom filme. Z divadelných projektov si spomínam najmä na muzikál Cigáni idú do neba, či komédiu Zrútenia. Účinkovala som aj vo Viedni. Chodíme tam pravidelne v rámci grantových projektov." Nostalgické pocity má, aj keď si spomenie na ešte školské hry Parazity a Čierne mlieko. "V súčasnosti robím najmä muzikál Príbeh ulice a onedlho sa k tomu pridá hra Othello od Williama Shakespearea."

Ďalšou Gabrielinou veľkou vášňou je tanec. "Odmalička som chodila na rôzne kurzy, istý čas aj na balet. V tanci som pokračovala aj na konzervatóriu a drží ma to dodnes. Pred dva a pol rokom som si otvorila vlastné kurzy, v ktorých učím najmä latinsko-americké tance. Tie ma uchvátili svojou voľnosťou a temperamentom. Na tanci sa mi páči tá chémia. Slovami sa dá klamať, no pri tanci medzi dvomi ľuďmi niečo vznikne a ja dokážem spoznať, kto je aký človek."

V muzikáli Príbeh ulice prišla Gabriela do styku aj s hip-hopom. Ten, ako sa priznala, veľmi "nemusí"... "Keď som mala 15 rokov, počúvala som to a hiphop som brala ako jeden ´vážny´ štýl. Neskôr som z toho vyrástla. Potom som spoznala hip-hop kombinovaný so salsou. Ten sa mi zapáčil ženskosťou. Hip-hop však nerobím, ale klobúk dole pred tanečníkmi, keď vidím, čo všetko dokážu." V Príbehu ulice hrá Gabriela bohatú "fiflenu" s nie príliš rozvinutými morálnymi a duševnými kvalitami. "Je to také humorné. Som herečka, musím zahrať aj postavy, ktoré mi nie sú sympatické."

Na svoj rómsky pôvod je Gabriela hrdá. Vie, že má aj vďaka nemu umelecké vlohy. Občas jej to však strpčuje život. Okrem toho, že sa musela zmieriť s tým, že jej najčastejšou divadelnou rolou bude rómska dievčina, to ovplyvnilo i jej súkromie. Známy je krach jedného z jej vzťahov práve na základe jej pôvodu. Matka jej priateľa jej napísala list, v ktorom ju tvrdým spôsobom oboznámila s tým, že nechce mať za nevestu Rómku. "To bol šok, akému sa hovorí ´šupa´. Veľmi nepríjemný zážitok, na ktorý sa snažím zabudnúť. Bohužiaľ, sú tu aj takí ľudia, na svoje postoje však doplácajú sami." V úplnom poriadku však nebude ani samotný bývalý partner. Nedokázal si obhájiť svoje a nechal sa hlúpo pripraviť o šarmantnú, zaujímavú a talentovanú partnerku.

Za najväčšiu krízu svojho života pokladá Gabriela obdobie, keď si uvedomila, že pochádza z nekompletnej rodiny. "Vtedy to na mňa tak doľahlo. Otec nebol tam, kde má byť. Mama sa ho snažila všetkými silami nahradiť, no nedalo sa to. Človek si to potom so sebou nesie aj do ďalšieho života." V ťažkých chvíľach jej najviac pomáha mama a priatelia. "Som rada, že som obklopená ľuďmi, ktorí ma majú radi a s ktorými si dokonale rozumiem." Za najšťastnejšie obdobie pokladá klasické bežné radosti počas školských prázdnin v detstve. "Pri tanci sa takisto dostávam do iného, skvelého sveta. Snažím sa však byť šťastná každý deň."

Plány do budúcna si nechce robiť. Má svoje sny a dúfa, že sa naplnia. "Rada by som si zahrala hlavnú postavu v nejakom dobrom filme. Naučila som sa však, že na to nie je potrebné príliš ´tlačiť´. Človek musí podľahnúť osudovosti. Čakám teda na príležitosť..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári