Po roku 1989 začala ako jedna z prvých na Slovensku ponúkať ženám erotickú spodnú bielizeň, ktorú do tých čias mali možnosť vidieť len v zahraničných butikoch či filmoch. Dnes sú čipkované podprsenky, provokujúce tangá alebo podväzky bežnou súčasťou garderóby nejednej ženy. M. Soklasová nám ochotne prezradila nielen to, ako sa tento sortiment navrhuje i predáva, ale pridala aj čosi navyše.

Krajčírstvu sa M. Stoklasová venuje od 15 rokov. Všetko sa učila sama, teda je stopercentným samoukom. "Neskôr som sa prihlásila na krajčírsky kurz, no bolo to smiešne. Všetko som už ovládala a mala som pocit, že účastníkov kurzu by som mohla učiť ja sama," spomína. O krajčírstvo sa začala zaujímať z prozaických dôvodov. Má totiž útlu postavu. "Mala som problém kúpiť si na seba akékoľvek oblečenie. Vtedy neexistoval taký výber ako dnes. Sedeli mi len detské šaty, no tie mi, samozrejme, nevyhovovali. Musela si teda veci na seba šiť sama." Rovnako to bolo s jej zameraním na spodnú bielizeň. Kúpiť si napríklad podprsenku, adekvátnu jej postave, bolo za komunizmu sci-fi.

Na erotickú bielizeň sa začala orientovať po roku 1989. "Nešla som pritom do toho so zámerom robiť erotickú bielizeň. Jednoducho som si všímala, že peknú spodnú bielizeň sa na našom území nedala kúpiť. Ak sme chceli pekné nohavičky, pri ktorých napríklad nebolo cez šaty vidieť ich lemy, museli sme za nákupom cestovať do Maďarska." Podobné to bolo aj s farbou. Na Slovensku bolo možné kúpiť spodnú bielizeň len bielej, telovej, či sivej farby. "Po roku 1989 sme teda začali predávať bielizeň červenej a čiernej farby." A rovno na Blšáku.

"Nemala som dielňu. V noci som šila, cez deň som predávala. Predaj však šiel ako po masle. Ponúkali sme čipkovanú bielizeň, zdobenú gumičkami a mašličkami. Kombinovali sme rôzne farby, spočiatku ´šla´ najmä kombinácia červenej a čiernej." Po tovare sa väčšinou len "zaprášilo". M. Stoklasová sa však stretla aj s negatívnymi ohlasmi. Najmä staršia generácia bola v tom čase ešte príliš konzervatívna. "Nikdy nezabudnem na to, ako som predávala v stánku na Blšáku. Okolo prešla staršia žena, ktorá sa prežehnávala a pľula mi na tovar," spomína dnes už s úsmevom.

Podobných zážitkov má viac. V 90. rokoch totiž ešte mnoho ľudí nebolo pripravených na jej tovar. Zabáva sa napríklad pri spomienke na časy, keď mala predajňu v istom obchodnom centre. "Bolo to valentínske obdobie a my sme všetko krásne vyzdobili. Predávali sme peknú, zmyselnú, červenú erotickú bielizeň. Jednej žene sa to však nepáčilo. Oliala mi výklad mliekom a vulgárne nadávala. Vtedy ma to dosť rozčertilo, no dnes sa na tom už len zabávam." So smiechom spomína aj na vtedajšiu neznalosť zákazníkov. Niektoré kusy spodnej bielizne videli prvýkrát v jej predajni. "Predávali sme podväzkové pásy. Nie všetky ženy vedeli, na čo vlastne slúžia. Jedna sa nás pýtala, čo to vlastne je. Povedala: ´Kto má štyri cicky, že to môže nosiť?´. Myslela si totiž, že je to podprsenka..."

Predsudky niektorých ľudí vtedy vnímala citlivo. No stretávala sa s nimi len pri okoloidúcich občanoch. Rodina a priatelia ju podporovali. "Manželovi sa to páčilo. Vo všeobecnosti môžem povedať, že mužský názor pri výbere ženskej bielizne rešpektujem najviac. Jeden módny návrhár raz povedal, že žena nikdy nechce spraviť inú ženu krajšou ako je ona sama. Preto sú vraj lepšími návrhármi práve muži." Ženy si kupujú praktické veci, muži kupujú bielizeň, ktorá vyzerá na ženách dobre. Väčšinu jej zákazníkov tvorí paradoxne najmä staršia veková skupina. Cez prah dverí jej predajne prešla aj 97-ročná zákazníčka.

V posledných rokoch stúpa aj počet mužských zákazníkov. "Najčastejšie ide o homosexuálov. Pánsku erotickú bielizeň je totiž v našich končinách ťažké kúpiť aj dnes. Jednému som napríklad predala červené čipkované trenky." Nie každý muž, ktorý vkročí do predajne, je však gay. "Chodia sem aj heterosexuáli. Tí si kupujú veci najčastejšie z recesie - teda napríklad trenky s ušami, či rohmi." Ako prvá prišla napríklad aj s nápadom vyrábať trenky so slovenskou vlajkou. Tie sa stali veľkým hitom.

Po istom čase sa M. Stoklasovej podarilo preraziť do obchodných sietí. Spôsobili to prvé výstavy na Slovensku. "Na začiatku 90. rokov sme sa zúčastnili podnikateľskej výstavy v Košiciach. S podobným sortimentom sme tam boli z východného Slovenska jediní. Nebol teda problém nadviazať nové kontakty, o náš tovar bol veľký záujem." Výrobky sa dostali do textilných predajní, striptízových barov aj sexshopov.

Obdobie tesne po roku 1989 by M. Stoklasová označila za najlepšie, na aké si pamätá. "Deväťdesiate roky boli čo sa týka predaja zlatými časmi. Predávali sme bez problémov, po našom sortimente bol veľký dopyt. Potom do toho prišla turecká šmelina. Boli to prvé veci, dovezené z Turecka. Boli síce pekné, no veľmi nekvalitné. Šlo však o lacné veci, preto sa tešili veľkému dopytu. Dnes je najväčším problémom záplava čínskych výrobkov. Cenovo ich tovaru jednoducho nemôžeme konkurovať."

V 90. rokoch "letela" najmä červená a čierna bielizeň. Dnes sa trendy výrazne zmenili. "V súčasnosti je záujem najmä o farebnú bielizeň s jemným zdobením. Dievčatá preferujú takú tú bábätkovskú, princezničkovskú a veľmi ženskú bielizeň." Zmenil sa aj celkový charakter a tvar bielizne. "Kým v minulosti ženy kupovali klasické nohavičky alebo podprsenky, dnes sú najviac žiadané tango nohavičky a ´push up´ podprsenky. Teda také, ktoré prsia vydvihujú a zvýrazňujú."

Registruje aj menšie krátkodobé trendy. Týkajú sa najmä farieb. "Pamätám si na obdobie, keď šla modrá. Bolo to niečo strašné, lebo všetko sme vyrábali v modrej farbe. Nasledovali ju fialová a ružová farba. Najstálejší dopyt je ale po čiernej, červenej a bielej bielizni." Veľký pokrok zaznamenali v zdokonalení materiálov. "V minulosti sa všetko robilo najmä z klasického čipkovaného elastického materiálu, dnes sú v trende rôzne vyšívané tyly, polyamidové tyly, výšivky a ozdoby ako flitre, mašličky, kvietky. Ženy majú rady, keď tieto ozdoby vidieť aj cez oblečenie. Vo všeobecnosti platí, že čím viac vidieť, tým lepšie. Od priesvitných ramienok sa už upúšťa."

M. Stoklasová sa stala známou aj v zdravotníckych kruhoch. To kvôli tomu, že ako jedna z mála začala vyrábať aj výnimočný sortiment - podprsenky pre ženy, ktorým chýba prsník. "Inšpiroval ma k tomu jeden otrasný zážitok. Bola som v predajni zdravotníckych potrieb. S predavačkou sa rozprávala mladá žena, ktorá počas svojho ochorenia prišla o prsník. Chcela nejakú podprsenku, no na výber veľmi nemala. Bola mladá, nechcela teda chodiť zahalená. Predavačka na ňu vybehla a doslova na ňu kričala: ´Buďte rada, že tu máme aspoň to čo máme! Nemáte prsník, nemôžete si vyberať...!´ To ma doslova vzalo."

Mladá žena sa rozplakala a to nenechalo chladnou ani M. Stoklasovú. "Spravila som tam riadny ´cirkus´. Mladej zákazníčke som dala vizitku, nech ma navštívi." Do jej predajne zavítala ešte v ten istý deň. Odvtedy sa zameriava aj na výrobu týchto špeciálnych pomôcok. "Ide o podprsenky, v ktorých je našité špeciálne vrecúško so silikónovou výplňou. Vyzerá úplne prirodzene."

Stretáva sa však aj s opačnými prípadmi. Chodia za ňou zákazníci, ktorí sú nadmerne "obdarení". Ide však tiež o nepríjemné veci, keďže často trpia hormonálnou poruchou. "Raz za mnou bola tínedžerka, ktorá si nevedela kúpiť podprsenku. Hoci bola štíhle útle dievča, prsia mala kvôli hormonálnej poruche doslova ohromujúce. Obvod jedného prsníka mala 65 cm. Prsia mala veľké ako 6- až 7-kilogramové melóny. Bolo to však smutné, veľmi tým trpela chrbtica aj psychika." Podprsenku pre toto dievča šili sedem hodín, ani si za ňu nepýtali peniaze.

Podobný prípad zažila M. Stoklasová aj v mužskom podaní. "Prišiel za mnou zákazník, ktorý ´bol taký veľký´, že som bola šokovaná. Mal malý zadok, no keby som mala šiť to ´vrecúško´ vpredu, neviem, neviem... Odmietla som ho. Mrzí ma však, že som vtedy zareagovala nemiestne. Neupozornil ma na to, čo ho trápi, a ja som sa začala smiať. Dodnes sa mu ospravedlňujem..."

S mužmi sa jej stalo viac chúlostivých príhod. "Raz bol u mňa stály zákazník - homosexuál. Mal nového partnera, chcel si kúpiť niečo pekné. Vybral si tigrované, priesvitné tangá. Nemal však čas prezliecť si ich doma, preto sa vyzliekol pred mojimi očami. V tom momente sa otvorili dvere, vykukol z nich vrátnik a pozdravil ma. Potom rýchlo zabuchol, lebo si myslel, že medzi nami ´niečo´ prebieha. Okamžite som volala manželovi a musela mu to vysvetliť, aby náhodou nedostal skreslenú informáciu.. Našťastie to pochopil."

Súčasťou sortimentu M. Stoklasovej sú aj pikantné kúsky. Nohavičky s dierkou, sado-maso oblečenie alebo podprsenka, ktorá má namiesto košíčkov kvietky. Svoje výrobky dokonale pozná. Často preto na ulici ľahko rozozná niekoho zo svojich klientov. "Je to taká choroba z povolania. Moje veci viem veľmi dobre rozoznať. Minule som bola až netaktná. V električke som videla mladé dievča, ktoré malo mnou vyrobenú podprsenku. Mala ju zapnutú zle, tak som ju na to upozornila. Zobrala to, našťastie, s úsmevom."

V súčasnosti v dielni vyrábajú okrem erotických kúskov bielizne najmä výrobky pre staršie ženy. Kvôli dopytu sa zamerali aj na spodničky, či dámske kombiné. "Časy sú ťažké. Máme veľkú konkurenciu v podobe čínskych výrobcov, ktorí ohrozujú textilné výroby na celom svete. Snažíme sa riadiť podľa dopytu. Stále však vyrábame aj jemne erotické oblečenie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári