Práve v tejto krajine, známej svojou históriou ale v poslednom čase aj ako pôvodca tzv. prasacej chrípky, strávil takmer 10 mesiacov 18-ročný Košičan Adam Ogurčák.
Než sa Adam vybral do sveta, bol a v podstate stále je študentom španielskeho bilingválneho gymnázia v Parku mládeže. Ako väčšina spolužiakov, šancu vyskúšať si iný systém štúdia dostal vďaka výmenným pobytom, ktoré organizuje Rotary klub. Na výber mal okrem Mexika niekoľko krajín. Spojené štáty americké, Kanadu, Brazíliu a dokonca aj Austráliu či Nový Zéland. Smerom na juhovýchod však mohol ísť do každého štátu len jeden študent a boli už obsadené. "Mexiko som si vybral ako prvú možnosť kvôli jazyku, ktorý som už poznal a tiež preto, že sa mi zdalo z celej ponuky najzaujímavejšie. Do úvahy ešte pripadala Brazília, ale do USA ma to vôbec neťahalo."
Samozrejme, než si Adam začal baliť veci a nasadol do lietadla, s rodinou, v ktorej mal bývať, nadviazal mailový aj telefonický kontakt. "Ozvali sa mi už niekedy v marci 2008. Poslali mi aj nejaké fotky a ja som poslal na výmenu svoje. Zo začiatku som mal také zmiešané pocity a nebol som si istý, či sú mi úplne sympatickí. Ale keď som tam napokon prišiel, povedal som si, že väčšie šťastie na prvú rodinu som nemohol mať. Okrem tejto rodiny som potom, ako je to zvykom, vystriedal ešte dve."
Na svoju prvú cestu za oceán sa Adam vybral vlani začiatkom augusta. Trasa viedla cez Viedeň do Londýna a odtiaľ ho čakal 11 hodín trvajúci let do Mexiko City. Na americkej pôde pristál večer a tri hodiny trvalo, kým sa dostal z letiska. Až potom sa konečne stretol so "svojou" novou rodinou. "Privítali ma neuveriteľne milo, s veľkým balónom s mojím menom," spomína. "Býval som v provincii Tlaxcala, v meste, ktoré malo asi 32 000 obyvateľov. Na mexické pomery šlo o maličké mestečko. Od Mexiko city bolo vzdialene približne dve hodiny cesty autom. Rodina mala päť členov. Mama Teresa bola zdravotná sestra, otec Pedro architekt. Najstarší 19-ročný syn Pedro študoval na univerzite v inom meste, domov sa vracal len na víkendy. Prostredná, 17-ročná dcéra Marcia, odchádzala dva týždne po mojom príchode do Francúzska na rovnaký výmenný pobyt. Mali aj 12-ročnú dcéru Claudiu, ktorá študovala na rovnakej škole ako ja." V domácnosti im pomáhala žena, ktorá tam bola od pondelka do soboty, takže bola takmer ako súčasť rodiny.
Hoci je Mexiko oveľa južnejšie než Slovensko a klíma je tam teplejšia, s aklimatizáciou nemal Adam žiadne problémy. Navyše, rodina mu vytvorila úžasné zázemie. Veľmi pomohlo, že Adam vedel po španielsky, vďaka čomu si pomerne rýchlo našiel veľa kamarátov a vôbec sa nenudil. "Študoval som na strednej škole, ktorú volajú ´preparatoria´. Je to niečo ako prípravka na vysokú školu. Funguje to väčšinou tak, že materská, základná a stredná škola sú v jednom a na vysokú sa ide niekam inam." Tzv. primaria je niečo ako u nás prvý stupeň základnej a trvá šesť rokov. Sekundaria, čosi ako náš druhý stupeň na základnej škole, trvá tri roky. Napokon je preparatoria, obdoba našej strednej školy, trvá tri roky. Len pre zaujímavosť, vysoká škola trvá obvykle päť rokov. "Moja škola sa volala UPAEP. Ako väčšina škôl v Mexiku, aj tá, ktorú som rok navštevoval, bola súkromná a vôbec nie lacná. Jeden rok štúdia stál 1 750 pesos, čo je v korunách približne 3 200 Sk."
Adam bol v treťom semestri, čo je v podstate predposledný ročník. Z predmetov mal matematiku, fyziku, španielčinu, angličtinu a psychológiu, ktorá sa mu v štvrtom semestri zmenila na biológiu, a dejepis, ktorý sa potom zmenil na socioekonomiku. Vyučovanie sa začínalo vždy o 8.00 hod. a končilo o 14.15 hod. Každá hodina trvala 50 minút a medzi hodinami nebola taká prestávka, akú poznáme na Slovensku. Iba skutočne krátka pauza na to, aby sa profesor presunul z jednej triedy do druhej. Jediná väčšia prestávka v strede vyučovania trvala pol hodiny. "S jazykom som problém nemal. Raz mi dal profesor čítať nejaký text a po hodine mi povedal, že som ho milo prekvapil. Vraj čítam lepšie, ako niektorí jeho mexickí žiaci. To bola pre mňa skutočne pocta a myslím si, že aj pre moju košickú školu."
Mať chuť študovať na zahraničnej škole je jedna vec a vzťah, ktorý si cudzinec s domácimi vytvorí, zas druhá. Nie všade totiž majú prišelcov radi. Adamov prípad to však nebol. "Na svoj prvý deň v škole si pamätám," spomína Adam s úsmevom. "Trochu som meškal a keď som vošiel do triedy, všetci na mňa pozerali s otvorenými ústami. Vidieť kučeravého blondiaka s dlhými vlasmi bol asi pre nich šok... Na učiteľa úplne zabudli a hneď ma obkolesili. Otázok nebolo konca. Vypytovali sa ma, kto som, odkiaľ som, kde bývam a podobne. Aj učitelia boli ku mne veľmi milí, hoci sa niektorí zo začiatku tvárili, že im na hodinách vadím a že tam len zbytočne vyrušujem. Nakoniec si zvykli a celkom dobre sme spolu vychádzali." Hoci Adam vedel, že v Mexiku sú okrem neho aj iní Slováci, nestretol sa s nimi. V jeho distrikte, čo je čosi ako náš okres, bolo jedno dievča zo Slovenska a dve Češky. Ale v jeho meste bol zo zahraničných študentov iba jeden Brazílčan zo Sao Paola a Američanka zo štátu New York.
Iný kraj, iný mrav. To platí nielen o ľuďoch, ktorí sú v Mexiku iní ako na Slovensku, ale aj o ich systéme školstva. Adam si hneď všimol niekoľko zásadných rozdielov. "Každé ráno boli nástupy, počas ktorých sa hromadne modlilo. V pondelky bola táto procedúra o niečo dlhšia a formálnejšia. Vždy mala tento pondelňajší nástup na starosti nejaká iné trieda. Spievala sa hymna Mexika i provincie Tlaxcala a vybraní žiaci povedali, čo významné sa stalo v deň, ktorý pripadal na niektorý dátum v týždni. Jeden zo žiakov zložil sľub na vlajku." Podobne sa krátko pomodlilo aj cez veľkú prestávku a po skončení vyučovania. Špeciálny je aj každý prvý piatok v mesiaci. Do školy sa pozve farár, aby odslúžil omšu.
Kým na Slovensku vládne, čo sa týka školského oblečenia, absolútna voľnosť, za oceánom vládnu iné móresy. "V celom Mexiku sú školské uniformy samozrejmosťou. Väčšina študentov s nimi síce nesúhlasí, ale to je asi tak všetko, čo sa proti tomu dá urobiť. Keď som im povedal, že na Slovensku môžeme prísť do školy oblečení ako chceme, len mi ticho závideli. Chlapci tiež považujú za problém, že sa veľmi dbá na to, aby mali krátke vlasy. Aj v tom som spolužiakov informoval, že u nás vládne absolútna ´sloboda.
No nielen tieto obmedzenia odlišujú slovenský systém výučby od mexického. Absentovalo skúšanie a aj také písomky, aké sú u nás celkom bežné. Systém bol trošku zvláštny. Vždy na konci mesiaca sa dávala výsledná známka a z tých sa potom na polroka či na konci urobil priemer. Túto mesačnú známku tvorilo akýchsi päť parametrov. 20 percent za úlohy, 20 percent za projekt, ktorý učiteľ zadal, 20 percent za aktivitu na hodinách, 20 percent za malé písomky a 20 percent za test. Okrem toho sa dali nejaké percenta získať vtedy, ak sa študent zapojil do nejakej činnosti, ktorú organizoval učiteľ.
Samozrejme, študentský život v Mexiku nie je iba škola. Adam rád športoval a najviac sa realizoval vo futbale. "S kamarátmi sme boli naraz v niekoľkých ligách. Tiež som dávno túžil naučiť sa hrať na gitare. Preto keď som sa dopočul, že v miestnom dome umenia funguje kurz za mesačný poplatok 200 Sk, pričom som mal trikrát do týždňa po dve hodiny, neváhal som a kúpil som si gitaru, ktorá ma tiež vyšla prakticky lacno. Pri opise svojej mimoškolskej činnosti nesmiem zabudnúť ani na najobľúbenejšia mexickú činnosť, a to chodiť z jednej oslavy na druhú. Ani ja som sa tomu nevyhol a nemôžem povedať, že by mi to nejako prekážalo," vraví Adam so smiechom.
Byť v Mexiku a nevyužiť pobyt aspoň na aké-také cestovanie, to by si neskôr každý vyčítal. Preto aj Adam využil možnosť pozrieť sa do okolia. Priznávam že veľa cestoval a navštívil niekoľko miest, no nie všetky, ktoré chcel. Bol napríklad v Mexiko City na pyramídach Teotihuacan. Tiež precestoval juh Mexika a videl veľa mayských pyramíd, vrátane najznámejšie Chichen Itza. Bol aj v mestách ako Cancun či Playa de Carmen. Bolo to vraj niečo úžasné, vidieť naraz toľko mexickej kultúry...
Takmer u každého študenta je zvykom, že po čase svoju rodinu vymení za inú. Sťahovaniu sa nevyhol ani Adam. "V tej prvej rodine som pobudol päť mesiacov a na začiatku januára som šiel do druhej, kde som bol takmer štyri mesiace. Tretiu som si veľmi neužil. Po dvoch týždňoch vypukla v Mexiku tzv. prasacia chrípka a moji rodičia ma stiahli domov." Na Slovensko sa teda vrátil začiatkom mája, o dva mesiace skôr, než bolo pôvodne v pláne. Adam uznáva, že prasacia chrípka nie je nič príjemné, ale mal pocit, že viac pre ľudí na Slovensku, kde sa situácia opisovala vážnejšie, než bola skutočnosť. "Aj tam sa síce ľudia dosť báli, veď napríklad spolužiačkina mamka každý deň čistila dom chlórom. A aj rúška na tvár boli všade beznádejne vypredané. Ale ľudia v Mexiku sa väčšinou prikláňali k verzii, že celé je to len politická konšpirácia a že nič také, ako chrípka, neexistuje."
Ak by mal Adam zhodnotiť svoj pobyt, najviac sa mu pozdával prístup ľudí. Bol jednoduchý, spontánny a priateľský. "Mexičania si vedeli všetko navzájom vysvetliť. Skoro nikoho som ta nevidel hádať sa. A aj ku mne boli všetci od samého začiatku až do konca veľmi milí. Samozrejme, našlo by sa aj pár vecí, s ktorými som nebol úplne stotožnený, ale boli to také zanedbateľné detaily, že nepovažujem za potrebné ich ani spomínať." Napriek nečakane skoršiemu návratu bol Adam so svojím pobytom za oceánom spokojný. "Ten rok hodnotím ako najlepšie využitý čas. Pochopil som veľa vecí, naučil sa zodpovednosti a zdokonalil sa v jazyku. Určite by som odporučil každému, kto má záujem skúsiť niečo nové a nepoznané, aby sa o túto formu štúdia zaujímal. Zažije mnohé také veci, ktoré sú tu na Slovensku nepredstaviteľné. Som rád, že som mal možnosť ísť na takúto výmenu a verím, že toto nebola moja posledná navšteva Mexika."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
