edkoch - balónová fiesta. Akcie sa pravidelne zúčastňujú okrem domácich posádok aj zahraničné. Práve na ne sme sa počas tohtoročného 16. ročníka fiesty zamerali. O dojmoch z letu v balóne sme sa pozhovárali s českým, maďarským a holandským pilotom.

Čech Svatopluk Kuča sa k lietaniu na balónoch dostal náhodou. "Pracoval som v istej firme na reklamnom oddelení. V rámci propagácie sme si objednali aj reklamné lety teplovzdušných balónov s naším logom. Niektorých letov som sa zúčasnil aj ja a zapáčilo sa mi to. Neskôr mi navrhli, či by som sa nechcel naučiť lietať aj ja sám, či by som sa nechcel stať pilotom. Súrne totiž niekoho potrebovali," spomína 56-ročný Svatopluk Kuča. Neváhal a ponuku prijal.

Lietal najskôr s reklamnými balónmi, neskôr sa tomu koníčku začal venovať naplno. Chytilo ho to natoľko, že lieta už 13 rokov. "Let balónom je spoločenská udalosť. Ľuďom, ktorí so mnou lietajú, to robí veľkú radosť. Je to krásne aj v tom, že si môžem dokonale užiť okolitú krajinu. Letím hodinu a mám čas v pokoji si to užívať. Nie je to také, ako napríklad pri parašutizme, kde si zaškrtnem ďalší zoskok a tým to končí."

Ako S. Kuča hovorí, pilot nesmie byť "frajer", musí mať chladnú hlavu a zbytočne neriskovať. "Pilot sa musí naučiť rešpektovať štyri živly. Zem - z ktorej vzlietame a na ktorú pristávame, oheň, ktorý nám pomáha stúpať, vzduch, ktorým letíme a vodu, ktorej sa musíme vyhýbať." On sám sa vraj zatiaľ do žiadnej "prekérnej" situácie na oblohe nedostal. "Keď sa pilot ešte len učí, potrebuje šťastie. Neskôr už šťastie začínajú nahradzovať skúsenosti. Dobrým pilotom je ten, ktorý si dokáže aj napriek silnému nutkaniu povedať, že dnes neletí, pretože má zlú predtuchu." Vraj sa nájdu aj takí, ktorí sa hrajú na hrdinov, no potom to nie je o lete, ale o boji o prežitie.

Základnými časťami teplovzdušného balóna sú kôš, horák a samotný obal. "Balón môže mať objem 2 200, 4 000, či 5 550 metrov kubických. Tomu sa prispôsobujú aj koše. Tie môžu byť pre dve, ale aj pre dvanásť osôb." Pri štarte sa balón najprv rozloží, poskladá a napustí do dvoch tretín studeným a do jednej tretiny teplým vzduchom. Vtedy sa mierne nadvihuje, no keď je ukotvený, nevzlietne. Po nástupe posádky sa od zeme uvoľní a pripúšťa sa do neho stále viac teplého vzduchu.

Samotnému letu predchádza dlhá a zložitá príprava. "Let potom trvá približne hodinu. Keď robíme klasické vyhliadkové lietanie, lietame približne v 300-metrovej výške. Keď sme však začínali, šli sme aj do trojkilometrovej výšky. V takýchto podmienkach už však balón naberá veľkú rýchlosť. Je to potom veľmi športový let s veľmi ´športovým´ pristátím," hovorí so smiechom. To, kam pristanú, vedia len približne. "Človek mieni, príroda mení. Podľa vetra vieme určiť približnú lokalitu, v ktorej pristaneme, no podmienky sa často menia. Niekedy skončíme úplne inde, ako sme plánovali. Preto musí byť pilot majstrom improvizácie a poznať vlastnosti okolitej krajiny. Musí mať prehľad o tom, kadiaľ vedie elektrické vedenie, kde sú cesty, jazerá, obývané oblasti."

Rodina si na jeho "povolanie" zvykla, manželka už nad tým nezalamuje rukami. "Mám nalietaných nejakých 600 - 700 hodín, vedia, že som skúsený a dávam si pozor. Lietať plánujem ešte mnoho rokov. Dúfam, že stále pristanem živý a zdravý," uzavrel S. Kuča.

Maďar Gyula Judák pozná oblohu ako svoju dlaň. "Než som začal lietať na balónoch, bol som parašutistom. Spoznal som sa s ľuďmi, ktorí robia lietanie teplovzdušnými balónmi a zaujalo ma to. Je to menej náročné ako parašutistické zoskoky a hlavne bezpečnejšie. A človek nemusí byť tak dobre fyzicky pripravený," hovorí 43-ročný pilot. Parašutizmu sa však venuje stále, no len ako veterán.

Svoj prvý let absolvoval v Košiciach. "Bolo to v roku 1993. Rád na to spomínam. Leteli sme medzi panelákmi, čím sa môj zážitok umocňoval. Leteli sme medzi súbežnými blokmi, no odrazu sa pred nami objavil panelák, ktorý nám stál v ceste. Skúsených pilotov to nijako nerozhodilo. Ja som sa však zľakol. Kývali sme ľuďom v oknách, kôš bol asi na úrovni piateho poschodia. Budova však mala 11 poschodí. Začal som rýchle pridávať plyn a budove som sa vyhol len o vlások," dnes sa na tom už len zabáva.

Ako parašutista skáče už 25 rokov, na balónoch lieta 16 rokov. Bez lietania v akejkoľvek forme si už vraj nevie svoj život predstaviť. "Mám rád, keď letím nad miestami, ktoré zo zeme veľmi dobre poznám. Je to zvláštny pocit. U nás, v Maďarsku, je lietanie teplovzdušným balónom tak trochu nuda. Sme totiž príliš rovinatá krajina. Keď je povrch členitý, užijeme si to viac." Prednedávnom sa napríklad vrátili z Filipín. "Leteli sme tam nad sopkou a bolo to pekné. Rád však lietam nad Slovenskom či Rumunskom. Zrejme najkrajším zážitkom bol prelet ponad vrch Mont Blanc."

Lietal teda aj v extrémnych výškach. "S klasickým vybavením sa dá lietať do štvortisícovej nadmorskej výšky. Potom je už potrebná špeciálna výbava či úpravy samotného balóna. Okrem kyslíkových masiek napríklad v horáku nepoužívame čistý propán, ale primiešavame do neho aj hélium." Rekordné lety v teplovzdušnom balóne presahujú hranicu 10 000 mn/m. Vtedy však musí byť kabína balóna uzavretá.

Najvhodnejším časom na let je ráno, alebo večer. "Vtedy je teplotný rozdiel medzi balónom a vonkajším prostredím výraznejší, spotrebujeme menej plynu, čím sa let predlžuje. To isté platí aj pri zimných letoch." Počasie je niekedy nepredvídateľné. Vietor nie je vždy stály a niekedy dokáže poriadne strpčiť život. Miesto, kde pristanú, sa často líši od ich predstáv. "Stalo sa, že sme sa dostali do takého prúdenia, že sme boli rýchlejší ako zvieratá, ktoré pod nami utekali pred búrkou. Podobné prúdenie sme zažili aj vlani v Košiciach. Vietor neustále menil smer. Vzlietli sme pri teplárňach a podľa predpokladu nás mal zaviesť k železiarňam. Začal sa však otáčať a niesol nás prakticky dookola. Odrazu sme boli nad letisko, potom nad sídliskom Nad jazerom. Plyn nám dochádzal, museli sme pristáť. Nám sa to podarilo v záhradkách pri jazere, no niektoré posádky pristáli núdzovo v areáli istej spoločnosti, pričom si o stromy potrhali balóny."

Aj oni už zažili nejedno nepríjemné pristátie. "Niekedy sa to jednoducho nedá inak. Ak minieme všetok plyn, klesáme veľkou rýchlosťou. Zopárkrát som si už pri pristávaní zlomil okuliare a zranil sa." Dnes už so smiechom si spomína na let doma v Maďarsku. "Prelietavali sme nad jazerom. Neodhadli sme situáciu a ponorili sme sa do neho takmer celým košom. Boli sme po pás vo vode. Našťastie sa nám podarilo vynoriť. Zážitok mali aj šoféri, ktorí šli po diaľnici vedľa jazera. Keď sme potom prelietali nad cestou, z koša sa liali litre vody. Vodiči si museli zapínať stierače."

Na rozdiel od iných posádok je pre nich lietanie balónom hobby. Neživia sa tým, lietajú len na akciách podobných košickej fieste. Ide pri tom o mimoriadne nákladný koníček. "Balón stojí približne 25 000 eur. Čas od času si nás niekto najme na súkromný let, no nie je to naše živobytie. Máme iné zamestnania."

Arend Jan Dezijn je tiež tradičnou súčasťou košických balónových fiest. Nie je to náhoda. Práve jeho spoločnosť totiž toto podujatie organizuje. Pochádza síce z Holandska, no oženil sa a žije v Košiciach. "K teplovzdušným balónom som sa dostal už pred 22 rokmi. Kamarát, ktorý s nimi pracoval, ma požiadal, či by som mu nemohol pomáhať. Bol som teda pomocníkom, balóny som skladal, rozkladal, vozil. Po čase mi navrhol, či sa nechcem stať aj pilotom," spomína Arend. Ponuku prijal a na balónoch lieta už 18 rokov.

Na lietaní v balóne sa mu najviac páči sloboda. "Som nad zemou, celá obloha je moja, som tam slobodný. Rovnako ma priťahuje ten adrenalín, lebo nikdy neviem, čo sa stane, ako sa zmenia podmienky." Lietaním sa "holandský Košičan" aj živí a to počas celého roka. "Neexistuje niečo ako balónová sezóna. Ľudia si myslia, že lietame len v lete. Práve v zime sú však k letu ideálne podmienky. Počas nej som napríklad absolvoval najdlhší let, letel som vyše šesť hodín ponad Alpy."

Lietanie si užíva a miluje ho aj preto, že sa mu ešte nikdy nestala vážnejšia nehoda. "Z lietania mám len príjemné zážitky. Je to veľká zábava. Niekoľkokrát som napríklad zažil to, ako muž v balóne požiadal ženu o ruku. Sú to pekné spomienky." Počul však aj o vážnych situáciách. "Nedávnom došlo v Turecku k nepríjemnej kolízii, pri ktorej do seba vleteli dva balóny. Jeden druhému potrhal obal a ten poškodený padol obrovskou rýchlosťou na zem, pričom jeden člen posádky zahynul. Stávajú sa aj takéto veci, no nie často."

Arend lietal v mnohých krajinách. Jeho najobľúbenejšie sú napríklad Argentína, či Fínsko. Má ho rád pre jeho nádherné jazerá. A práve spoznávanie nových a nových kútov sveta spojené s robením dobrej nálady ľuďom prostredníctvom letu teplovzdušným balónom je jeho jediným plánom do budúcna.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári