Okolo uší poletujúci neidentifikovateľný hmyz a v diaľke revúci lev. Ak sa vám aj napriek vzrušeniu podarí zaspať, môžete sa zobudiť na ťažké kroky smädného slona... Divoké sny či kanál Animal planet? Nie. Ponúkame vám cestovanie, život, ľudí a, samozrejme, zvieratá na území Kene a Tanzánie očami Košičanky Patrície Timkovej.
Pomaly sa blíži leto, no Patrícia s priateľom si ho vytvorili ešte začiatkom tohto roka. Obaja vášniví cestovatelia sa rozhodli pre dobrodružnú cestu do Kene a Tanzánie, ktorú absolvovali v januári. Väčšinu času strávili v národných parkoch a mestách Kene. Zvyšných 5 až 6 dní venovali Tanzánii. Do Afriky ich zlákala nádherná príroda, zvieratá a spomínané národné parky.
"Celé to bol vlastne priateľov nápad a sen. Keďže som dobrodružný typ, nadšene som súhlasila," spomína Patrícia na to, čo predchádzalo ceste. "Plánovali sme ju relatívne dlhý čas vopred, i keď teraz po skúsenostiach viem, že to bolo zbytočné. Ale ak rok šporíte na dovolenku a chcete si šporiace tempo udržať, musíte aj plánovať a držať si entuziazmus. A mať chuť nekúpiť si nové tričko, ale odložiť peniažky do prasiatka," smeje sa. "Cestu sme si naplánovali sami podľa toho, čo bolo pre nás zaujímavé. Chceli sme vidieť africké hory, povestné safari a aj trošku mora. Informácie sme hľadali na internete a využili sme aj kenskú ´cestovku´, ktorá nám pomohla vybaviť miestnych sprievodcov. Tento variant sme zvolili z dôvodu väčšieho dobrodružstva a aj z finančného hľadiska. Slovenské alebo české cestovné agentúry ponúkajú podobné cesty v dvojnásobnej cene."
Plány mali teda veľké. Samozrejme, okrem máp, dokladov a iných potrebných vecí sa potrebovali vyzbrojiť aj očkovaním. Predsa, ísť do Afriky znamená stretnúť hmyz, aký u nás poznáme iba z kníh či televízie. Prípadne šanca "chytiť" aj rôzne exoticky znejúce choroby. "Čo sa týka hmyzu, boli sme pripravení a vyzbrojení repelentmi. No i tak veľmi proti komárom nezaberali. Niekoľko štípancov sa nám ušlo. Okrem toho sme tiež brali aj antimalariká. Tiež sme podstúpili niekoľko najzákladnejších očkovaní – proti žltačke, brušnému týfusu a žltej zimnici."
Po všetkých úvodných vybavovačkách sa napokon obaja Košičania vybrali na dlhú cestu. Do Kene sa dopravili letecky, konkrétne do jej hlavného mesta Nairobi. Keďže Patrícia v tom čase pracovala v leteckej agentúre, letenky zohnala za veľmi výhodnú cenu, avšak nie práve s najlepšou leteckou spoločnosťou. "Bohužiaľ, ak chce človek ušetriť, musí sa uspokojiť s horšími službami," smeje sa po dovolenke.
Keďže mala Patrícia s priateľom cestu v Afrike pekne do detailov rozplánovanú, je jasné, že neplánované udalosti ju mohli poriadne narušiť. Hneď po prílete do hlavného mesta Kene mali v pláne výstup na najvyšší vrch Mount Kenya. "Program sme mali naozaj nabitý, no bohužiaľ, po prílete do Nairobi dostal priateľ horúčku, ktorá trvala tri dni. Jeho organizmus pravdepodobne nezvládol aklimatizáciu. Táto nepríjemnosť nám zrušila výstup na Mount Kenya, na ktorý sme mali vyčlenených prvých päť dní. Keď sa priateľovi zdravotný stav zlepšil, rozhodli sme sa pre návštevu národného parku Masai Mara, kam nás odviezol miestny sprievodca. Po návšteve parku sme sa vrátili na jeden deň do Nairobi a potom pokračovali miestnou autobusovou linkou do Arushe v Tanzánii. Odtiaľ sme šli do národného parku Serengeti a následne do Ngorongoro v Tanzánii. Potom späť do Arushe a odtiaľ znova miestnou autobusovou linkou do Nairobi. Odtiaľ miestnym vlakom do Mombasy, letoviska na pobreží Indického oceána," opisuje Patrícia v skratke cestu, ktorá v číslach predstavuje asi 2 000 kilometrov. "Naša cesta po Keni a Tanzánii trvala 20 dní. Ako som už spomínala, aj kvôli relatívne krátkemu času bol náš program naozaj nabitý, ale nám to v podstate vyhovuje. Rozhodne nie sme typy, ktoré by sa vyvalili k moru na 10 dní."
Na otázku, prečo si vybrali práve Keňu a Tanzániu, Patrícia odpovedá, že hlavne kvôli prírode a národným parkom, kde je možné pozorovať divoké zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Je to ako veľká prírodná zoo. Žiadne klietky či obmedzenia, iba voľná príroda a pobehujúce krásne zvieratá. Kým sa však do tej voľnej prírody dostali, museli sa "zastaviť" v modernom svete. "Prvý dojem bol trošku sklamaním, prileteli sme totiž do moderného mesta. Samozrejme, že sme čakali, že Nairobi nebude dierou. Po prílete sme sa šli prejsť po centre tohto mesta a bolo vcelku zvláštne, že sme boli jediní bieli ľudia. Bolo pre nás trošku nepríjemné, že sa na nás všetci pozerali. Teraz už vieme, ako sa cíti černoch v našich zemepisných šírkach," smeje sa.
Pri bežnej dovolenke sa každý snaží ubytovať čo najlepšie. Mať pohodlný hotel, blízko k moru, s bazénmi a full servisom. Ako sa hovorí, "all inclusive". No ak sa vyberiete do Afriky a hlavne do buša za zvieratami, rátajte s tým, že to veľmi pohodlné nebude. Na druhej strane, pre dobrodruhov sú takéto podmienky ako stvorené. "Bývali sme v rôznych ubytovacích zariadeniach. Prvé noci sme strávili v hosteli na okraji Nairobi v relatívne nebezpečnej štvrti. Všetky domy mali ostnaté ploty, niektoré aj s elektrickým prúdom. V hlavnom meste je totiž veľká kriminalita. Práve preto sa všetci prirodzene chránia. Domáci v hosteli nás však ubezpečovali, že je to bezpečná štvrť - cez deň. V noci sme preto pre istotu nevystrčili ani pätu."
Počas ciest po africkom buši a národných parkoch Kene a Tanzánie ich však, čo sa týka ubytovania, čakala iná romantika. "Na safari sme spali v stanoch, vo voľnej prírode, kde sa pohybovali všelijaké možné zvieratá, vrátane levov. Keďže naša dovolenka bola tzv. nízkorozpočtová, nespali sme v národných parkoch v žiadnych luxusných hoteloch, ale naozaj v kempingoch, ktoré neboli nijako oddelené od voľnej prírody."
Ako hovorí Patrícia, veľa času zaberali hlavne presuny z jedného miesta na druhé. Napríklad cesta medzi Nairobi v Keni a Arushou v Tanzánii, čo je asi 250 kilometrov, trvala takmer osem hodín. Pri pohľade na množstvo doneseného fotografického materiálu a vlastných živých spomienok by každý uznal, že aj niekoľkohodinový presun stojí za to vidieť na vlastné oči zívať leva v jeho prirodzenom prostredí. Mimochodom, takýchto zvieracích zážitkov si obaja turisti doniesli domov neúrekom. "Zvieratá sú v národných parkoch na turistov relatívne navyknuté. Zaujímavé to však rozhodne bolo v kempingoch, ktoré neboli nijako ohraničené. V noci sa nám pri stane pásla zebra a v diaľke sme počuli, ako vyjú hyeny. Ráno sme zistili, že sme v noci mali návštevu. Divé prasiatka povyvracali všetky smetné koše v kempe. Jednu noc sme dokonca úplne zblízka počuli rev leva."
Nočný zážitok si obaja Košičania odniesli aj z národného parku Ngorongoro. O zábavu sa im postaral smädný slon, ktorého nezastavili ani "moderné" vodovodné kohútiky. "V tomto kempe sa nám podarilo vidieť z tesnej blízkosti živého slona. Stál len pár metrov od nás. Miestni sprievodcovia nám vraveli, že je to bežné. Slon tam príde niekoľkokrát za deň napiť sa z vodovodného kohútika. Sám si ho chobotom otvoril a pil. Bola to pre všetkých veľká atrakcia. No poviem vám, nie je to nič príjemné, ísť v noci na záchod a zistiť, že dva metre od vás je divoký slon. Stále je to totiž divé a nevyspytateľné zviera."
Keďže sa už niekoľko rokov dá autom so sprievodcami dostať do blízkosti zvierat v parkoch, je jasné, že si na dvojnohých návštevníkov zvery zvykli. Niektoré sa neboja prísť až k autu, aby si ich turisti vyfotili z tesnej blízkosti. Návštevníci musia občas tiež prekonať strach. Nestáva sa predsa každý deň, že im pri aute "zaparkuje" lev. "Cez deň som sa nebála, no trošku iné to bolo v noci, keď sa k nášmu stanu mohlo voľne dostať ktorékoľvek zviera. Myslím však, že zvieratá majú relatívne veľkú sebareflexiu a tiež sa boja miest, ktoré obývajú ľudia. S ničím takým, ako boli krvilačné levy vo filme Lovci levov s Valom Kilmerom a Michaelom Douglasom, sme sa nestretli. I keď je pravda, že sme prechádzali národným parkom Tsavo, kde také ľudožravé levy začiatkom minulého storočia boli."
V krásnej africkej prírode toho Patrícia s priateľom zažila oveľa viac. Okrem zvierat sa zastavili aj u domorodých obyvateľov a videli mnoho iných zaujímavostí. Pokračovanie jej spomienok na cesty po Keni a Tanzánii prinesieme o týždeň v piatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
