nia sú krajiny, ktoré sú si v mnohom podobné. Košičanka s priateľom prešla nielen ich národnými parkami, ale aj mestami a podarilo sa jej navštíviť aj osadu pôvodných obyvateľov.

Život v Keni a Tanzánii je iný ako u nás. Samozrejme, globalizácia sa prejavuje aj tam, a na každom rohu, lebo i v tej najzapadnutejšej dedinke sa dá nájsť mobilný operátor. Čo je však typické a možno jedinečné, je to, že ľudia sa nikam neponáhľajú. "Dôkazom je Zipporah – majiteľka miestnej cestovky, cez ktorú sme si vybavili sprievodcov. Vraj keďže nikoho nezaujíma, koľko je hodín, ona hodinky nepotrebuje. To naozaj vyjadruje ich životný štýl. Navyše sa riadia heslom, ktoré si tí mladší určite pamätajú z rozprávky ´Leví kráľ´. Heslo znie ´Hakuna Matata´, čo po swahilsky znamená ´Netráp sa, buď šťastný´. Tento životný štýl ovplyvňuje z veľkej miery podnebie." To je totiž tropické s teplotami bežne okolo 32 stupňov.

Miestni obyvatelia boli veľmi srdeční, i keď Patrícia priznáva, že má podozrenie, že to bolo najmä kvôli peniazom. Neustále sa turistom snažili niečo predať a niekedy to prekračovalo hranicu únosnosti. Pokiaľ však zistia, že nič nechcú, dá sa s nimi porozprávať o rôznych iných veciach. Keď sa dozvedeli, odkiaľ Patrícia pochádza, vysvitlo, že všetci žili v tom, že Československo ešte stále existuje. Obaja Košičania sa zasmiali na dvoch mladých neobytných černochoch, ktorí nemohli uveriť, že sa na Slovensku nerozpráva swahilsky. To je, mimochodom, miestny jazyk, ktorý sa používa v Keni aj v Tanzánii.

"Okrem toho ich zaujíma, aké je u nás počasie. V čase, keď sme boli v Keni, bolo na Slovensku mínus 20 stupňov a miestni nám nechceli veriť, že sa dá v takom počasí existovať. Pred cestou sme mali relatívne veľké obavy, najmä z veľkej kriminality v hlavnom meste Kene. Našťastie sa nám nič nebezpečné nestalo, ani sme sa nedostali do žiadnej nepríjemnej situácie." Počas cesty, ako spomína Patrícia, sa nemali problém niekam dostať. Ani nevyhľadávali miesta, kde by bol nejaký zákaz. Malé problémy im narobila akurát miesta doprava, keďže väčšina spojov nechodila načas.

Pretty mamma

"Miestni ľudia boli relatívne milí, i keď trochu otravní, lebo žijú z turistov a ako som už spomínala, neustále im chcú niečo predať. Tí, ktorí chodia napríklad na dovolenku do Egypta, to určite dobre poznajú. Jeden černoch sa v obchodníckom zápale pokúsil vymeniť päť náhrdelníkov za expedičné topánky môjho priateľa. Celkom vtipná príhoda sa nám stala v hoteli v Nairobi, kde sme pol dňa čakali na odchod vlaku do Mombasy. Kým ja som si odskočila na toaletu, priateľ dostal príležitosť ´vyskúšať´ miestnu slečnu, ktorá sa mu ponúkla," smeje sa Patrícia a pridala ešte jednu príhodu. Keďže miestni obyvatelia sú černosi, je jasné, že biela žena vzbudí rozruch. Našťastie, Košičanka bola pod stálym dohľadom svojho priateľa. Miestni muži však na ňu aj napriek tomu aspoň pokrikovali "pretty mamma" – čo znamená pekná žena.

Dohovoriť sa na oboch územiach nie je problém. "Počas exkurzií po národných parkoch sme mali vždy sprievodcu s autom. Miestny jazyk je swahilština, no úradným jazykom je aj angličtina. Nie je teda žiaden problém dohovoriť sa po anglicky. Mnohí z miestnych obyvteľov ovládajú aj nemčinu a francúzštinu." Je to preto, že ak chcú s turistami komunikovať a niečo im predať, zíde sa poznať aj ich jazyk.

Keňa a Tanzánia sú zvláštne aj tým, že je tam zmes európskeho vplyvu. Do toho sa miešajú ich vlastné zvyky a životný štýl. "Prekvapením bolo, keď sme takmer na každom kroku videli predajne obuvi s názvom Baťa. To nás rozosmialo. Zvláštnosťou je napríklad aj to, že len čo zasvieti na semafore pre chodcov červená, všetci sa pustia na priechod. Teda opačne ako u nás. No a šoféri jazdia, ako sa im zachce. Ako v Taliansku. Pamätám si aj na iný obrázok. Neviem, či ho zaradiť k smutným, alebo vtipným. Zvláštne bolo, keď sme pri ceste videli malé otrhané dieťa predávať drevené uhlie. V ruke však držalo mobilný telefón."

Masajovia

Najväčším a najznámejším domorodým obyvateľstvom Kene sú Masajovia, ktorí žijú po celej krajine v malých osadách. Ľudia patriaci k tomuto národu sa obliekajú väčšinou do tradičných červených odevov a sú doslova ovešaní rôznymi korálkami, náramkami, náhrdelníkmi a inými ozdobami. Vydaté ženy chodia odeté v modrom. Obuté majú šľapky vyrezané z pneumatiky, ktoré im často vydržia celý život. Podľa nich z estetických dôvodov, i ako módny doplnok, si nechávajú odstraňovať predné stredné zuby.

Príbytky majú postavené z dreva omietnutého kravským trusom, čo je vraj skvelý izolačný materiál. "Kým vonku bolo 35 stupňov, vo vnútri, kam nás pozval miestny syn náčelníka, bolo celkom príjemne. Stavba masajskeho domu vraj trvá aj šesť mesiacov. Má rozlohu cca 3 x 3 metre. Nachádza sa tam akási obývačka s ohniskom, kde sa varí. Ďalej sú tam oproti sebe dve lôžka, na jednom spia rodičia, na náprotivnom deti. V dome sa nachádza aj miestnosť pre teliatko. Mimochodom, je najväčšia zo všetkých v dome. Masajovia žijú veľmi jednoduchý život v súhre s prírodou priamo v národných parkoch aj s divokými zvieratami. Okolo osád majú postavené zábrany z dreva proti divokej zveri. V strede dediny majú ohradený priestor týmito zábranami, kde na noc ustajňujú miestny dobytok."

Miestne zvyky sú viac dodržiavané v Keni ako v Tanzánii. Čo je u nich bežné, je pre nás absolútnou zvláštnosťou. Tradičným nápojom Masajov je napríklad mlieko zmiešané s krvou z čerstvo zarezanej kozy. Typickým jedlom je kozie mäso a kukuričný chlieb. Ženy i mužov tohto kmeňa čakajú v určitom veku ťažké chvíle. Dievčatá vo veku okolo 10 rokov podstupujú drastický a bolestivý obrad zvaný obriezka. Masajské babice ich obrežú, najčastejšie ostrým kameňom, sklom či viečkom od konzervy. Tehotná žena u Masajov konzumuje raz za deň fazuľu a má veľa pohybu. To preto, aby bol pôrod, ktorý je doma, čo najrýchlejší.

Každý mladý Masaj zas musí odísť na päť rokov do buša. Tam, na konci svojej púte, musí, či už sám, alebo v skupine, skoliť leva. Až potom sa stáva mužom. Na ženbu je pripravený až po návrate z buša, to znamená vo veku 25 rokov. Masajovia môžu mať viac žien. Tie sa môžu vydávať hneď, ako dosiahnu vek 17 rokov. "Vydatú ženu z tohto kmeňa je možné spoznať podľa toho, že má na nohe náramky. Je to akási obdoba nášho snubného prsteňa. Mladí Masajovia nám pri návšteve ich dediny predviedli miestne tance a zapálenie ohňa bez zápaliek či zapaľovača v priebehu troch minút."

V rámci "výletu po masajskej kultúre" sa obaja Košičania dostali aj do miestnej školy. V jednej triede sa učilo 50 detí, na ktoré bol jeden učiteľ. Masajské deti sa učia "len" šesť predmetov: matematiku, angličtinu, swahilštinu, prírodné vedy, geografiu a náboženstvo. Mnoho masajských detí musí denne dochádzať niekoľko kilometrov. V okolí je totiž niekoľko desiatok osád, na ktoré pripadá práve táto jedna škola.

Mnohí turisti chcú v cudzej krajine okrem obzerania a užívania ochutnať aj miestne jedlo. Patrícia s priateľom si ho však veľmi neužili. "Nič špeciálne sme neochutnali. Na ceste po národných parkoch sme mali svojho sprievodcu a kuchára, ktorý nám varil európske jedlá. Celé tri týždne sme mali napríklad ráno anglické raňajky, keďže je v Keni cítiť stále silný vplyv Anglicka. Keňa bola totiž dlhé roky anglickou kolóniou. Prejavuje sa to okrem jedla napríklad aj tým, že sa tu jazdí po ľavej strane."

Pobyt Košičanov v Keni a Tanzánii bol bohatý na zážitky. Dvojtýždňové putovanie naprieč africkou divočinou ich určite vyčerpalo. Preto privítali posledné štyri dni strávené na pláži. Konkrétne v Mombase, v letovisku pri Indickom oceáne. "Ubytovali sme sa v slušnom hoteli za pár dolárov. Zostávajúce dni sme strávili leňošením pri bazéne a na pláži. Tá bola krásna, biela, piesková, takmer bez turistov. More bolo úžasné a teplé s mnohými morskými potvorami. Určíte bolo neporovnateľné s plážami pri Stredozemnom mori. Okrem toho sme si vyskúšali aj vodné športy."

Zo slnkom zaliatej Afriky si Patrícia s priateľom odniesla množstvo spomienok, fotografií, i pár štípancov od komárov. Fotky časom vyblednú, štípance zmiznú, no nikto im nevezme to, čo si predstavia, keď zatvoria oči. Tigre, levy, zebry..., všetko vo veľkej prírodnej zoo. "Cesta splnila naše očakávania. Príroda aj zvieratá boli úžasné. Vidieť takú divokú prírodu sa naozaj oplatí. Miestni ľudia sú tiež milí. Trošku nás mrzí tá Mount Kenya, ktorá mohla byť tiež veľmi zaujímavá. Radi by sme sa tam vrátili, ale na zemi je toľko krásnych miest, že mám obavy, že naše investície pôjdu na iné cesty," smeje sa.

Hovorí sa, že Keňa i Tanzánia sú nebezpečné krajiny. Patrícia to vyvracia a na záver dodáva, že ak by sa tam znova mali vrátiť, "určite by sme šli do ešte väčších dobrodružstiev".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári