a čo najbližší kontakt s prírodou.
"Na každej našej dovolenke nesmie chýbať nezávislosť, pocit slobody a voľnosti. Nemám rada nič organizované, teda žiadne skupinky účastníkov zájazdu a žiadne organizované fakultatívne výlety. Mam rada, keď si človek na dovolenke môže dopriať oddych, výlety, kultúru a šport bez časového stresu a viazania sa na ostatných." Deti a rodina sú v živote Anny Gaja všetkým, a nie je to inak ani na dovolenkách. Tvrdí, že karavanizmus utužuje a sceľuje rodinu a tie najväčšie karavany najviac. Veľmi radi však dovolenkujú aj s inou rodinou alebo priateľmi.
Niekto plánuje letnú dovolenku už v zime, iní si dávajú "na čas". A čo Anna Gaja? "O dovolenke uvažujem až vtedy, keď sú jasné voľné termíny v kalendári v nadväznosti na športové aktivity našich deti. Priznám sa, že niekedy je veľmi problematické skĺbiť všetky sústredenia mojich dvoch krasokorčuliarok a jedného vodnopólistu. Takže skôr prevláda dovolenka na poslednú chvíľu. Dnes sa rozhodne a zajtra sa ide..." Miesto si vyberajú sami. Väčšinou sú to letoviská v Chorvátsku, ktoré už poznajú a sú s nimi spokojní. Veď na čo meniť niečo, čo je dobré a zabehané.
Chorvátsko už kvôli tomu považujú za svoj druhý domov. "Hovorievame: Nejdeme na dovolenku, ideme domov... V Chorvátsku sme boli predvlani i vlani a tento rok tam ideme zas. V kempe nás už považujú za inventár, a pri každoročnom ´sčítaní ľudu´ tam nesmieme chýbať. Poznajú nás všetci. Počnúc recepčnými, čašníčkami a ľudovými plážovými predavačmi, až po policajtov, chlapov v autoservise či predavača zmrzliny. No nechoďte tam..." - smeje sa.
Každý má v pamäti dovolenku, na ktorú nikdy nezabudne. Takú absolvovala aj Anna Gaja s rodinou. "Bola to pravá, keď sme objavili, čo je karavan a všetky radosti aj starosti s ním spojené. Vtedy nám ´smrdela´ spojka v kolóne na Plitvických jazerách, lebo sme zle odhadli váhu našej batožiny a výkon nášho auta. Dnes, keď sme to všetko zladili, je už cestovanie pôžitkom." O žiadnom inom druhu cestovania neuvažujú. "Určite by som nešla tam, kde sa lieta, plaví alebo by som pri cestovaní nemala pevnú pôdu pod nohami. Z toho vyplýva, že neobľubujem dopravné prostriedky, začínajúce sa na písmeno L. Teda lietadlo, loď a lanovka..."
Aj pri cestovaní s karavanom sa môžu prihodiť humorné či vážne situácie. Najčastejšie vtedy, keď sa pokazí motor. Kým sa neopraví, plánované výlety do okolia musia počkať. "Azda najhumornejšiu príhodu, či skôr ´smiech cez slzy´, však zažili moji rodičia. To keď pri ceste do Chorvátska prišli na maďarsko-chorvátskej hranici na to, že zabudli tzv. zelenú kartu. Okolnosti ich teda prinútili vrátiť sa do Košíc. Samozrejme, cesta späť bola ako tichá domácnosť - teda obraz bez zvuku. Doma ich čakalo rozčarovanie, lebo karta sa nenašla. Kde napokon bola? No predsa celú cestu v zadnom vrecku v otcových nohaviciach. Jednoducho, príbeh pre Bakalárov..." - smeje sa na záver Anna Gaja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
