V roku 1923 bolo jedným z najvýznamnejších III. zjazd Spolu československých inžinierov a architektov, tiež Prvá celoštátna včelárska výstava na Slovensku a valné zhromaždenie Zemského učiteľského spolku na Slovensku. Usporiadateľom udalosti číslo jeden - III. zjazdu Spolu československých inžinierov a architektov (SIA) bola košická pobočka SIA, jedna z najaktívnejších v ČSR, založená ešte počas rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1913. Záštitu nad zjazdom mal župan Veľkej košickej župy Dr. Ján Ruman.
Rokovali na medzinárodnej úrovni
Účasť predstaviteľov ministerstiev železníc, verejných prác, poľnohospodárstva, hostí z Amerického združenia inžinierov (Federatet American Engeneering Societes) pod vedením Dr. Charlesa Richardsona - prezidenta pensylvánskej univerzity, delegácií z Juhoslávie, Bulharska, Francúzska, Ruska, jej dodali na vážnosti. Veľké ovácie na začiatku zjazdu v košickom Národnom divadle patrili prvej československej inžinierke pani Javůrkovej-Donátovej z Brna po tom, ako jej odovzdal kyticu kvetov vládny radca Nemeček v mene košickej pobočky SIA. Celým rokovaním sa niesla myšlienka dôležitosti techniky, bez ktorej by neboli zrekonštruované vojnou zničené železnice, cesty, ani vybudované nové, ale aj myšlienka potreby odborného rastu inžinierov a architektov. To, čo sa na Slovensku urobilo, prezentoval SIA na dvoch výstavách.
Ministerský radca Janšák kritizoval štátnu správu, teda aj svoje ministerstvo verejných prác za to, že práca inžinierov a architektov v štátnej stavebnej službe nie je honorovaná tak, ako by si to zaslúžili. Naopak, ich finančné pomery sa oproti minulosti zhoršili. Vyjadrili to aj v rezolúcii zjazdu, odoslanej prezidentovi Masarykovi, vláde a parlamentu. Okrem iného v nej žiadali, aby bol vydaný zákon o technickej službe, aby táto bola oddelená od služby politickej a zrovnoprávnená s právnikmi. Ďalej, aby umožnili i technikom vymenovanie za županov a náčelníkov (župan Dr. Ruman bol právnik) s tým, že na obdobie výkonu funkcie prerušia prácu v štátnej stavebnej službe. Prednášky zo zjazdu ako napr. o dôležitosti vodných ciest na Slovensku, elektrifikácii Slovenska a Podkarpatskej Rusi, železničných a iných dopravných stavbách mali vyjsť v zborníku.
Železničiari bývali v prístreškoch
Na závere zjazdu sa zúčastnil aj minister vnútra, ktorý pricestoval do Košíc pomôcť riešiť mimoriadne zlú, až žalostnú bytovú situáciu zamestnancov železníc. Pri tej príležitosti usporiadali Československé štátne dráhy v Košiciach výstavku fotografií. Dominovali na nej snímky 4-člennej rodiny železničiara, obývajúceho búdku s plochou 7,5 metrov štvorcových a celá kolónia miniatúrnych prístreškov. Táto šokovala, pretože železničiari aj napriek dobrým platovým podmienkam boli pre totálny nedostatok bytov v Košiciach prakticky bezdomovci. Mnohí železničiari bývali v nákladných vagónoch, v podnájmoch - celá rodina v jednej izbe, za ktorú platila abnormálne vysoké čiastky. Proti tomuto druhu podnikania košických majiteľov bytov prijal magistrát Košíc opatrenia.
Prvá včelárska výstava
Len čo sa skončil zjazd SIA, začal sa ďalší - včelárov - v budove Vyššej hospodárskej školy v Košiciach (na terajšej Letnej ulici) so sprievodným podujatím - Prvou celoštátnou výstavou včelárstva na Slovensku. V Košiciach sa ozývali nárečia delegátov Zväzu československých včelárov zo všetkých končín Slovenska, Moravy a Čiech. Návštevníci sa mohli počas celého týždňa na výstave bezplatne poradiť o praktických prácach vo včelínoch, kúpiť si živé včelstvá i včelárske potreby. Jeden deň bol venovaný dorastu z radov vidieckej mládeže a špeciálne pre deti z Košíc a okolie usporiadali organizátori veselicu aj koncerty.
Vyše 50-členná delegácia Slovenskej učiteľskej obce - medzi nimi aj desať východniarov - sa vrátila z návštevy svojich kolegov v Juhoslávii. Dostalo sa im veľkolepého prijatia v Novom Sade národným vodcom Dr. Mičátkom (jeho potomkovia žijú v Trenčíne) a biskupom Irenejom, občianskym menom Dr. Pirič. Stretli sa so Slovákmi v Belehrade, Sarajeve, Kragujevaci, Petrovci.
Do Žiliny sa pripravovali na valné zhromaždenie členovia Zemského učiteľského spolku (ZUS). Predchádzalo mu zasadnutie výkonného výboru v Banskej Bystrici, kam ho zvolal predseda ZUS Anton Hancko a tajomník Juraj Slota (že by išlo o náhodnú zhodu mien s terajším primátorom Žiliny J. Slotom?). ZUS oficiálne požiadal ministerstvo školstva a osvety, aby vyhovelo žiadosti obyvateľov Revúcej o zriadenie piateho ročníka v tamojšom slovenskom gymnáziu, keďže v r. 1922 dokončili študenti štvrtý ročník a ich počet nedosahoval limit predpísaný ministerstvom. V tejto veci intervenoval aj minister Hodža, Markovič, senátor Daxner a spisovateľ Július Botto, keďže išlo o jedinú slovenskú školu v Gemeri.
Prírodovedné spolky a spoločnosti
Výskum, šírenie a popularizovanie prírodovedných poznatkov bolo náplňou a cieľom prírodovedných spolkov a spoločností, združujúcich prírodovedcov, lekárov, pedagógov a všetkých ďalších záujemcov. Vznikali u nás od druhej polovice 19. storočia.
V roku 1856 bol založený Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok, v roku 1877 Prírodovedný spolok župy Trenčianskej, v roku 1873 vznikol Karpatský spolok pre pestovanie turistiky. Tento neskoršie realizoval aj výskum prírody a plnil rôzne kultúrne úlohy. Sídlo spolku bolo v rokoch 1873 - 74 v Kežmarku, r. 1884 - 1891 v Levoči, r. 1891 - 1918 v Spišskej Novej Vsi. Dosahoval veľmi dobré výsledky v ochrane prírody, ako napr. záchranu ohrozenej botanickej lokality Kvetnica nad Velickým plesom, Sennej kopy. Úrady doslova donútil vydať vyhlášku proti rúbaniu kosodreviny a trhaniu plesnivca. Pokračovateľom Karpatského spolku bola v rokoch 1920 - 1944 nemecko-maďarská turistická organizácia v Kežmarku. V rokoch 1920 - 1933 vydávala časopis Turistik, Alpinismus, Wintersport, 1933 - 1943 Karpathen.
V Banskej Štiavnici bol založený v roku 1886 Bansko-štiavnický lekársky a prírodovedný spolok s prírodovednou a lekárskou sekciou. Do roku 1902 vydával ročenku aj samostatné práce. V roku 1887 vznikol Lekársko-lekárnický a prírodovedný spolok župy Nitrianskej v Nitre kvôli zvýšeniu záujmu o prírodné vedy, najmä o medicínu a farmáciu, a od roku 1891 do roku 1901 vydával ročenku. V Košiciach vyvíjal činnosť Prírodovedný klub so sekciami: botanickou, mineralogicko-geologickou, zoologickou, fyzikálno-chemickou, všeobecnou biologickou a astronomicko-meteorologickou. V rokoch 1933 - 37 vyšli tri zväzky Zborníka Prírodovedného klubu. K najaktívnejším členom klubu v Košiciach patrili J. Stuchlík, J. Martinka, M. Maloch, J. Drahozal, H. Füredi, M. Uher, J. Šafránek. Poslednou spoločnosťou založenou vo vojnovom období v r. 1942 bola Entomologická spoločnosť v Žiline, ktorej programom bola prednášková činnosť, odborné exkurzie spojené so zberom a ochranárska činnosť.
Významnou inštitúciou bola Spoločnosť v Bratislave, založená v roku 1924 na zriadenie, budovanie a udržiavanie vlastivedného múzea v Bratislave. Ďalšou, založenou v roku 1926, bola Učená spoločnosť Šafárikova. Tie pokračovali v činnosti v povojnovom období, keď pribudli ďalšie a po vzniku SAV v roku 1953 boli založené prírodovedné spoločnosti so sekciami matematiky, fyziky, antropológie, astronómie, biochémie a ďalšími.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
