Lucia Knoteková má na dovolenke rada miesta s čo najmenšou hustotou turistov

U sopranistky Štátneho divadla Košice Lucie Knotekovej sa ideálna dovolenka spája s pojmom ničnerobenia a zároveň možnosti robiť čokoľvek.

"Rada chodím k moru, ale aj do hôr a do lesa. Obľubujem aj pobyty v rázovitých slovenských obciach, kde dávajú ´líšky dobrú noc´. Zažila som dovolenky v hoteloch na pláži, v horských chatách aj v stane a veru, neviem sa rozhodnúť, ktorá z nich bola tá ideálna. Miesto pre moju ideálnu dovolenku je také, kde mám viac možností trávenia voľného času. V princípe však vyhľadávam pokojnejšie miesta s čo najmenšou hustotou turistov na meter štvorcový."

Na dovolenke Lucia uprednostňuje pokoj a pohodu. Nepatri k ľuďom, ktorí vyhľadávajú adrenalínové športy, či podobný druh zábavy. "Nesmie však chýbať dobrá nálada a dobré počasie. A dobrá partia, no niekedy uprednostním aj samotu. To však dlho nevydržím - som strašne ukecaná," smeje sa. "Ale pre človeka, ktorý nemal dovolenku viac ako tri roky, je ideálne aj to, keď môže aspoň na chvíľku ľahnúť doma na pohovku, vyložiť nohy a jednoducho sa vypnúť."

O mieste letnej dovolenky začína Lucia uvažovať vtedy, keď zistí, že má konečne voľno. Neraz sa jej stalo, že šla na dovolenku zo dňa na deň, keď ju priateľ prekvapil už kúpeným poukazom. "Viem, že mu v tom môžem absolútne dôverovať, lebo ma dobre pozná a ešte nikdy nerozhodol zle. Takže aj keď sa niekedy musím pobaliť v priebehu niekoľkých hodín, vždy sa teším." Kam to bude tohto roku, ešte Lucia nevie. "Našla som na internete niekoľko zaujímavých ponúk do prímorských destinácií, no možné je aj to, že sa ocitnem v nádhernej dedine pri ukrajinských hraniciach, aby som povzbudila priateľa počas futbalového zápasu. Koná sa každý rok a každý rok tam kvôli nemu cestujú naši priatelia z Prahy. My tam zase cestujeme aj kvôli nim."

Dovolenka, to nie je vždy iba príjemné nič nerobenie, relax a pohoda. Hoci sa neplánujú, patria k nim aj nepríjemné situácie. Úrazy, straty dokladov či iné riziká. Lucia však pri ich zmienke poklopala na drevo, lebo všetky katastrofy sa jej vyhýbajú. "Na osobné veci si dávam veľký pozor. Pas mám oxeroxovaný aspoň dvakrát a odložený na rôznych miestach. A hoci som celkom dobrý plavec, od brehu sa veľmi nevzďaľujem. Mám sa príliš rada na to, aby som si práve na dovolenke chcela ublížiť."

Humorných dovolenkových príhod zažila Lucia viac. "V Taliansku sme sa raz s priateľom vybrali na výlet autom," spomína na jednu z nich. "Cesta viedla cez les a bola veľmi kľukatá. Keď som začala pociťovať žalúdočnú nevoľnosť, priateľa som poprosila, aby zastavil. Vystúpila som v nádeji, že sa nadýcham čerstvého vzduchu, no z lesa som zrazu začula zvláštny zvuk, ktorý sa podobal bručaniu medveďa. Zľakla som sa, rýchlo nastúpila do auta a povedala, čo som počula. Priateľ sa smial, že je to hlúposť a aby sa sám presvedčil, vystúpil z auta. Keďže počul to isté, rýchlo nastúpil a pokračovali sme v ceste. O niekoľko minút sme sa dostali na protiľahlý kopec. Konečne sme si vydýchli a vystúpili. Keď sme však znova začuli bručanie, ktoré sa rozliehalo dolinou, obzreli sme sa späť na kopec, z ktorého sme prišli a uvideli na malinkej čistinke sa pásť kravu. Darmo, cudzie jazyky, sú cudzie jazyky..."